Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200150
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnych veciach žalobcu: Lekáreň
EUROPEA, s.r.o., Na troskách 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 693 723, právne zast. ATTORNEYS
GROUP, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného
č. 1100307/1/552010/2013/5257,
č. 1100307/1/551998/2013/5257,

č. 1100307/1/551980/2013/5257,
č. 1100307/1/551970/2013/5257,
č. 1100307/1/551957/2013/5257,
č. 1100307/1/551808/2013/2206,
č. 1100307/1/551347/2013/13997,
č. 1100307/1/550533/2013/13977,
č. 1100307/1/552175/2013/13997,

č. 1100307/1/551438/2013/13997,
č. 1100307/1/551695/2013/13997,
č. 1100307/1/552079/2013/13997,
všetky zo dňa 18.11.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/12/2014-52 zo dňa 11.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/12/2014-52 zo
dňa 11. júna 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom vydaným v spojenom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobné
návrhy v konaniach vedených pôvodne pod spisovými značkami 23S 12/2014 - 12S/23/2014, ktorými
sa žalobca domáhal preskúmania vecne súvisiacich rozhodnutí

č. 1100307/1/552010/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3563132/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 627,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2010.č. 1100307/1/551998/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563049/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

máj 2010 v sume 1140,- Eur.

č. 1100307/1/551980/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9601401/3562929/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 895,- Eur za

zdaňovacie obdobie apríl 2010 a zároveň bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 10 178,38 Eur na
sumu 6 283,38 Eur.

č. 1100307/1/551970/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3562796/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa
§ 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2010 v sume 3 895,- Eur, nebol mu zároveň priznaný nadmerný odpočet v sume 2 670,67 Eur a
bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške 1 224,33 Eur.

č. 1100307/1/551957/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3562731/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa

§ 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2010 vo výške 3 895,- Eur, zároveň žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet vo výške 264,90
Eur a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 3 630,10 Eur.

č. 1100307/1/551808/2013/2206 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového

úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3537857/2013/Myt zo dňa 23.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2010 v sume 34 211,28 a zároveň nebola uznaná daňová strata v sume 12 881,08 Eur.

č. 1100307/1/551347/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového

úraduBanskáBystricač.9601401/5/3563256/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2010 vo výške 3 815,97 Eur, zároveň mu bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie september 2010 zo sumy 8 894,40 Eur na sumu 5 078,43 Eur.

č. 1100307/1/550533/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3563213/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2010 vo výške 1 482,- Eur a znížený nadmerný odpočet zo sumy 4 629,97 Eur na sumu 3 147,97 Eur.

č. 1100307/1/552175/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3563177/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2010 vo výške 1 491,50 Eur a zároveň bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010
zo sumy 4 838,09 Eur na sumu 3 346,59 Eur.

č. 1100307/1/551438/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úraduBanskáBystricač.9601401/5/3563309/2013/KosAzodňa25.07.2013,ktorýmbolžalobcovipodľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 933,- Eur za
zdaňovacie obdobie október 2010.

č. 1100307/1/551695/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/3563357/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa §
68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 4 031,80 Eur za
zdaňovacie obdobie november 2010.

č. 1100307/1/552079/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/3563423/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa §68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2010 vo výške 2 650,50 Eur.

Krajský súd nepovažoval za dôvodné spochybňovanie správnosti záverov daňových orgánov na základe
ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia. Uviedol, že žalobca nespochybnil relevantne skutočnosť, že
nároky uplatnené z titulu predložených faktúr (odpočítanie DPH z titulu zaplatenia faktúr, zahrnutie faktúr
do výdavkov žalobcu za rok 2010), vystavených na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa
5.10.2009 medzi žalobcom a spoločnosťou C&C GROUP s.r.o. ako sprostredkovateľom, boli uplatnené

neoprávnene. V priebehu celého konania nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, t.j. služba
sprostredkovania dodávky liekov cez spoločnosť C&C GROUP s.r.o. pre žalobcu, nebol predložený
vierohodný dôkaz o tom, že sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonávaná spoločnosťou C&C
GROUP s.r.o prostredníctvom osoby I. Y., ani vecná súvislosť a potreba vynaloženia výdavkov vo forme
odmien za sprostredkovanie. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a neodstránil pochybnosti
správcu dane o reálnom uskutočnení fakturovaných plnení. Rozhodnutie považoval za vydané na

základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a namietal jeho založenie na nesprávnych skutkových
zisteniach a na nesprávnom posúdení veci. Vecnú súvislosť (účelnosť) vynaložených výdavkov
vo forme odmien a provízií považoval za preukázanú tým, že firma C&C GROUP s.r.o. má

sprostredkovateľskú činnosť zapísanú aj v obchodnom registri, pričom konateľka sprostredkovateľa
(zároveň aj konateľka objednávateľa ) a pán I. Y. pri sprostredkovaní využili skúsenosti a kontakty, ktoré
nadobudli ako štatutárni zástupcovia žalobcu. Nepovažoval za relevantné spochybnenie plnomocenstva
pre pána Y. len z titulu, že bolo predložené v konaní neskôr, ani vzhľadom na konštatované
zistenia z iných nešpecifikovaných daňových konaní. Namietal neexistenciu relevantných dôkazov a

absenciu právnych úvah, na základe ktorých bol vyslovený záver o umelo vytvorených podmienkach
predmetných obchodov, ako aj sprostredkovateľskej činnosti. Namietal odlišný postup správneho
konania od priebehu a vyhodnotenia výsledkov daňovej kontroly za mesiac marec 2010, pri ktorej
boli rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené zásadne odlišným spôsobom, pričom výsluchy na účely
tohto konania sa uskutočnili so značným časovým odstupom. Trval na potrebe výsluchu štatutárneho

zástupcu spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. (spoločník žalobcu), ktorý mal iniciovať uzavretie zmluvy
o sprostredkovaní medzi žalobcom a sprostredkovateľom. Namietal pochybenie žalovaného, ktorý pri
svojom rozhodovaní dňa 18.11.2013 mal aplikovať znenie ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku účinné až
od 1.1.2014. Rozhodnutie krajského súdu nepovažuje za riadne odôvodnené (súčasť základného práva
na súdnu ochranu), nakoľko sa nevysporiadalo so všetkými skutkovými a právnymi námietkami žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k neuznaniu sporných výdavkov a odpočtu DPH došlo
z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia sprostredkovateľskej činnosti. K splnomocneniu pána
Y. a použitiu zistení z iných konaní zdôraznil, že ani pri jednom pojednávaní nebola žiadnou zo
zúčastnených strán predložená zmluva o spolupráci sprostredkovateľskej spoločnosti s pánom Y. zo dňa

12.10.2009, ani splnomocnenie pre pána Y.Č., ani jeden z dodávateľov nepotvrdil resp. nepreukázal,
že dodávky boli realizované prostredníctvom sprostredkovateľa. Poukazovanie na závery daňovej
kontroly za február 2010 sú bezpredmetné, nakoľko tieto neboli predmetom tohto konania. Zotrval na
stanovisku, že ani prípadné vypočutie vtedajšieho konateľa spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. pána Š. R.
by nemalo vplyv na zistený stav veci, nakoľko sám žalobca sa vyjadril, že sa riadil a konal na základe

rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaždenia na podnet spoločníka, na ktorom sa vzájomne
dohodli na sprostredkovateľskej spoločnosti, pričom táto skutočnosť nevyplynula z obsahu predloženej
zápisnice, ktorá naviac v rozpore s ust. § 127a Obchodného zákonníka nebola podpísaná týmto druhým
spoločníkom.

Dňom 1.7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§
246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá

O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Rozsudok krajského súdu bol vydaný po oboznámení sa s priebehom správneho konania, vykonanej
daňovej kontroly u žalobcu na daň z príjmu za rok 2010 a daň z pridanej hodnoty za obdobie január,
február - december 2010, výsledok ktorý bol zhrnutý v Protokole č. 9601401/5/1663150/2013/Myt zo
dňa 30.4.2013.

