Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/348/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218913
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: AB 2 B.V., so
sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25 proti žalovanej: E. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U., E. F. XXX/XA, o zaplatenie 299,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/305/2015-57 zo dňa 29. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca zaplatenia
299,- eur s príslušenstvom z titulu plnenia zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená s predchodcom
žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. dňa 20. 12. 2012 ako zmluva o poskytnutí revolvingového úveru
č. 6212036555, ktorej predmetom bola dohodnutá výška úveru v sume 350,- eur. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že zmluvu uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľ, avšak neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne údaj podľa § 9
ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Z tohto dôvodu, keďže spotrebiteľovi nebolo zrejmé,

aké náklady bude musieť v súvislosti s poskytnutým úverom vynaložiť na jeho splatenie nad rámec
poskytnutej čistej istiny úveru, považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej karty klienta
mal preukázané, že úver bol poskytnutý do výšky 350,- eur, žalovaná splatila sumu 356,76 eur, a preto
žalobu na zaplatenie vyššej sumy ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie

žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Z obsahu odvolania potom vyplynulo, že odvolateľ prvoinštančnému
súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako tzv. revolvingová

zmluva, keď v zmluve je vždy uvedená výška kreditného limitu (úverového rámca), pričom termín
„revolvingový“ znamená obnovujúci sa. Pri takomto type úverovej zmluvy nie je pri jej uzatváraní možné
určiť napr. výšku celkovo poskytnutého úveru, obdobia jeho poskytnutia, a preto nie je ani možné uviesť
niektoré obsahové náležitosti zmluvy, tak ako ich predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. Z dostupnýchúdajov poskytovateľ úveru uviedol v zmluve o úvere ročnú úrokovú sadzbu, ako aj údaj o priemernej
hodnote RPMN. Prvostupňovému súdu ďalej vyčítal, že nesprávne zistil výšku poskytnutých finančných
prostriedkov, keď vychádzal zo sumy 350,- eur, avšak v skutočnosti bola čerpaná suma 405,69 eur a

úhrada bola vo výške 356,76 eur. Súd tak nemal zamietnuť žalobu v celom rozsahu, ale mal žalovanú
zaviazať na úhradu vo výške 48,93 eur, pokiaľ by dospel k záveru, že nepatrí žalobcovi celý požadovaný
nárok. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu zmeniť a priznať mu celý uplatňovaný
nárok spolu s náhradou trov konania.

3.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. V danom prípade z preskúmavaného rozsudku, spisu prvoinštančného súdu a podaného odvolania
mal i odvolací súd preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 299,- eur, vyčíslený ročný úrok

vo výške 3,10 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy 299,- eur, a to všetko
z titulu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. Z kópie úverovej zmluvy nachádzajúcej sa v spise vyplynulo, že
účastníci uzatvorili úverovú zmluvu s druhom úveru bezúčelový revolvingový s výškou kreditného limitu
(úverovéhorámca)320,-eur.Výškamesačnejsplátky4%zdlžnejsumy,ročnáúrokovásadzba26,28%,

11,88 %, priemerná hodnota RPMN 26,7 %, názov tovaru - služby finančná hotovosť. Z výpisu čerpania
splátok a úhrad vyplynulo, že zo zmluvy č. 6212036555 zo dňa 20. 12. 2012 bol poskytnutý úver vo výške
350,- eur v prospech žalovanej. Ďalej nasleduje výpis jednotlivých transakcií. Žalobca svoju aktívnu
legitimáciu odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok. V oznámení o postúpení pohľadávky žalobcovi
oznámil, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 20. 12. 2012 preberá dňom 18. 03. 2013 pohľadávky

postupcu. Z takto poskytnutých údajov žalobcu vychádzal prvoinštančný súd pri rozhodovaní.

5. Odvolací súd dospel k záveru, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP
a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na

ktoré v zmysle ust. § 387 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných
strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v
súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

6. Pokiaľ teda v odvolaní žalobca uviedol, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp.
nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne
správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa

spotrebiteľských zmlúv. Prvoinštančný súd nepoukazoval len na to, že nie je správne daná RPMN, ale
najmä to, že z poskytnutých údajov v zmluve spotrebiteľ nevie zistiť, aké náklady nad rámec poskytnutej
čistej istiny úveru zaplatí v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov z uzatváranej úverovej
zmluvy. Prvoinštančný súd tak správne dospel k záveru, že úver je bez poplatkov a bezúročný. Pokiaľ
vychádzal prvoinštančný súd zo sumy poskytnutého úveru vo výške 350,- eur, takýto údaj je uvedený

vo výpise z čerpania splátok a úhrad, kde je uvedená výška úveru 350,- eur. Obdobne z oznámenia
o postúpení pohľadávky vyplynulo, že prevzal záväzky vzniknuté ku dňu 18. 03. 2013. Žalobca svoj
nárok odvodzoval od vyššie opísanej úverovej zmluvy. Z poskytnutého výpisu čerpania splátok a úhrad
je zrejmé, že ďalšie výbery boli vykonané po 18. 03. 2013, resp. ak boli vo vyššej výške ako 350,-
eur, čo deklaroval žalobca v zmluve, neboli poskytnuté na základe úverovej zmluvy (nakoľko úver bol

poskytnutý len do výšky 350,- eur). Ak teda prvoinštančný súd skonštatoval, že výška úveru bola 350,-
eur a poskytnuté splátky 356,76 eur, správne dospel k záveru, keď žalobu zamietol.

7. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a v priebehu odvolacieho konania nepreukázal
žalobca iné skutočnosti, na základe ktorých by mohol odvolací súd iným spôsobom posúdiť skutkový

aleboprávnystavanaňnadväzujúcerozhodnutie,napadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúduakovecne
správny potvrdil.8. O trovách konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal
v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.