Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoR/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112230673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy

Púchovskej, členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu
1/ KaP spol. s r. o. „ v likvidácii" so sídlom Napájadlá 5, Košice, IČO:45 344 841, žalobcu 2/ E.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - G. P., E. XXX/XX, žalobcu 3/ G. P., nar. XX.XX.XXXX, F. - G. P.,
C. XXX/X, zastúpených JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 30
proti žalovanému MPL TRADING, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave, Galvániho 8, IČO: 31 388 639,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s r. o. so sídlom v Bratislave, Palárikova
14, IČO:35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/223/2012-281 zo dňa 20. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/223/2012-281 zo dňa 20. apríla 2016
potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietol a
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ (ďalej len ako „žalobcovia“) sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu návrhom doručeným okresnému súdu dńa 11.12.2012 domáhali voči
žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. vydaného dňa 22.5.2012 vo
veci sp. zn. SR 148/2012. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2013 požiadali žalobcovia o
odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd vyhovel uznesením
č. k. 60Cb/223/2012-128 zo dňa 11.6.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 28.1.2015 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob/418/2014-139 zo dňa 18.12.2014. Súd
prvej inštancie skúmal, či žalobcovia podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd v
lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 ZRK. Pri preskúmaní včasnosti podania žaloby súd vychádzal z
pripojeného spisu Stáleho Rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 148/2012 a zistil, že
rozsudok zo dňa 22.5.2012 bol žalobcom zasielaný s doručenkou „Doporučene do vlastných rúk“.
Zásielka s rozsudkom doručovaným žalobcovi 1/ ako (právnickej osobe) bola uložená na pošte dňa
24.5.2012 a Rozhodcovskému súdu vrátená s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote,

dátum vrátenia 12.6.2012“. Úplne totožný postup pošty bol aj pri doručovaní zásielky s rozsudkom
žalobcom 2/ a 3/ (ako fyzickým osobám). Rozhodcovský súd postupoval podľa čl. IV. bodu 6
Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici tak, že za deň doručenia u
všetkýchžalobcovpovažovalposlednýdeňodbernejlehoty,t.j.deň11.6.2012atýmtodátumomvyznačilaj právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, vykonateľnosť vyznačil dňa 14.6.2012. Súd bol toho názoru,
že Rozhodcovský súd nepostupoval správne pri doručovaní rozhodcovského rozsudku žalobcom 2/ a
3/ ako fyzickým osobám. Ako vyplynulo jednak z návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa

4.4.2012 a jednak z rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.5.2012, účastníci rozhodcovského rozsudku
boli žalobcovia 2/ a 3/ (v rozhodcovskom konaní v pozícií žalovaných 2/ a 3/) ako fyzické osoby bez
označenia „podnikatelia“ a preto mal Rozhodcovský súd pri doručovaní rozhodcovského rozsudku týmto
dvomosobámpostupovaťpodľaust.§47ods.2O.s.p.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostímalsúdza
to, že žalobcom 2/ a 3/ doručoval Stály rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok v rozpore s ust. § 25

ods. 4 ZRK v spojení s § 47 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že možnosť zjednania nápravy v tomto smere
nie je upravená v zákone o rozhodcovskom konaní a vzhľadom na to, aby súd nezamedzil žalobcom 2/
a 3/ v prístupe ku spravodlivosti, považoval súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany
žalobcov 2/ a 3/ za včas doručenú na Okresný súd Banská Bystrica.

3. Vo vzťahu ku včasnosti doručenia žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany žalobcu

1/ bol súd toho názoru, že žaloba bola súdu doručená po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobcovi 1/. Súd zistil, že žalobcovi 1/ bol rozhodcovský rozsudok doručený
na fikciu v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 18. 6.2012, žaloba bola okresnému súdu doručená dňa
11.12. 2012, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi
1/. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu 1/ zamietol.

