Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/262/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238511
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111238511.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu:

K. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. C. XXXX/XX, V.- H., právne zastúpený JUDr. Václav Jaroščiak,
advokát so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, proti žalovanej: C. Maceášová, nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
R. XXX/XX, J. R. K., občan SR, právne zastúpená Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o.
so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z majetku patriaceho do BSM účastníkov súd p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovanej

hnuteľné veci:
- 2 ks skriňová zostava v obývačke čiernej farby v zostatkovej hodnote 50 eur
- 1 ks manželská posteľ v zostatkovej hodnote 0 eur,
- 1 ks trojdielna skriňa + komoda v zostatkovej hodnote 300 eur
teda hnuteľné veci v hodnote 350 eur

nehnuteľnosti:

- stavba - záhradná chatka kat. územie Povina v záhradnej osade K., nezapísaná na LV vo všeobecnej
hodnote 3.300 eur,
- dvojizbový byt č. XX vo vchode 2, tretie poschodie bytového domu s.č. XXX na pozemku KNC parc.
č. XXX/X,
- drevník č. súp. XXXX na pozemku KNC parc. č. XXXX/X
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1/38, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX pre kat. ú. Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, okres Kysucké
Nové Mesto, OÚ Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny,

- spoluvlastnícky podiel X/XX k pozemkom KNC parc. č. XXX/X o výmere 580 m2 zastavané plochy a
nádvoria, KNC parc. XXX/XX o výmere 320 m2 zastavané plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXXX/X o
výmere 278 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat.
ú. Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, okres Kysucké Nové Mesto, OÚ Kysucké Nové
Mesto, odbor katastrálny a to nehnuteľnosti vo všeobecnej hodnote 41.100 eur,
teda nehnuteľnosti spolu v hodnote 44.400 eur.

II. Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM žalovaná j e p o v i n n á
vyplatiť žalobcovi sumu 19.102,67 eur do 180 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny
poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 335,62 eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.V. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny
poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 268,50 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Štát m á proti stranám sporu právo na náhradu trov konania voči každému
z nich vo výške 50% trov dôkazu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2011 domáhal vyporiadania BSM
s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/167/08, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 29.12.2008 bolo ich manželstvo rozvedené. Po rozvode sa strany nedohodli o vyporiadaní spoločne
nadobudnutom majetku. Počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti a to byt. č. XX na 3.poschodí,
vchod 2, bytového domu č. XXX, pozemky CKN parcelu XXX/X, CKN parcelu XXX/XX a CKN parcelu č.
XXXX/X v podiele X/XX-ina. Ďalej hnuteľné veci, a to záhradnú chatku postavenú v obci N. v Lokalite K.
bez základov osadenú na betónových kockách, zariadenie bytu - obývačka, spálňa, kuchyňa a tri kusy

brúsené vázy, ktoré hnuteľné veci sa nachádzajú v byte a navrhol vyporiadanie tak, že tieto nehnuteľné
a hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi
sumu 25.000 eur.

2. Žalovaná nesúhlasila s predloženým súpisom majetku a ani hodnotou uvedenou

Žalobcom. K cene nehnuteľnosti navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. Uviedla, že žalobca opustil
spoločnú domácnosť v priebehu roku 2006 a mal neobmedzený prístup do miesta trvalého bydliska
až do roku 2010, kedy realizovala rekonštrukciu bytu a to výmenu okien, výmenu kuchynskej
linky a podlahových krytín, výmenu obkladov a sanity v kuchyni, kúpeľni a na WC. Tiež výmenu
zariadenia kuchyne vrátane hrncov, kuchynských spotrebičov, stola a stoličiek, výmenu sedacej súpravy

v obývačke, výmena spálňovej skrine z finančných prostriedkov ich detí a žalobca neprispel na
rekonštrukciu interiéru bytu žiadnymi finančnými prostriedkami.

3. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 17C XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.novembra
2015 (v poradí prvý) súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že prikázal do výlučného

vlastníctva žalovanej hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 44 750 eur a žalovanej uložil povinnosť na
vyrovnanie hodnoty takto rozdeleného majetku z BSM účastníkov v lehote do 180 dní zaplatiť žalobcovi
sumu 22.375 eur.