V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol ustálený záver, že vzhľadom na spochybnenie

existencie materiálneho plnenia zo zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou C & C GROUP s.r.o. dňa 05.10.2009, daňový subjekt v zdaňovacom období roku 2010
neoprávnene zahrnul odmeny za sprostredkovateľskú činnosť do výdavkov a v zdaňovacom období
január, marec až december 2010 neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH z 11-tich faktúr, ktorými
bola vyúčtovaná odmena za sprostredkovanie v zmysle vyššieuvedenej zmluvy.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a vyrubenie
rozdielu dane bol záver správcu dane, že žalobca okrem dodávateľských faktúr a zmluvy o
sprostredkovaní síce predložil v priebehu daňovej kontroly oznámenia o vyhľadaní potencionálnych
obchodných partnerov a zápisy z obchodných rokovaní medzi obidvomi zmluvnými stranami ( kde

konala Ľ. C. ako jediná konateľka obidvoch spoločností), z obsahu predložených dodávateľských faktúr
a ich znenia však nie je zrejmá žiadna bližšia špecifikácia predmetu sprostredkovania, prípadne odkaz
na iné doklady (napríklad dodacie listy), ktoré by preukazovali dodanie sprostredkovaného tovaru.
Rovnako z listinných dôkazov nevyplýva, či a kedy došlo ku kontaktu obchodných partnerov, kto konal
za sprostredkovateľskú spoločnosť a či bol naplnený objem dodaného tovaru na základe činnosti

sprostredkovateľa. Nebolo preukázané, že by konateľka žalobcu Ľ. C. nerealizovala obchody s tretími
osobami priamo, bez potreby sprostredkovania. Len samotný fakt disponovania faktúrou, ktorá obsahuje
náležitosti vyžadované platnou legislatívou, nemôže byť považovaný za vyčerpávajúce preukázanie
skutkového stavu. Nebolo jednoznačne preukázané, že by sprostredkovateľ reálne vykonával, resp.
vyvíjal činnosť smerujúcu k získavaniu klientov, teda nebola preukázaná existencia prijatia služby

sprostredkovania ako materiálneho plnenia, z čoho vyplýva nesplnenie podmienky preukázateľnosti
výdavku zmysle ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov. Bez ohľadu na doloženie
formálne perfektných účtovných dokladov, neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, osvedčujúce
aj takúto činnosť tvrdeného sprostredkovateľa (napr. cestovné náklady, telefónne poplatky, mzdové
náklady, prípadne iné), ktorý preukázal len náklady súvisiace s jeho hlavnou činnosťou, ktorou je

prevádzkovanie kaviarne v Bratislave. Ľ. C. mala informácie o činnosti lekárne, obehu a potrebe
liekov, t.j. informácie, ktoré sú úzko špecializované, verejnosti nedostupné a získavané hlavne na
odborných seminároch ako konateľka žalobcu, nie však ako konateľka sprostredkovateľskej spoločnosti
prevádzkujúcej kaviareň.

Dodatočne predloženú zmluvu o spolupráci medzi spoločnosťou C&C GROUP s.r.o. a I. Y. ako aj
splnomocnenie pre I. Y.Č. zo dňa 12.10.2009 v zásade vyhodnotil ako nevieryhodné, nakoľko konateľka
spoločnosti C & C GROUP s.r.o. Ľ. C., ako aj I. Y. pred ich predložením tvrdili, že I. Y. nekonal na
základe žiadnej zmluvy a že svoju činnosť vykonával len z dôvodu tehotenstva svojej partnerky Ľ. C..
Plnomocenstvo taktiež nebolo notársky overené, čo by mohlo byť relevantným dôkazom o tom, že bolo

vydané v čase reálneho uskutočňovania činnosti sprostredkovateľa. K požiadavke na vypočutie Š. R.
a k významu zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa
02.10.2009, (nepodpísanej zástupcom spoločníka spoločnosti CHAMOMILLA, s.r.o., Š. R. ) žalovaný
uviedol,žeanitotoprípadnévypočutiebynemalovplyvnazistenýskutkovýstavveci,pretožezvyjadrení
žalobcu zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že sa riadil a konal na základe rozhodnutia z mimoriadneho

valného zhromaždenia konaného na podnet spoločníka CHAMOMILLA, s.r.o., pričom však v predmetnej
zápisnici nie je menovité určenie spoločnosti, ktorá by mala činnosť sprostredkovateľa vykonávať a
zápisnica v rozpore s ust. § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je podpísaná týmto spoločníkom.V zmysle týchto záverov boli jednotlivé prvostupňové rozhodnutia v odvolacom konaní, vedenom po
podaní odvolaní ktorých dôvody boli obdobné so žalobnými dôvodmi, potvrdené preskúmavanými
rozhodnutiami žalovaného.