4. Žalobcovia 2/ a 3/ podali žalobu o zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1
písm. c/ ZRK, pretože ako účastníci rozhodcovského konania popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy,
majú za to, že treba zhodnotiť otázku, či bola zachovaná zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania a teda, či je daný dôvod aj podľa § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK. Ďalej uviedli, že neboli účastníkmi

rámcovej zmluvy, pretože táto sa vzťahuje len na žalobcu 1/ a nie na žalobcu 2/ a 3/, ktorí túto zmluvu
podpisovali len ako konatelia žalobcu 1/. Vzhľadom na to, že nie sú účastníkmi rámcovej zmluvy a
nevzťahujú sa na nich obchodné podmienky, ktoré sú nesporne podpísané len medzi spoločnosťou
žalovaného a spoločnosťou žalobcu 1/, rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzavretú.
Z uvedeného dôvodu potom nebola daná právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu

medzi žalovaným a žalobcami 2/ a 3/. Súd ďalej uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 2/ a
3/, že neuzavreli so žalovaným rozhodcovskú doložku a že nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodovanie a vydanie rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k
nim a nestotožnil sa ani s tvrdením, že v danom prípade došlo k porušeniu práv žalobcov 2/ a 3/
ako spotrebiteľov. Z predložených listinných dokladov považoval súd za nesporné, že žalovaný ako

predávajúci a žalobca 1/ ako kupujúci uzatvorili dňa 9.4.2010 Rámcovú zmluvu. Štatutár predávajúceho
(žalovaného)boluvedenýA..H.J.azaštatutárakupujúceho (žalobcu1/) boliuvedeníV.R.,E.F.aG.P..
Tento identifikačný údaj o štatutároch zodpovedá údajom zapísaným v obchodnom registri o registrácii
obidvoch spoločností ku dňa podpísania rámcovej kúpnej zmluvy, ale aj ku dňu rozhodovania súdom.
Súd mal tiež preukázané, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy došlo medzi žalovaným a žalobcom 1/

(v zastúpení jeho štatutárov E. F. a G. P.) k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, vrátane rozhodcovskej
doložky priamo v tejto zmluve. E. F. a G. P. priamo ako štatutári žalobcu 1/ na tento záväzkový vzťah
zaviazali žalobcu 1/ ako zmluvnú stranu - kupujúceho. Súd tiež považoval za nesporné, že tí istí štatutári
podpísali aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré museli podpísať, pretože tvorili súčasť rámcovej
kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu štatutári žalobcu 1/ E. F. a G. P. svojimi podpismi na VOP zaviazali

nielen spoločnosť žalobcu 1/ (kupujúceho), keďže VOP tvorili súčasť rámcovej kúpnej zmluvy, ale aj
samých seba ako fyzické osoby - štatutárov kupujúceho uvedeného v rámcovej kúpnej zmluve. Táto
skutočnosť vyplýva z čl. 6. bodu 2 VOP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k názoru, že
záväzkový vzťah na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2010 vznikol nielen medzi žalovaným a
žalobcom 1/ z titulu kúpnej zmluvy, ale aj medzi žalovaným a žalobcami 2/ a 3/ ako fyzickými osobami z

titulu ručenia žalobcu 1/, hoci rámcovú kúpnu zmluvu ako aj VOP podpisovali za žalobcu 1/. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dohodnutá v čl. VI. rámcovej kúpnej zmluvy zo
dňa 9.4.2010 ako aj v čl. X v bode 3 VOP sa vzťahovala aj na žalobcov 2/ a 3/ ako fyzické osoby.
Z takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že bola daná právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodovanie prípadného sporu medzi žalovaným a žalobcami 2/ a 3/. Poukázal na to, že uznesenie, na

základe ktorého rozhodcovský súd doručoval žalovaným 1/, 2/ a 3/ návrh na začatie konania s prílohami
a uložil im povinnosť v lehote 10 dní predložiť rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď,
žalovaní 2/ a 3/ prevzali dňa 19.4.2012, ani jeden zo žalovaných nepredložil rozhodcovskému súdu
písomne žalobnú odpoveď, na základe čoho bol súd toho názoru, že žalobcovia 2/ a 3/ ako účastnícirozhodcovského konania v rámci svojej procesnej obrany neuplatnili v zmysle ust. § 21 ods. 2 ZRK
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, hoci tak urobiť mohli a mali. Keďže námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy neuplatnili pri prvom úkone vo veci samej v
rozhodcovskom konaní, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tejto námietky na všeobecnom
súde s odkazom na § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK už úspešne uplatňovať nemožno (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4 M Obdo 5/2013). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom

do 31.12.2014.

5. Súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani z dôvodu, že v danom prípade
došlo k porušeniu práv žalobcov 2/ a 3/ ako spotrebiteľov. Nemal za preukázané, že žalobcovia 2/
a 3/ mali v rozhodcovskom konaní status spotrebiteľov, preto nie je možné aplikovať ustanovenia
zákonov na ochranu práv spotrebiteľa v prípade žalobcu 2/ a 3/. Žalobcovia 2/ a 3/ žiadali preskúmať

otázku, či bola zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, keď v ďalšom priebehu súdneho
konania k tomuto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku sa už nevyjadrovali, resp. neprodukovali
k nemu žiadne dôkazy. Súd mal za to, že konaním a rozhodnutím rozhodcovského súdu nebola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, rozhodcovský súd postupoval v súlade
so ZRK a Rokovacím poriadkom a poskytol žalobcom 2/ a 3/ možnosť procesne sa brániť a reagovať

na návrh. Žalobcovia 2/ a 3/ zostali v konaní pasívni, preto dospel súd k záveru, že v danom
prípade mali účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému
účastníkovi rozhodcovského konania bola zo strany rozhodcovského súdu poskytnutá rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, preto nebol podľa názoru súdu daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom do 31.12.2014.

6. Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 2/ a 3/, ktorí uviedli,
že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O. s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Poukázali na neprávoplatnosť rozhodcovského rozsudku voči žalobcom 2/ a 3/ s tým, že ak rozsudok

rozhodcovského súdu nie je doručený v súlade s § 25 ods. 4 ZRK v spojení s § 47 ods. 2 O.s.p. nie je
právoplatný. Majú za to, že v danom prípade nebola naplnená formálna stránka právoplatnosti, a to jeho
riadne doručenie účastníkom konania, čo sa konštatuje v rozsudku na niekoľkých miestach. Na základe
uvedeného je možné uzatvoriť, že z dôvodu neúčinného doručenia nemohol rozhodcovský rozsudok
nadobudnúť právoplatnosť teda uvedený dôvod postačuje k tomu, aby bol rozhodcovský rozsudok vo

vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ zrušený. Ďalej uviedli, že celé rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bol napadnutý rozhodcovský rozsudok trpel neodstrániteľnou právnou vadou, pretože rokovací poriadok
rozhodcovského súdu bol v rozpore s ust. § 25 ods. 4 ZRK, t. j. bol v rozpore s príkazom, ktorý zakazuje
dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania.

8. V ďalšej časti odvolania žalobcovia 2/ a 3/ poukázali na ničotnosť rozhodnutia z dôvodu neexistencie
rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v Banskej Bystrici vydaný dňa 22.5.2012 považujú voči žalobcom 2/ a 3/ vydaný v rozpore so zákonom
z dôvodu absencie založenia arbitrability rozhodcovského súdu, nakoľko medzi žalobcom 2/ a 3/ a
žalovaným nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Žalobcovia 2/ a 3/ neuzatvorili so žalovaným

Rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Právny názor žalobcu spolu
s odôvodnením na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 87/2007 považujú za účelový,
keďže v danom rozhodnutí súd posudzoval zmluvu, v ktorej boli zmluvné strany výslovne uvedené v
úvode danej zmluvy a zmluvu spolu s ručiteľským vyhlásením žalovaný uznal, čo však v prejednávanej
veci absentuje. V prejednávanej veci je účastníkom Rámcovej kúpnej zmluvy označený KaP spol. s

r. o. ako kupujúci a MPL TRADING spol. s r. o. ako predávajúci s absenciou identifikácie žalobcov 2/
a 3/ ako ručiteľov. K všeobecným obchodným podmienkam žalobcovia 2/ a 3/ uviedli, že vzhľadom k
tomu, že Rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným neobsahuje záväzok žalobcov
2/ a 3/ byť ňou viazaný, nemohlo prijatie VOP žalobcom 1/ viesť k založeniu akýchkoľvek práv apovinností žalobcov 2/ a 3/ uvedených vo VOP. Nesúhlasia ani s právnym názorom súdu, podľa
ktorého štatutári žalobcu 1/ E. F. a G. P. svojimi podpismi na VOP zaviazali nielen spoločnosť žalobcu
1/, ale aj seba samých ako fyzické osoby - štatutárov kupujúceho uvedeného v Rámcovej kúpnej

zmluve, keďže najskôr sa zmluvné strany, t. j. žalovaný a žalobca 1/ v Rámcovej zmluve dohodli,
že určité VOP sa stanú súčasťou zmluvy a až potom, čo sa na tom dohodnú, tieto sa ňou stanú, ale
len v rozsahu, v akom sa na tom zmluvné strany dohodli, a pretože zmluvnými stranami Rámcovej
zmluvy bez akýchkoľvek pochybností neboli žalobcovia 2/ a 3/, nemohli sa na nich vzťahovať VOP
dohodnuté žalobcom 1/. Rámcová kúpna zmluva zo dňa 9.4.2010 neobsahuje žiadnu dohodu o ručení,

ako samostatný záväzok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 2/ a 3/ nie sú účastníkmi Rámcovej
kúpnej zmluvy a ako zmluvná strana nepodpísali ani VOP, ktoré sú nesporne podpísané len medzi
žalobcom 1/ a žalovaným, rozhodcovskú doložku a ani ručiteľský záväzok nie je možné považovať za
uzavretú, resp. za dohodnutú. Z uvedeného dôvodu v prejednávanom prípade nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie prípadného sporu medzi žalovaným a žalobcom 2/ a 3/, keďže
nielenže ako samostatný subjekt práva nepodpísali Rámcovú zmluvu, ale nepodpísali ani VOP k nim

prináležiace. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 2/ a 3/ podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov 2/ a 3/ nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh

žalobcov 1/, 2/ a 3/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základnou odvolacou námietkou žalobcov 2/
a3/jeneprávoplatnosťeozhodcovskéhorozsudkuvočižalobcom2/a3/,ničotnosťrozhodnutiazdôvodu
neexistencie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky a námietka, že všeobecné obchodné
podmienky sa na žalobcu 2/ a 3/ nevzťahujú. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami
konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom

rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

14.Odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštanciekonštatuje,žesícerozhodcovskýsúddoručoval

rozhodcovský rozsudok žalobcom 2/ a 3/ v rozpore s ust. § 25 ods. 4 ZRK v spojení s ust. § 47 ods.
2 O.s.p., ale práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcov 2/ a 3/ o zrušenie
rozhodcovského rozsudku doručenú na Okresný súd Banská Bystrica včas, aby nezamedzil žalobcom
2/ a 3/ prístup k spravodlivosti. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 2/ a 3/, ktorí uviedli, že
rozsudok rozhodcovského súdu nie je právoplatný, ktorý dôvod postačuje k tomu, aby bol rozhodcovský

rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 2/ a 3/ zrušený. Z poučenia rozhodcovského rozsudku (č. l. 8) vyplýva,
že proti nemu nebolo možné podať opravný rozsudok ani ho preskúmať. Účastník rozhodcovského
konania mohol podať žalobu na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku podľa ust. § 40 zák.č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo žalobcovia 2/ a 3/ aj urobili,súd prvej inštancie považoval žalobu zo strany žalobcov 2/ a 3/ za doručenú včas a zaoberal sa vo
svojom rozhodnutí všetkými dôvodmi, ktoré žalobcovia 2/ a 3/ v žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku uviedli, práve preto, aby im nezabránil k prístupe k spravodlivosti.