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7Co 93/2016-326 zo dňa 25. mája 2016

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v rámci ktorého sa bude zaoberať
i záväzkom účastníkov konania vzniknutým počas manželstva na základe Zmluvy o bezúčelovom
splátkovom úvere č. 9907000951 zo dňa 14.3.2007 a BSM vyporiada ako celok. K uvedenému záveru
nasvedčuje i ustanovenie § 150 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého ak po vyporiadaní BSM sa objaví nový
majetok, nastáva tu zákonná fikcia podľa § 149 ods. 4 OZ. V danom prípade žalovaná žiadala vyporiadať

predmetný záväzok ešte predtým ako došlo k vyporiadaniu BSM a v rámci obdobia keď spočívala
prekluzívna lehota.

5. Súd v ďalšom konaní v zmysle intencií odvolacieho súdu vec opätovne prejednal;
prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a dospel k nasledovaným skutkovým

zisteniam.

6. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
zaniklo rozvodom ich manželstva a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/167/2008-21 zo dňa
3.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008 a teda účastníci mohli majetok nadobúdať do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase od 21.8.1969 do 29.12.2008.

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámcipredpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa
vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

9. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

10. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu sa musí
týkať majetku, ktorý podľa ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný
existoval ku dňu jeho zániku. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich
návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich
vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne
prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.

11. Pre vyporiadanie BSM je rozhodná nielen tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho
zániku ako spoločná existovala, ale i to, v akom stave sa vec existujúca v čase vyporiadania nachádza
napr. jej kvalita, opotrebovanie, vek a pod. Účastníci konania ustálili masu jednotlivých hnuteľných
vecí, ktoré tvoria ich bezpodielového spoluvlastníctva a špecifikovali hnuteľné veci ako majetok, ktorý
v čase zániku existoval a je uvedený pod položkou písm. a) a b) ( zariadenie bytu - obývačka,

spálňa) a po špecifikácii zariadenia obývačky - 2 ks skriňová zostava, čiernej farby, presklenená (rok
nadobudnutia 2000) v zostatkovej hodnote 50 eur; zariadenie spálne pozostáva z 1 ks manželská
posteľ(rok nadobudnutia 2001) v zostatkovej hodnote 0 eur, 1 ks skriňa trojdielna + komoda (rok
nadobudnutia 2003) v zostatkovej hodnote 300 eur. Tieto hnuteľné veci súd vyporiadal tak, že v
zostatkovej hodnote spolu 350 eur ich prikázal žalovanej, ktorá ich ako zariadenie bytu po rozvode

naďalej užívala. Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí v návrhu žalobcu označených položkou písm. c) až
e) (vybavenie kuchyne, 3 ks brúsené vázy) tieto súd nezaradil do spoločného majetku, nakoľko v konaní
nebola hodnoverným spôsobom preukázaná ich existencia tak v čase zániku ako i v čase vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu ďalšieho konania žiadna strana sporu uvedený
spôsob vyporiadania nespochybnila.

12. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že počas trvania
manželstva nadobudli i nehnuteľné veci a to dvojizbový byt č. 14 vo vchode 2, tretie poschodie bytového
domu s.č. 908 na pozemku KNC parc. č. XXX/X, drevník č. súp. XXXX na pozemku KNC parc. č. XXXX/
X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1/38, spoluvlastnícky podiel

1/38kpozemkuKNCparc.č. 143/5ovýmere580m2zastavanéplochyanádvoria,KNCparc.XXX/XXo
výmere 320 m2 zastavané plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXXX/X o výmere 278 m2 zastavané plochy
a nádvoria ako i stavbu záhradnej chatky postavenej v obci N., lokalita K. bez zápisu na LV. Existencia
týchto nehnuteľností bola preukázaná dôkazmi o ich nadobudnutí, zápisom na liste vlastníctva na LV č.
XXXX a LV č. XXXX pre kat. ú. Kysucké Nové Mesto, stanovením ich zostatkovej hodnoty ku dňu zániku

BSM v konaní nariadenom znaleckom dokazovaní.

13. Zo znaleckého posudku č. 74/2015 pre stanovenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností vyplýva, že byt č. XX je dvojizbový byt na treťom poschodí v obytnom panelovom dome
na ul. R. v širšom centre mesta a technický stav bytu bol hodnotený k dátumu 29.12.2008 a všeobecná

hodnota k dátumu vypracovania znaleckého posudku vypočítaná metódou polohovej diferenciácie
prestavuje sumu 39.926,64 eur. Súčasťou bytu je drevník ocenený ako pivnica prislúchajúca k
predmetnému bytu a to pivnica č. 14 v drevníku č.s. XXXX na parc. č. KNC XXXX/X a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadenia a príslušenstve vo veľkosti X/XX. Pokiaľ ide o pozemky,zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX a to KNC parc. č. 143/5 o výmere 580 m2,
143/92 o výmere 320 m2 a KNC parc. č. 1590/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 278 m2
sú situované v zastavanom území obce a podiel 1/38 pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku

polohovoudiferenciácioupredstavujesumu1.141,11eur.Všeobecnáhodnotaspolujestanovenásumou
41.100 eur.

14. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu záhradnej chatky v obci N. v lokalite K.,
nie je zapísaná na LV a ani zakreslená v kat. mape, pozemok na ktorom je postavená chatka nie je vo

vlastníctve účastníkov konania a nie je ani predmetom znaleckého posudku. Z hľadiska konštrukčného
riešenia záhradná chatka je založená na betónových kockách, v rohu chatky zvislé konštrukcie, drevené
stĺpiky s vonkajším dreveným obkladom a vnútorným obkladom zo sadrokartónu, drevené priečky,
drevený strop, sedlový krov s pozinkovanou krytinou v zadnej časti pultový krov, svetelná elektrická
inštalácia, laminátové podlahy, drevené zdvojené okná, hladké dvere, na oknách vonkajšie drevené
okenice, vonkajšia úprava je namorenie, chatka je bez vnútorného vybavenia a stavebné úpravy, ktoré

boli realizované v roku 2012 a to stavebné prepojenia, kedy vznikla jedna chatka, zastrešenie skladu
v zadnej časti, nová podlaha vrátane drevených hranolov, čiastočný drevený obklad v zadnej izbe
a realizované po 29.12.2008 nie sú zahrnuté do výpočtu. Taktiež v roku 2013 boli realizované nové
vonkajšie oplotenia a prekrytie vstupu do chatky, tieto konštrukcie nie sú predmetom ohodnotenia.
Všeobecná hodnota predmetnej chatky s príslušenstvom je stanovená v sume 3.300 eur.

15. Všeobecná hodnota vyššie uvedených nehnuteľných veci, ktoré tvoria ich bezpodie-
lové spoluvlastníctvo bola v konaní ustálená znaleckým posudkom a bol určujúci stav veci k 29.12.2008
(zánik BSM), pričom zhodnotenie spoločnej veci zo zdrojov v čase po zániku BSM, ktoré už netvorilo
BSM v danej veci nemalo ani vplyv na cenu, ktorú znalec stanovil pre účely konania o vyporiadanie BSM

a preto súd ani investície z oddeleného majetku žalovanej v období po rozvode do spoločného majetku
v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka neposudzoval oddelene od ceny veci, na ktorú boli
vynaložené. Súd neposudzoval všeobecnú cenu v tom zmysle, akú cenu by mali pokiaľ by sa predávali
v uvedenom stave v čase rozhodovania súdu. Súd pri hodnotení hľadísk pre rozhodnutie, ktorému
z účastníkov prikázať do vlastníctva predmetný byt a záhradnú chatku vychádzal z tej skutočnosti,

že rozdelenie predmetného bytu na dve samostatné veci ( dve samostatné bytové jednotky) nebolo
možné a vychádzal zo zhodného návrhu účastníkov, prihliadal predovšetkým na účelné využitie veci,
k tej skutočnosti, že žalovaná v predmetom byte býva, platí úhrady spojené s užívaním tohto bytu
a tiež po rozvode výlučne sama užíva záhradnú chatku. Súd preto prikázal predmetné nehnuteľnosti
do vlastníctva žalovanej vo všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom spolu 44.400 eur. V

priebehu ďalšieho konania žiadna strana sporu uvedený spôsob vyporiadania nespochybnila.

16. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nemožno
ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva.HociObčianskyzákonníknemávýslovneustanovenieotom,akomajúbyťvyporiadané

pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho
trvania, súd vychádzal z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie a
primeranepoužilustanovenie §149a150Občianskehozákonníkaavykonalajvyporiadaniedlhov
manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym
a spotrebným spoločenstvom.