Žalobca vo včas podanej žalobe vytýkal správcovi dane, že vychádzal z nesprávneho výkladu zákona
o správe daní a poplatkov v otázke rozloženia dôkazného bremena, nakoľko z ustanovení § 49 ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na
právnevzťahytýkajúcesajehododávateľaadodávateľovýchsubdodávateľov.Vtejtosúvislostipoukázal

na judikatúru Najvyššieho súdu (rozsudok č.k. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho
súdu ČR 5 Afs/131/2004) ako aj výsledok daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010, počas ktorej neboli správcom dane
žiadnym spôsobom spochybnené odpočty DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti C&C GROUP a
bolo žalobcovi uznané právo na odpočítanie nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie.
Namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, nevysporiadanie

sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ako aj absenciu správnej úvahy. Ak z výpisu z
obchodného registra spoločnosti C&C GROUP s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú ako
jedenzpredmetovpodnikania,tožesavprevažnejmierezaoberáprevádzkovanímkaviarnevBratislave
neznamená, že popri tejto podnikateľskej aktivite nemôže vykonávať aj sprostredkovateľskú činnosť
pre žalobcu. Nesúhlasil s vyhodnotením splnomocnenia pre pána Y. ako nepreukazného, pretože váha,

resp. reálnosť predložených dôkazov nemôže byť posudzovaná podľa toho, v ktorom štádiu konania
boli predložené. Výsluch Š. R., vtedajšieho zástupcu spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. považuje za
potrebný, nakoľko iba na jeho základe by správca dane mohol zistiť, prečo tento predmetnú zápisnicu
z mimoriadneho valného zhromaždenia nepodpísal. V žalobe 23S/17/2014 naviac uviedol, že Š.. R. sa
valného zhromaždenia zúčastnil a zápisnicu aj podpísal avšak správcovi dane bola omylom predložená

zápisnica, kde podpis chýbal.

Podľa § 3 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení účinnom ku dňu 18.11.2013 (daňový poriadok)
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov

a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 daňového poriadku
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
Na účely tohto zákona sa rozumie

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), právo odpočítať

daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Krajský súd vo svojom zamietajúcom rozsudku k tvrdeniam o preukázaní vyfakturovaných
sprostredkovateľských služieb vyhodnotil zistený stav, keď žalobca ako záujemca o sprostredkovanie
zastúpený konateľkou Ľ. C., uzavrel dňa 05.10.2009 so spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. ako
sprostredkovateľom v zastúpení konateľkou Ľ. C. zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka. Podľa čl. 1 zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal pre záujemcu, za zmluvne

dohodnutú cenu - províziu, vyhľadávať a sprostredkovať obchodných partnerov - tretie osoby, ktorí
majú záujem dodávať bližšie špecifikované lieky. Sprostredkovateľ sa ďalej zaviazal oznamovať
záujemcovi všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie záujemcu uzavrieť zmluvný vzťah s treťou
osobou písomne, telefonicky, poštou alebo inými telekomunikačnými prostriedkami. V čl. I. bod 3 zmluvy
o sprostredkovaní sa záujemca zaviazal, že poskytne sprostredkovateľovi všetky potrebné doklady,

písomnosti a listiny na splnenie činností sprostredkovateľa, taktiež poskytne potrebnú súčinnosť a
zaplatí sprostredkovateľovi zmluvne dohodnutú odmenu - províziu za sprostredkovanie zmluvného
vzťahu medzi záujemcom a treťou osobou. V bode II. boli dohodnuté podmienky pre vyčíslenie
odmeny s tým, že podkladom pre úhradu provízie bude uzavretie zmluvného vzťahu medzi záujemcom
a treťou osobou, plnenie tohto zmluvného vzťahu v prospech záujemcu a vyhodnotenie výsledkov

