Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243842
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112243842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: D. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XX, v konaní zastúpený Občianskym združením ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov
Škultétyho 3, Košice, právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Nemcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/448/2012-192 zo dňa
13.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina41,Košice,IČO:44325452zodňa19.1.2012podsp.zn.21C/1652/2012.Vprevyšujúcejčasti
žalobu zamietol. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, Košice, IČO: 44 325 452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/1652/2012 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 271,52 Eur

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré má žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Dariny Solárovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na prerušenie
konania zo dňa 6.11.2013 a 8.11.2013 zamietol.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku a zákazu žalovaného uplatňovať si nároky vzniknuté s ním uzatváraných
poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa

určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Žalovaný si uplatnil návrhom na začatie
konania pred rozhodcovským súdom nárok na zaplatenie sumy 205,80 Eur z titulu „osobitnej pohľadávky
voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Súd prvej
inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, stanovisko žalovaného,
citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust.
§ 40 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, čl. ods. 3, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 4.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že strany sporu

uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou poistenia do 10.10.2025. Podľa časti
XVII. - záverečné ustanovenia, bod 2, všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou v plnom rozsahu dňom ich podpisu. Podľa
bodu 7 citovanej časti, poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka (poisteného,oprávnenej osoby a pod.) voči poisťovni z poistenia (napr. poistné plnenie, odkupná hodnota, podiel na
zisku) započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi, a to najmä pohľadávku, ktorá vznikla
z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku poistníka,

uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akékoľvek príslušenstvo pohľadávky. Spôsobilou pohľadávkou na
vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je pohľadávka poisťovne ešte voči poistníkovi
nesplatná, resp. už voči poistníkovi premlčaná. Súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj všeobecné poistné
podmienky z 21.5.2007, ktoré žalobca podpísal 9.10.2007. K zániku poistenia došlo dňom 10.3.2011
s prebytkom poistného vo výške 175,31 Eur. Žalovaný sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku

o zaplatenie 205,80 Eur, sumy, ktorá zodpovedala nákladom vynaloženým na uzavretie poistenia
podľa časti XVII ods. 7a všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovský súd dňa 23.11.2012
doručil žalobcovi rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.1.2012 s tým, že
žalobca podal návrh na zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa 20.12.2012. Súd prvej
inštancie uviedol, že poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalobca vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri poskytovaní

poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenévoprednapredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť

právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť a splýva s ostatnými štandardnými podmienkami. Žalobca mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkajeneprijateľnázdôvodu,žeakrozhodcovskékonanie
vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a taktiež jeho spor pred rozhodcom,

ktorý je pre neho nepredvídateľný. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto
vadného súkromnoprávneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust.

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka bola medzi stranami sporu
dohodnutá už podpisom samotnej poistnej zmluvy, kde bolo výslovne uvedené, že jej súčasťou sú
všeobecné poistné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
boli podpísané aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku. Čo sa týka
vysvetlenia významu rozhodcovskej doložky tretím osobám, tak z predloženého záznamu nevyplýva,

v akom rozsahu došlo k oboznámeniu sa žalobcu s významom a obsahom rozhodcovskej doložky
a rozhodcovského súdu ako individuálnej zmluvnej podmienky, taktiež aký je význam rozhodcovskej
doložky, aký je rozdiel od občianskeho súdneho konania a rozhodcovského konania, nebola mu daná
ani možnosť výberu rozhodnúť sa bez týchto poučení. Zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že
o rozhodcovskej doložke nebol poučený. Agent mu síce dal určité poučenie, ale v žiadnom prípade

sa nezmieňoval o arbitrážnom súde. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný návrh žalovaného
na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo právo na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zo zákona za podmienok
ustanovených v ust. § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. K námietke žalovaného, že podaním
odporu by bol žalobný návrh bezpredmetný a stratil by opodstatnenie pretože odporom by došlo

k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku nedošlo, lebo nebol zaplatený poplatok za odpor. Súd prvej inštancie sa taktiež s tvrdením
žalovaného, že žaloba trpí neodstrániteľnou vadou, lebo nie je podpísaná žalobcom, resp. právnym
zástupcom nestotožnil. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 žalobu podpísal, a teda došlo
k odstráneniu vady žaloby s poukazom na ust. §42 ods. 3 v spojení s §43 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice vydaného pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 9.1.2012 a na návrh žalobcu v zmysle ust.
§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti, a to až
do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalobca podanou žalobou sa zároveň
domáhal, aby súd zakázal žalovanému uplatňovať si nároky vzniknuté s ním uzatváraných poistných