17. V danej prejednávanej veci bolo preukázané, že počas trvania manželstva
účastníkom konania ako manželom (dlžník žalovaná a spoludlžník žalobca) bol poskytnutý na základe
Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9907000951 zo dňa 14.3.2007 zabezpečenom záložným
právom k nehnuteľnosti (čl. 55) veriteľom Tatra banka a.s. Bratislava bezúčelový úver vo výške 8.630,41

eur (260.000 Sk) a zostatok predmetného úveru ku dňu 31.12.2008 predstavoval sumu 6.544,66
eur. Tiež bolo preukázané, že predmetný bezúčelový úver ku dňu 25.3.2013 bol v celom rozsahu
splatený (čl. 338). V priebehu ďalšieho konania žalobca namietal zaradenie predmetného úveru do
vyporiadania, uviedol, že finančné prostriedky boli poukázané na bežný účet žalovanej a na výlučné
využitie jej podnikateľskej činnosti a teda po ich výbere táto dispozícia s finančnými prostriedkami

bola mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná žiadala vyporiadať predmetný záväzok
a to vo výške 6.544,66 eur, ktorý v celom rozsahu po rozvode uhradila. Predpokladom vylúčenia
vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že vec podľa svojej povahy slúži výkonu
povolania len jedného z manželov je to, že zároveň neslúži i druhému manželovi. Pre úvahu o vylúčeníveci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že táto podľa svojej povahy slúži výkonu
povolania len jedného z manželov, nie je rozhodujúce to, či bola určená pre výkon povolania len jedného
z manželov, ale to, či podľa vôle manželov slúžila (mohla slúžiť) obom. V konaní je nesporné, že

Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom dňa 14.3.2007 uzavreli
obaja manželia ešte počas trvania manželstva a pohľadávka veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy
bola zabezpečené v celej jej výške záložným právom k nehnuteľnostiam (byt č. 14 zapísaný na
LV č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Súd má za to, že podľa vôle účastníkov
označený úver slúžil obom manželom s poukazom i na tú skutočnosť, že za trvania manželstva a

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa na tento dlh plnilo z finančných prostriedkov patriacich
do tohto bezpodielového spoluvlastníctva, a preto súd je toho názoru, že obaja sú povinní hradiť takýto
dlh v rovnakom pomere. Súd poukazuje i na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým uložil okresnému
súdu zaoberať sa i záväzkom účastníkov konania vzniknutým počas manželstva na základe Zmluvy o
bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2007 a BSM vyporiadať ako celok. Za
daného stavu preto nemožno ponechať stranou ani tento spoločný dlh z poskytnutého úveru zo dňa

14.3.2007 a vylúčiť ho z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj v prípade, že za trvania
manželstva časť z neho bola použitá na podnikanie žalovanej. Keďže ide o spoločnú pôžičku manželov
počas trvania manželstva a teda ide spoločný záväzok účastníkov konania, preto súd na realizované
úhrady žalovanou po rozvode v rámci vyporiadania prihliadal. V priebehu ďalšieho konania nebolo
sporné, že po rozvode manželstva splátky úveru v rozsahu istiny 6.544,66 eur uhradila výlučne

žalovaná a teda podiel 1 predstavuje sumu 3.272,33 eur.

18. V rámci vyporiadania BSM žalovaná žiadala započítať vnesené investície po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva do bytu, spojené s rekonštrukciou po roku 2010 ako i
započítanie nedoplatku do fondu opráv údržby domu a tieto preukazovala dôkazom uzavretím Dohody

o uznaní dlhu a splátkach dňa 31.1.2010 žalobcu ako dlžníka s veriteľom Stavebné bytové družstvo vo
výške dlhu 2.667,14 eur a potvrdením Stavebného bytového družstva zo dňa 16.1.2013 o cene obnovy
bytového domu pripadajúca na byt č. XX vo výške 4.355,93 eur a splácaní od 1.1.2010 (čl. 51,
52) teda oba dlhy v období po rozvode a zániku BSM. Súd zotrváva na svojom názore, že ide o dlh
bývalých manželov, ktorý nie je spojený s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a tieto dlhy nevznikli

za jeho trvania manželstva a podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže
sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje v tomto
smere i na odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom č.k. 7Co 93/2016-326 zo dňa 25. mája 2016
s poukazom na odvolaciu námietku posúdenia platieb, ktoré vykonala žalovaná v prospech bytového
družstva (jednalo sa o nedoplatok do fondu opráv údržby domu na základe Dohody o uznaní dlhu a

splátkach dňa 31.1.2010 vo výške 2.667,14 eur a cena obnovy bytového domu pripadajúca na byt č.
14 vo výške 4.355,93 eur splácaná od 1.1.2010, teda oba dlhy v období po zániku BSM) a uviedol, že
okresný súd správne rozhodol, že tieto záväzky v rámci BSM nevyporiadal.