zmluvného vzťahu po vzájomnej dohode. Ľ. C. bola v čase uzavierania zmluvy jedinou konateľkou
oboch zmluvných strán. Preverovaním u lekární, ktoré dodávali špeciálne žalobcovi lieky ktorých
dodávky mala sprostredkovať pre žalobcu spoločnosť C & C GROUP, s.r.o., nebolo vo väčšine prípadov
vôbec preukázané takéto sprostredkovanie. Z osemnástich preverovaných dodávateľov liekov - lekární
iba tri potvrdili sprostredkovanie dodávok cez spoločnosť C & C GROUP, avšak konateľmi týchto

troch spoločností boli konatelia spoločnosti ARTMED s.r.o., ktorá bola zároveň jediným odberateľom
predmetných liekov od žalobcu. Ostatné lekárne v podstate uviedli, že spoločnosť C & C GROUP
nepoznajú s tým, že pre dohodnutie dodávok liekov uviedli v prevažnej miere Ľ. C.Ú., prípadne aj osobu
I. Y..

Z pôvodných výpovedí konateľky žalobcu Ľ. C. vyplynulo, že sprostredkovanie vykonávala sama, s tým,
že niektoré obchody sprostredkoval jej partner I. Y., ktorý vo svojich pôvodných výpovediach potvrdil, že
v roku 2010 oslovoval lekárne s požiadavkou na dodanie liekov pre žalobcu, túto činnosť vykonával ako
výpomoc konateľke žalobcu z dôvodu jej tehotenstva. Potom, ako došlo k oboznamovaniu s výsledkamidaňovej kontroly, žalobca dňa 30.04.2013 dodatočne predložil splnomocnenie a zmluvu o spolupráci
zo dňa 12.10.2009 v zmysle ktorej I. Y. mal zabezpečiť pre C & C GROUP činnosti, ktoré je C & C
GROUP povinný vykonať pre spoločnosť Lekáreň EUROPEA, s.r.o. (žalobca) na základe zmluvy o

sprostredkovaní zo dňa 05.10.2010. Podľa dodatočne predloženého splnomocnenia zo dňa 12.10.2009
bol I. Y. oprávnený zastupovať spoločnosť C & C GROUP zastúpenú konateľkou Ľ. C. pri všetkých
právnych úkonoch, ktorých následkom je uzavretie zmlúv na dodanie liekov pre Lekáreň EUROPEA,
s.r.o., ako aj rokovanie s dodávateľmi liekov týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy.

Krajský súd sa stotožnil s tým, že tieto doklady nemožno považovať za vierohodný dôkaz o tom, že
sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonávaná spoločnosťou C & C GROUP prostredníctvom
osoby I. Y.. V konaní nebolo relevantne preukázané že by I. Y. vyvíjal nejakú činnosť na základe týchto
zmlúv, preto ich predloženie považoval súd za účelové. Pokiaľ by takéto doklady existovali v čase do
oboznamovania sa s výsledkami daňovej kontroly, tak by ich bol žalobca predložil. Nebolo preukázané
ani reálne naplnenie Dohody o sprostredkovaní, nakoľko sprostredkovanie mala vykonávať spoločnosť

C&C GROUP, ktorej konateľka bola totožná s osobou konateľky žalobcu a tvrdený sprostredkovateľ
nepreukázal žiadne výdavky súvisiace so sprostredkovaním. Zápisnica z rokovania mimoriadneho
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 02.10.2009, vierohodne neosvedčuje
rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou C&C GROUP, s.r.o., nakoľko
táto v texte nebola vôbec spomínaná a samotná zápisnica nebola podpísaná ďalším spoločníkom

žalobcuspoločnosťouCHAMOMILLA,s.r.o.pretonebolodôvodnétrvaťnajehovýsluchu.Nebolomožné
prihliadnuť ani na žalobcom tvrdený účel a cieľ zmluvy o sprostredkovaní, ktorým malo byť ohodnotenie
činnosti výlučne konateľky žalobcu ktorá sa zaslúžila o obchody pre spoločnosť ARTMED.

