Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230559
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113230559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovaným 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi B. republiky
a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke B. republiky, obaja naposledy bytom N., Q. W. XX/XX o
zaplatenie 2.189,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 11C/226/2014-95 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t

v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 905,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
869,20 eur od 11.08.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti
žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho
rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu je

obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, žalovaní sú fyzické osoby - nepodnikatelia,
občania Slovenskej republiky. Žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 28.08.2007 s právnym predchodcom
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. 0274398378, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovaným spotrebný úver "na čokoľvek", bezúčelový vo výške 3319,39 eur za dohodnutú
ročnú percentuálnu mieru nákladov /ďalej len „RPMN“/ v hodnote 15,99 % ročne, ktorý sa žalovaní
zaviazali zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 89,62 eur, splatných k 10.dňu v kalendárnom mesiaci.
Termín splatnosti prvej splátky bol 10.09.2007, poslednej splátky dňa 10.08.2011, dohodnutá úroková

sadzba bola premenlivá, 12,35% ročne v deň uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 28.03.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca žalobcovi ako postupníkovi
pohľadávky podľa špecifikácie, z ktorej je zrejmé, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči
žalovaným 1/, 2/ zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.08.2007, v rámci ktorej im bol poskytnutý úver vo
výške 3.319,39 eur a ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.180,18 eur, nesplatených zmluvných úrokov
z úveru vo výške 6,73 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 2,99 eur. Oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným, že došlo

k postúpeniu pohľadávky vo výške 3.047,45 eur žalobcovi. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa §
2 písm. a), b) bod 1, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1,
2, 3, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení. Uviedol, že po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol

podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v
tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú
činnosť a spotrebiteľom sú žalovaní 1/, 2/, ktorí pri uzatváraní zmlúv nevykonávali žiadnu obchodnú
alebo inú činnosť. Preskúmaním zmluvy v spojitosti s uplatneným nárokom súd nezistil, že by táto
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľoviúver,tedadočasneposkytnúťpeňažnéprostriedkynazákladezmluvyoúvereaspotrebiteľ
sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje
aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd konštatoval, že

predmetná zmluva obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, konečnej splatnosti úveru,
celkových nákladov na úver a ďalšie. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia
peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so
všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, aplikoval súd na
právne vzťahy účastníkov z tohto dôvodu ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu,
že samotná zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom.
Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014
Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na

premlčanie ex offo /bez návrhu/. Preto skôr ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku,
primárne sa zaoberal otázkou premlčania. V tejto súvislosti súd zistil, že uplatnený nárok je sčasti
premlčaný. Žalobca si v konaní uplatňuje nezaplatenú istinu úveru vo výške 2.180,18 eur, pričom k
splatnosti úveru došlo dňa 10.08.2011. Premlčacia doba všetkých dovtedy splatných splátok plynie pre
každú splátku samostatne. Z dokazovania nevyplynulo, že by došlo k ukončeniu zmluvy a zosplatneniu

úveru pred dojednanou konečnou splatnosťou úveru dňa 10.08.2011. Žaloba bola na súd podaná dňa
28.10.2013 a vzhľadom na 3ročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka sú premlčané
splátky úveru zročné pred 28.10.2010. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že splátky úveru
splatné v období od 10.09.2007 do 10.10.2010 sú premlčané. Žalobca má preto nárok len na zaplatenie
časti istiny vo výške 896,20 eur /splátky splatné v období od 10.11.2010 do 10.08.2011 teda 10 splátok

x 89,62 eur/, na zaplatenie ktorej súd žalovaných zaviazal. V zmysle úverovej zmluvy, všeobecných
obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov veriteľovi vzniklo právo požadovať od žalovaných i
zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 6,73 eur a nesplatených poplatkov za
správu úveru v sume 2,99 eur. Preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spolu sumu 905,92 eur.
V zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania, keď žalovaní neuhradili splátky úveru v lehote ich zročnosti
podľa zmluvy a preto sú od nasledujúceho dňa v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu. Súd preto
zaviazal žalovaných, aby žalobcovi zaplatili i úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z priznanej istiny
teda zo sumy 896,20 eur od 11.08.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §
142 ods. 2 O.s.p., pretože v danom prípade mal žalobca úspech vo veci len čiastočný z uplatnených