zmlúv v rozhodcovskom konaní. Zákaz, ktorého sa žalobca domáhal nebol jasne špecifikovaný a
nebolo zrejmé, či sa žalobca domáha zákazu uplatňovania si nárokov v rozhodcovskom konaní iba
voči nemu, príp. voči všetkým klientom, a to na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky, príp.
na základe iných rozhodcovských doložiek. Prevzatie takto nejasného a neurčitého petitu do výrokurozhodnutia by malo za následok nemožnosť vynútenia splnenia uloženej povinnosti v prípade núteného
výkonu súdneho rozhodnutia, t. j. materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie tento uplatnený nárok žalobcu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh

žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, vedeného pred Ústavným súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012
z dôvodu, že žalobca v žalobe poukázal najmä na argumentáciu vyplývajúcu z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012. V obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod
sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.1.2012, Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 499/2012

vyhovel ústavnej sťažnosti žalovaného a rozhodol o zrušení uznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci
na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Súd prvej inštancie návrh na prerušenie
konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zamietol s dôvodu, že
žalovaný uviedol, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nerozhodol vo veci, ale odmietol dovolanie, a
preto ani v prípade úspešnej sťažnosti by takéto rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodnutie v tejto veci.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

tak že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur, ktorú
špecifikoval.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol, odvolanie žalovaný. Namietal neúplne zistený skutkový stav veci, nevykonanie
všetkých označených dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalobca zmeškal
30-dňovú prekluzívnu lehotu na podanie kvalifikovanej žaloby, ktorá nebola ním podpísaná ani jeho
právnym zástupcom. Súd svojvoľne a bez dodržania právnych noriem porušil práva žalovaného a jeho
právneho zástupcu, keď na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013, zrejme pred začatím pojednávania

odstránil podstatnú vadu žaloby dodatočným podpisom žaloby žalobcom. Takýto postup žalovaný
považoval za nezákonný, pretože ide o vadu žaloby, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou. Ďalej
namietal duplicitnú formu zastúpenia, keď žalobca splnomocnil občianske združenie na zastupovanie
v spore, ktoré následne splnomocnilo advokátku, pričom zo zákona takéto splnomocnenie nie je
prípustné. K veci samej uviedol, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné

považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Napadnutý rozsudok
považoval za nepreskúmateľný z dôvodu, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, aké konkrétne dôkazy
súd vykonal a aké nevykonal a pre aké dôvody tak neučinil. Žalovaný zdôraznil, že poistnú zmluvu
navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovaného, a to výhradný finančný agend, sprostredkovateľ
poistenia. Tento dôkaz označil žalovaný v listinnom dôkaze - zázname sprostredkovateľa poistenia

o potrebách a požiadavkách klienta zo dňa 9.10.2007, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu
rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol, ale nemusel podpísať. Opätovne tvrdil, že rozhodcovská
doložka bola individuálne dohodnutá, lebo až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza
dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitný
odsek obsahujúci rozhodcovskú doložku je graficky oddelený od samotných všeobecných poistných

podmienok, miestom na podpis klienta potvrdzujúci prevzatie všeobecných poistných podmienok. Vo
vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nedôsledne
prehodnotilobsahpodanéhonávrhunaprerušeniekonaniaanesprávnehonáslednezamietol.Žalovaný
trval na žalobe voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní a žiadal, aby súd o merite veci konal až do
právoplatného skončenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie opomenul uviesť výrok týkajúci sa

pokračovania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Ďalej namietal, že sa nevysporiadal s otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky
vo výške 205,80 Eur podľa č. l. XVII. bodu 7a všeobecných poistných podmienok. Túto skutočnosť
považoval za právne významnú, pretože o tejto pohľadávke z dôvodu zrušenia rozhodcovského
rozsudku súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol. Ďalej namietal, že postupom súdu mu bolo odňaté

právonaspravodlivésúdnekonanie,lebozožiadnehoustanoveniaZákonaorozhodcovskomkonanímu
nevyplýva povinnosť na podanie novej žaloby voči žalobcovi, ale naopak, zákon ukladá súdu o pôvodnej
žalobe ďalej konať a rozhodnúť. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu o zrušení

rozhodcovského rozsudku. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

3. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol
rozsudkom č. k. 4Co/28/2014 - 226 zo dňa 17.9.2014 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil okremvýroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
nepriznal. Na základe podaného dovolania žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací
súd o podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/28/2014-226 zo 17.