K námietkam týkajúcim sa prenášania daňového bremena krajský súd zdôraznil, že aj keď dokazovanie

v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt (žalobca) sa
nemôže zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Práve preukázanie všetkých
skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je potrebné pre ďalší postup daňových orgánov
v daňovom konaní. V danom prípade žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom
uskutočnení plnení. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody (služby), je na

daňovom subjekte, aby takúto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok. Závery daňovej
kontroly za mesiac február 2010 považoval pre dané konanie za irelevantné.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.

2 O.s.p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov
vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a celom rozsahu

sa s ním stotožňuje.

Len na doplnenie uvádza k odvolacím dôvodom nasledovné: Samotná skutočnosť, že spoločnosť
C&C GROUP s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú aj v obchodnom registri, nepostačuje
bez doloženia relevantných dôkazov osvedčujúcich reálne vykonanie sprostredkovania na vyslovenie

záveru o vecnej súvislosti (účelnosti) vynaložených výdavkov vo forme odmien a provízií a dôvodnosti
uhradenia fakturovaných súm (vrátane DPH) za služby. Nemohol teda vzniknúť nárok ani na zahrnutie
sporných súm do základu dane, ani na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Neuznanie
dodatočne doložených dokladov týkajúcich sa oprávnenia na konanie pána Y. v záujme a mene
spoločnosti C&C GROUP s.r.o. bolo dostatočne odôvodnené a vecne správne. V súlade so zákonom

a pravidlami logického myslenia boli odôvodnené aj právne závery o nepreukázaní reálneho plnenia,
vzhľadom na popísané personálne prepojenie ďalšie okolnosti týkajúce sa spoločností žalobcu a
tvrdeného sprostredkovateľa. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenia logických záverov, na ktorých
boli vydané napadnuté rozhodnutia nie je možné spochybňovať správnosť vydaných rozhodnutí, len
vzhľadom na odlišný postup od priebehu a vyhodnotenia výsledkov daňovej kontroly za mesiac

február 2010, pri ktorej boli rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené zásadne odlišným spôsobom.
V preskúmavaných konaniach súd žiadne pochybenia nezistil. Nebol žiaden dôvod na výsluch
štatutárnehozástupcuspoločnostiCHAMOMILLAs.r.o.(spoločníkžalobcu),ktorýmaliniciovaťuzavretie
zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a sprostredkovateľom, nakoľko predložený písomný doklad,na ktorý sa sám žalobca odvoláva a ktorý sám podpísal a predložil neobsahuje žiadnu zmienku o
spoločnosti C&C GROUP s.r.o. ako vybranom sprostredkovateľovi. Námietka pochybenia žalovaného ,
ktorý pri svojom rozhodovaní dňa 18.11.2013 mal aplikovať znenie ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku

účinné až od 1.1.2014 nie je dôvodná, z obsahu súdneho aj administratívneho spisu je zrejmé, že citácia
právneho predpisu neúčinného v čase rozhodovania žalovaného bola uvedená až v rozsudku krajského
súdu, čo je však zrejmá chyba v písaní, ktorá nemala vplyv na rozhodovanie krajského súdu.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku absencie riadneho odôvodnenia rozsudku krajského

súdu (súčasť základného práva na súdnu ochranu), nakoľko sa nevysporiadalo so všetkými skutkovými
a právnymi námietkami žalobcu. Ako vyplýva z vyššieuvedeného, krajský súd sa v dostatočnej
miere vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami. K tejto otázke pripomína, že ani judikatúru
ESĽP v rámci garancie práva na súdnu ochranu nevyžaduje bezvýhradné vysporiadanie so všetkými
predloženými argumentmi, striktne sa vyžaduje špecifická odpoveď na argumenty, ktoré sú pre
rozhodnutie rozhodujúce (napr. Ruiz Toruja c. Španielsko ).

Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s §219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa

v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že procesné neúspešnému
žalobcovi náhrada trov neprináleží a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.