2.189,90 eur mu bolo priznaných 905,92 eur. Žalobca mal úspech vo výške 41 %, žalovaní 1/, 2/ vo
výške 59 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 18 %. Nakoľko úspešnejší žalovaní 1/,2/ si
náhradu trov konania neuplatnili, keďže im žiadne trovy konania nevznikli a súd rozhoduje o náhrade
trov konania na návrh /§ 151 ods.1 O.s.p./ súd im náhradu trov konania nepriznal. Lehotu na splnenie
povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca do výroku o zamietnutí zvyšnej časti jeho žaloby
a do výroku o náhrade trov konania. Podľa neho právny názor súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že
splátky úveru splatné pred 28.10.2010 sú premlčané je nesprávny. Úver poskytnutý žalovaným bol
splatný 10.08.2011. tento deň je dňom konečnej splatnosti úveru. Premlčacia lehota tak začala plynúť
po konečnej splatnosti úveru až dňa 11.08.2011. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je

dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka, práve preto, že zmluvné strany si
dohodli konečnú splatnosť úveru na 10.08.2011. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdusp.zn.4Obo/54/2007,zktoréhovyslovenýprávnynázorvychádza.Nazákladeuvedenéhonavrhol,aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu a vo výroku III. o
náhradetrovkonaniapredsúdomprvejinštancie akovecnesprávnypotvrdiťpodľa§387ods.1a2CSP.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
6. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaní 1/ a
2/ uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im
bol úver poskytnutý a oni si následne nesplnili svoju povinnosť splatiť tento úver podľa dohodnutých

zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na
zaplatenie splatných nezaplatených splátok úveru v celkovej sume 896,20 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania, nesplatených úrokov z úveru v sume 6,73 eur a poplatkom za správu úveru v sume
2,99 eur a v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol, vychádzajúc z toho, že splátky úveru, ktoré boli
splatné pred 28.10.2010 /teda tri roky spätne od podania žaloby žalobcu na súd/ sú premlčané.

7. Žalobca vo svojom odvolaní s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o premlčaní splátok
úveru, ktoré boli splatné pred 28.10.2010 nesúhlasí a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/54/2007 s tým, že úver poskytnutý žalovaným bol splatný až dňa 10.08.2011 a dohoda o
hradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka.
8. S uvedeným názorom žalobcu odvolací súd nesúhlasí. V prvom rade je potrebné uviesť, že

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní poukázal
odvolací súd chápe ako exces z dovtedajšej i následnej súdnej praxe, podľa ktorej dojednané splátky
úveru predstavujú čiastkové plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/54/2007 vyslovený opačný právny názor teda nie je dôvodný a podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia ani ničím odôvodnený. Okrem toho sa uvedené rozhodnutie zaoberá splatnosťou úveru z

hľadiska § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie pojednáva o premlčaní čiastkového
plnenia. V predmetnej právnej veci však bolo premlčanie uplatnených práv žalobcu posúdené správne
súdom prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 101 a § 103, s
ohľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu.

9. Podľa odvolacieho súdu nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že dojednanie splatnosti
poskytnutého úveru v splátkach predstavuje dohodu o plnení v splátkach, čo má podľa § 103
Občianskeho zákonníka za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich
zročnosti. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach, nie je dohodou
o plnení v splátkach je nelogické a ničím neodôvodnené.

10. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom
rozsudku súdom prvej inštancie, že právo žalobcu na zaplatenie splátok úveru so splatnosťou pred
28.10.2010 bolo premlčané. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu v zostávajúcej časti /v
ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia splátok úveru so splatnosťou pred 28.10.2010/ zamietol.
11. S ohľadom na uvedené je potom vecne správny aj ďalší napadnutý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie, výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Žiaden z účastníkov nemal vo veci
plnýúspechapretosúdprvejinštanciedôvodneonáhradetrovkonaniarozhodolpodľapomeruúspechu
účastníkov vo veci podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže si v konaní procesne úspešnejší žalovaní 1/ a 2/
náhradu trov konania neuplatnili, súd prvej inštancie správne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal /§ 151 ods. 1 O.s.p./.

12.Nazákladetýchtozáverovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivovýrokoch
II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).