Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206902
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715206902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Z.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., E. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom T. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. E., E. XXXX/XX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom C. XX, K. v konaní o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/199/2015-140 zo dňa 30.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 7C/199/2015-140 zo dňa 30.11.2015 spolu s opravným

uznesením č. k. 7C/199/2015-147 zo dňa 26.02.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 7C/199/2015-140 zo dňa 30.11.2015 spolu s opravným
uznesením č. k. 7C/199/2015-147 zo dňa 26.02.2016 určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500019586 zo dňa 19.12.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalovaného
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni 183,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že žalobkyňa v
podanom návrhu žiadala, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500019586 zo dňa
19.12.2012 uzavretá so žalovaným je neplatná. Ďalej žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný jej zaplatiť
bezdôvodné obohatenie, a to sumu vo výške 183,08 eur. Je to rozdiel medzi sumou, ktorú jej vyplatil
žalovaný na účet - 745,26 eur a sumou, ktorú ona vyplatila - 928,34 eur. Návrh odôvodnila tým, že ročná
úrokovásadzbajevporovnanísúrokovýmisadzbamibankyvdecembri2012viacako5-násobnevyššia.
Pri bankách v čase uzavretia revolvingového úveru bol úrok 13,02 %. V zmluve o revolvingovom úvere

bol dojednaný vo výške 70,03 %. Takisto bola určená vysoká ročná percentuálna miera nákladov, a to
až 66,86 %. Toto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka,
a preto sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej v návrhu namietala
aj rozhodcovskú zmluvu. Podľa nej je neplatná, lebo súd tam neprijateľné zmluvné podmienky. Na
preukázanie svojho tvrdenia pripojila k návrhu fotokópie poštových zloženiek.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že návrh nie je dôvodný, a preto ho žiadal zamietnuť.
Podľa neho je zmluva o revolvingovom úvere dostatočne individuálne dojednaná. Je tam výška splátok

aj počet splátok, keď žiadne zákonné ustanovenie mu podľa neho neustanovuje, aby tieto splátky bližšie
špecifikoval ani ohľadom úrokov, poplatkov ani to, kedy sa splatí posledná splátka. Teda mal za to, že
zmluva je v súlade s ustanovením zákona č. 129/2010 Z. z. Taktiež pokiaľ sa týka rozhodcovskej doložky,
aj táto je podľa neho v súlade so zákonom.V konaní bolo nepochybne preukázané, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019586
poskytol žalovaný žalobkyni úver, na základe ktorého jej poslal na účet sumu 745,26 eur. Žalobkyňa
celkovo zaplatila žalovanému sumu 924,84 eur, čiže o 183,05 eur navyše, ktorú skutočnosť preukázala

fotokópiami poštových zloženiek.
Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 3, § 39, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne
preukázané, že dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto právny úkon je neplatný
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru dospel na základe preskúmania zmluvy

o revolvingovom úvere, keď podľa ustálenej judikatúry za neprimeraný sa považuje úrok odporujúci
dobrým mravom a taký, ktorý podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri úverovej zmluve tvoriacej predmet sporu bol dohodnutý úrok vo výške 70,03
%, pričom pri spotrebiteľských úveroch v decembri 2012 bola priemerná úroková sadzba 13,02 %.
Dohodnutý úrok presahuje priemernú úrokovú sadzbu viac ako 5-násobne. Nepochybne ide o úžernícky

úrok a ten je potom neplatný. Vzhľadom na takto vyhodnotený skutkový stav súd prvej inštancie dospel
k záveru, že u žalovaného sa jedná o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nakoľko išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka je toto bezdôvodné obohatenie povinný žalobkyni vydať. Z toho dôvodu ho potom zaviazal
zaplatiť žalovanú sumu vo výške 183,08 eur. Ďalej súd dospel k záveru, že zmluva je v rozpore aj s

ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., pretože jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným poplatkom s rôznymi platbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmluve však absentuje rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je tu uvedená

len jedna suma splátok bez jeho rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa
posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Aj toto porušenie zákona preukazuje dôvodnosť podanej
žaloby.
Pokiaľ žalobkyňa namietala aj neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky, tak súd nezistil z
predložených listín, že by nejaká rozhodcovská doložka bola bližšie dojednaná, a preto sa s ňou

nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovémusúdu,žejehozáveryotom,žezmluvaorevolvingovomúverejeneplatná,súpredčasné
a vychádzajú z neúplne zisteného skutkového a právneho stavu, ako aj z jeho posúdenia. Podľa

odvolateľa je napadnutý rozsudok v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý je lex specialis
vo vzťahu k § 39 či § 3 Občianskeho zákonníka, keď platilo: ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie je lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam ako sú dobré mravy a ustanoveniam, ktoré sa aplikovali na výšku odplaty.
Podľa odvolateľa odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa
neporovnávajú len s odplatami bánk. Podľa odvolateľa preto odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné
porovnávať s úrokovými sadzbami bánk, inak by zákonodarca zvolil riešenie, že by namiesto finančného

trhupoužilpojem„bankovýsektor“,„odplatabánk“apod.Keďžetakalenespravil,takpotomniejemožné
ísť proti jednoznačne znejúcemu textu právneho predpisu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu, keď
uviedla, že v danej veci bola medzi ňou a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si predurčil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a vyslovene ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a službykoná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti, oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá
predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Podľa Žalovanej teda súd vec správne posúdil, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa
a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Súd rovnako správne
posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto

vyvodil správny záver aj v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné napĺňajúce
európske právo na ochranu spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil.
4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd ako súd druhej inštancie predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd

prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tento stratil účinnosť ku
dňu 30.06.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preto odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1
CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP.

Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2, 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať ja podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP,

pričom zrozumiteľne a výstižne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal
s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, s ktorými
by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne
prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je teda vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd, ktorý konštatuje, že nemohol prisvedčiť argumentom

odvolateľa, na ktorých založil odvolanie, ktoré nepovažoval za dôvodné.

8. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keď úspešná bola žalobkyňa, ktorej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)