15. Ďalšia námietka žalobcov 2/ a 3/ smerovala k ničotnosti rozhodnutia z dôvodu neexistencie
rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky, keď tvrdili, že rozhodcovský rozsudok považujú
voči žalobcom 2/ a 3/ za vydaný v rozpore so zákonom z dôvodu absencie založenia arbitrability
rozhodcovského súdu, nakoľko medzi žalobcom 2/ a 3/ a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu

rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 21 zák. č. 244/2002 Z. z.,
podľa ktorého má účastník rozhodcovského konania právo uplatniť námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu konať o veci vtedy, ak je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo
je neplatná. Podľa ods. 2 cit. ust. tak môže urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s výnimkou,
že by išlo o vec, ktorú nie je možné v rozhodcovskom konaní vôbec rozhodovať. Námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy si uplatní

účastník do skončenia ústneho pojednávania a pri písomnom konaní do vydania rozhodcovského
rozsudku najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie v nadväznosti na rozhodcovský spis vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/
žiadnu námietku ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky Stálemu rozhodcovskému súdu nedoručili,
potom správne súd prvej inštancie rozhodol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tejto

námietky s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK úspešne uplatňovať nemôžu.

16. K ďalšej námietke žalobcov 2/ a 3/ odvolací súd uvádza, že žalobcovia 2/ a 3/ podpísali
Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 9.4.2010, okrem rámcovej kúpnej zmluvy podpísali aj všeobecné obchodné
podmienky. Rámcovú kúpnu zmluvu podpísali ako štatutári, táto skutočnosť je uvedená v záhlaví

Rámcovej kúpnej zmluvy, čo žalobcovia 2/ a 3/ nespochybnili. V čl. VI. Rámcovej kúpnej zmluvy
je uvedené, že súčasťou tejto zmluvy sú VOP spoločnosti MPL TRADING s. r. o. Zmluvné strany
svojim podpisom prehlasujú, že si obsah tejto zmluvy a VOP prečítali a pochopili ho a bez výhrad
ho prijímajú, a to slobodne a vážne, nie pod nátlakom. V čl. 6 bod 2 VOP je uvedené, že štatutár
kupujúceho uvedeného v Rámcovej kúpnej zmluve týmto v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného

zákonníka v platnom znení predávajúcemu vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok, že
uspokojí predávajúceho (ako veriteľa) v prípade ak kupujúci (ako dlžník) nebude schopný splniť
svoje záväzky z tejto zmluvy. Zároveň v čl. 10 bod 3 VOP si zmluvné strany tejto zmluvy dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy
alebo súvisiacich s touto zmluvou vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na

rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému
pri Rozhodcovský súd Banská Bystrica podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany
sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre
zmluvné strany konečné a záväzné.

17. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovia 2/ a 3/ už v Rámcovej kúpnej zmluve za kupujúceho
vystupovali ako štatutári žalobcu 1/, vo VOP v čl. 6 bod 2 bola uzavretá dohoda o ručení, o tom svedčí
vyššie citovaný text predmetného článku, opätovne sa v tomto článku uvádza „štatutár kupujúceho
uvedený v Rámcovej kúpnej zmluve „, z toho je zrejmé, že ako štatutári v Rámcovej kúpnej zmluve

vystupovali žalobcovia 2/ a 3/, potom nemôžu tvrdiť, že by VOP zaväzovali len žalovaného a žalobcu
1/, keďže ako ručitelia na seba prevzali záväzok žalobcu 1/.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že aj táto námietka žalobcov
2/ a 3/ je nedôvodná.

19. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcov 2/ a 3/ uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je
dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právneotázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami
formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda
procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1. 7.2016,

v súlade s ust. § 470 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobcom 2/ a 3/
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).