9. 2014 rozhodol uznesením č. k. 6Cdo 311/2015-262 zo dňa 18.8.2016 tak, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 4Co/28/2014-226 z 17.9.2014 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo nedoručenie vyjadrenia žalobcu v spise na č. l. 213 - 217
žalovanému, čo je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike s tým, že uviedol, že i napriek tomu, že žalovaný v dovolaní nenamietal

nedoručenie vyjadrenia žalobcu, dovolací súd bol pri preskúmavaní prípustnosti dovolania povinný ex
offo na túto vadu prihliadať. Aj keď vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty,
ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne
ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná
možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd
takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie,

ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne po
vráteníveciodvolaciemusúduodvolacísúddoručilprávnemuzástupcovižalovanéhovyjadreniežalobcu
k odvolaniu (v spise na č. l. 213 - 217), ku ktorému sa mal možnosť vyjadriť. Právny zástupca žalovaného
k predloženému vyjadreniu žalobcu nepredložil žiadne stanovisko.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 (Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto

zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie
účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v

znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktorý znamená priznanie účinkov procesným úkonom aj vtedy,
ak novšia právna úprava už s nimi nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu prechádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom súdom prvej inštancie, odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav v
dôsledku čoho správne právne vec posúdil. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdomKošice sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v tomto konaní uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému v tomto konaní 208,80 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.
Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX

zo dňa 9.10.2007 (v spise na č. l. 34 - 35). Z označenia tzv. osobitného zmluvného dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve bodu 2 vyplýva „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti
a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy súd prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vykladal obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu nevyplýva, ani žalovaným
nebolo preukázané, že by došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky po náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch
takto dojednanej zmluvnej podmienky. Poskytnutie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity

a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom
chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí s tým, že ak sa majú
akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami
vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Význam rozhodcovskej
doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný, lebo v prípade

sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a

rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu, na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo

143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011).
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že je nesporné, že poistná zmluva má charakter formulárovej
štandardnej zmluvy, ktorú žalovaný používa pre väčší počet svojich klientov a takýto charakter vylučuje,
že obsah rozhodcovskej doložky bol individuálne dojednaný medzi účastníkmi konkrétnej poistnej
zmluvy. Navyše rozhodcovská doložka je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach v čl.

XV., je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými
podmienkami. Účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké práva a povinnosti v zmysle § 17
Zákona o rozhodcovskom konaní a takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie
správne poukázal, a preto dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za absolútne neplatné s

poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uplatnená námietka nesprávneho právneho
posúdenia preto nebola dôvodná.

7. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných

dojednaniach si strany sporu len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných
zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež
časť XV. všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Bez ohľadu na
to, či by žalobca osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou

zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú
úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach
možno označiť ako za zavádzajúcu a mätúcu. Za dôkaz opaku o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta
spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia

inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a
súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom zakladajúcim vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o vykonanie dôkazov. Súd rozhoduje o tom,ktorý dôkaz vykoná na posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie skutkového stavu veci. K
okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadroval žalobca, pričom o pravdivosti jeho tvrdení ani odvolací
súd nemá dôvod pochybovať. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným, a

to najmä zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a
osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté
riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie súdom prvej
inštancie odôvodňuje záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch
výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
poukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, v ktorom žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predložený formulár odvolací súd nepovažoval
za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská
doložka splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a žalobca v pozícii spotrebiteľa mohol len
zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemohol ovplyvniť obsah vopred pripravenej formulárovej

zmluvy, a preto bez platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky nebol
rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Správne preto súd prvej
inštancie považoval dojednanie o rozhodcovskej doložke za absolútne neplatný právny úkon, na ktorú
neplatnosťprihliadalexoffo,leboust.§53Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípady
relatívnej neplatnosti vyplývajúcej z ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

8. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa neuvedenia vo výroku napadnutého rozsudku, výrok o
pokračovaní konania odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 43 ods. 3 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40 písm. a/, c/ Zákona

o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je
pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie
je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie konania z

dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR vedeného pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 odvolací
súd uvádza, že návrh nebol dôvodný. Súd prvej inštancie správne vychádzal z fakultatívnej možnosti
prerušenia konania vyplývajúcej z ust. § 109 ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 30.6.2016. V danom prípade sa nejedná obligatórnu povinnosť súdu konanie
prerušiť v prípade, ak prebieha konanie na Ústavnom súde SR. V sťažnosti vedenej v konaní pod sp.

zn. II. ÚS 382/2013 žalovaný namieta porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na verejné prerokovanie veci v
jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veciach týkajúcich sa výkonu exekúcií

vedených na Okresnom súde Lučenec v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012 a sp. zn. 5Cdo 112/2012 z 22.11.2012. Posúdenie platnosti
rozhodcovskej doložky v predmetnom konaní a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
rozhodnúť o uplatnenom nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní bolo súdom prvej inštancie
správne, a preto len odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012, ktoré

je predmetom ústavnej sťažnosti samo o sebe nie je dôvodom na prerušenie konania. Aj táto namietaná
skutočnosť nebola opodstatnená.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa vady žaloby odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie postupoval správne, ak odstrániteľnú vadu konania postupom podľa § 43

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 odstránil priamo na
pojednávaní, čo možno považovať z procesnoekonomického hľadiska za vhodné opatrenie a správne
zvolený postup súdu. Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval v čom bol postup súdu prvej
inštancie nesprávny a nezákonný. Pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 žalobu
dodatočne podpísal, tým došlo k odstráneniu vady žaloby z formálneho hľadiska. Pokiaľ žalovaný

namietal, že nedoručením riadne podpísanej žaloby na súd došlo k uplynutiu 30-dňovej prekluzívnej
lehoty, k tomu odvolací súd opätovne dodáva, že sa jednalo o vadu odstrániteľnú. Zmyslom prekluzívnej
lehoty je to, aby bol zaistený stav právnej istoty vzťahov strán sporu a aby nedochádzalo k ich zmene
po dlhšej dobe. V danom prípade bola žaloba žalobcu podaná včas dňa 20.12.2012 počas plynutia30-dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo
žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok 23.11.2012.

11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku neprípustnosti právneho zastúpenia občianskym
združením, zastupujúceho žalobcu v spotrebiteľskej veci. S poukazom na ust. § 24 Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, strana sporu sa mohla dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle ust. § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku
v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, iná právnická osoba ako v ods. 1 a 4, môže na základe

plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak to tak ustanoví zákon. Týmto osobitným
právnym predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého združenie
môže podať návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, ak sú takéto
ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Zo stanov občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkov bytov Košice (pôvodný názor Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov) vyplýva, že
cieľom združenia je poskytovanie neplatených právnych služieb spotrebiteľom, kolektívna ochrana

spotrebiteľov, podávanie návrhov na mimosúdne vysporiadanie veci v spotrebiteľských sporoch,
mediácia za účelom mimosúdneho vysporiadania spotrebiteľských sporov, podávanie žalobných
návrhov na ochranu spotrebiteľa. Aj podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práva. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že združenie bolo oprávnené zastupovať žalobcu v tomto

spore na základe plnej moci nachádzajúcej sa na č. l. 11 spisu. Následne došlo k udeleniu plnej moci
zo strany združenia právnej zástupkyni z radov advokátov (plná moc v spise na č. l. 10). Občiansky
súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom,
ktoréhosizvolí.Takýmtozástupcommôžebyťiadvokát.Žiadnyprávnypredpisvosvojichustanoveniach
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol

dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastúpením. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.

12. Za nedôvodné odvolací súd považoval namietanie nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal
so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami s tým, že jasne, zrozumiteľne uviedol, prečo žalobu
považoval čiastočne za dôvodnú a prečo jej vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa
náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom

a účinnom do 30.6.2016.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ust. § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnej výške. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262

ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.