19. Je nesporné, že strany sporu vyporiadanie zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva nevykonali dohodou boli splnené podmienky, aby na návrh žalobcu podaný na
súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonal
vyporiadanie súd podľa zákonných hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.
Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150
Občianskeho zákonníka súd určil celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou

44.750 eur (hnuteľné a nehnuteľné veci 1 - 22.375 eur) a hodnota pasív - dlhov sumou 6.544,66 eur
(1 - 3.272,33 eur) .

20. Zásadne platí, že to čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, záväzok
zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške

zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového
spoluvlastníctva. Vychádzajúc z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké (§ 150 Občianskeho
zákonníka)tedapodielobochúčastníkovpredstavujesumu25.647,33eur.Ospoločnenadobudnutéveci
(hnuteľné a nehnuteľné veci) sa pričinili obidvaja, s vecami následne po rozvode nakladala žalovaná,
pričom súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie podielu. Žalovanej boli prikázané

veci spolu v sume 44.750 eur teda o 22.375 eur viac, ktorú sumu by mala vyplatiť žalobcovi. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetom vyporiadania bol aj ich spoločný záväzok (úver č. 9907000951 zo dňa
14.3.2007), ktorý vznikol počas trvania manželstva a po rozvode samostatne žalovaná na tento spoločný
dlh zaplatila sumu 6.544,66 eur, z ktorej sumy by na každého účastníka pripadala suma 3.272,33eur a túto sumu by mal žalobca vyplatiť žalovanej. Pri konečnom vyporiadavaní BSM tak hnuteľných,
nehnuteľnýchvecíakoispoločnýchdlhov navyrovnaniepodielovvýslednásumafinančnéhovyrovnania
predstavuje sumu 19.102,67 eur (22.375 eur - 3.272,33 eur), ktorú by mala zaplatiť žalovaná žalobcovi.

Teda sumu 19.102,67 eur je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinná žalovaná z titulu
vyporiadaného spoločného majetku a dlhov vyplatiť žalobcovi a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia (podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.) Súd vzal do úvahy tú skutočnosť,
že najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov je hodnota nehnuteľností, ktoré trvalo

od rozvodu užíva výlučne žalovaná, ktorej bola známa od podania návrhu (2011) jej povinnosť poskytnúť
vyrovnanie žalobcovi (nie je podstatné, že konkrétna výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr
a rovnako až neskôr mala nastať jej splatnosť) a bolo primerané od nej požadovať vytvorenie si
náležitej finančnej rezervy na riadne a včasné splnenie budúcej povinnosti. Prirodzeným a štandardným
spôsobomsprávaniasaosoby,ktorávieonutnostiskôr,čineskôrzaplatiťnemalúfinančnúsumujeurčitá
kumulácia zdrojov, usporiadanie vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby svoj záväzok

riadne a čo najskôr mohla splniť.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí,prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Vkonanísúdaplikoval
citované ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a to z dôvodu, že každému z účastníkov sa dostala polovica
spoločného majetku a ani jeden z nich nemal vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

22. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce
návrhovým konaním, ale špecifickosť spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov
v záujme vyporiadať spoločný majetok. V takomto prípade súd zastáva stanovisko, že poplatníkmi
by mali byť obaja účastníci a poplatníka určuje súd až v rozhodnutí vo veci samej podľa § 2 ods.
1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom je: obaja účastníci v konaní o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu).
V danom prípade poplatkový základ tvoria aktíva, ktoré boli zahrnuté do základu 44.750 eur eur a o
povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. h) (v ostatných
prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila
vsúvislostisrozhodnutímvovecisamej)vspojenís§7ods.8citovanéhozákona(vkonaníovyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú). Základ
poplatku predstavoval sumu 44.750 eur a podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo
rozsudkom, 3% najmenej 66 eur a teda súdny poplatok predstavuje sumu 1.342,50 eur. V danom

prípade pri oslobodení od súdnych poplatkov a to žalobcu v rozsahu 50% a žalovanej v rozsahu 60%
súd zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a to žalobcu sumou 335,62 eur a žalovanú sumou 268,50 eur a to podľa
výšky na každého z nich pripadajúceho podielu.

23. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým bolo priznané
znalcovi znalečné vo výške 311,43 eur, ktoré bolo zaplatené z rozpočtových prostriedkov okresného
súdu a podľa výsledku konania, každému z účastníkov sa dostala polovica spoločného majetku. Preto
o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 253 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p tak, že štát má proti stranám sporu právo na náhradu trov

konania voči každému z nich vo výške 50% trov dôkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.