Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217236
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815217236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, proti žalovanej: P. P., narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom H. XXX/XX, U., o zaplatenie 300,06 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 200,- EUR od 19.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 33,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 300,06 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 19.11.2013 do zaplatenia zo sumy 235,06 EUR a náhrady
trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých žalovanej
poskytol krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- EUR. Žalovaná mala úver vrátiť spolu
s príslušenstvom vo výške 262,21 EUR. Splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 18.11.2013. Žalovaná

dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátila, preto si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 naradenia vlády č. 87/1995 Z. z.
vo výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.

Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, nedostavila

sa žalovaná, preto súd konal v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu výpisu z
obchodného registra žalobcu, Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.08.2013,
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.07.2013, výpisu z účtu žalobcu, upomienkou,
urgenciou, upozornením na hrozbu exekúcie, poslednou výzvou ako aj ostatného spisového materiálu
a zistil tento skutkový a právny stav:

Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi stranami vyplýva, že žalobca poskytuje spotrebiteľský úver

prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutýchpodmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.
Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške
úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje,
že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku

kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto
súbližšieupravenévčl.IV.bod5Rámcovejzmluvy.Úverjekrátkodobýmbezúčelovýmúveromslehotou
splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej
splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním
peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a
ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 07.11.2013 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa na
základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť žalovanej krátkodobý, bezúročný úver vo
výške 200,- EUR s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet
žalovanej, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a žalovaná sa zaväzuje vrátiť

veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 235,06 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa.
RPMN je vo výške 582,30 %, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
35,06 EUR. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je 235,06 EUR. Priemerná RPMN je
418 %.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 09.11.2013 bola vykonaná transakcia - príkaz na úhradu sumy
200,- EUR na účet žalovanej, uvádzaný v zmluve s lehotou splatnosti do 18.11.2013.
Upomienkou z 25.11.2013 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu sumy 270,10 EUR , pričom
administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,- EUR, urgenciou z 02.12.2013 vyzýval žalobca

žalovanú k zaplateniu 280,10 EUR s administratívnymi nákladmi vo výške 10,- EUR, upozornením
z 09.12.2013 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu 290,10 EUR s tým, že administratívne náklady
predstavujú 10,- EUR, poslednou výzvou z 16.12.2013 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu 315,10 EUR
s tým, že administratívne náklady spojené s konaním sú 30,- EUR.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“), zmluvou na diaľku je zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a

na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9

ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd žalobu
považoval za dôvodný len sčasti. V konaní bolo preukázané a stranami sporu nespochybnené, že

dňa 07.11.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú podľa zákona č. 266/2005 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú účastníci na základe žiadosti o poskytnutie

úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti
užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na
internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia
užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného
súhlasusnávrhomrámcovejzmluvy,zmluvyajejprílohklientomelektronickoupoštou.Uzavretímzmluvy

spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a
jej prípadných príloh.

Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok
poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok (čl. III. bod 6 Rámcovej zmluvy). Súd posudzoval
obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v platnom znení v čase uzavretia zmluvy (§ 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a zistil, že Zmluva

o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou obsahujú všetky zákonom predpokladané
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom úver sa považuje za bezúročný. Súd však zistil,
že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorý je v zmluve určený na 582,30 %, pričom keď
súd porovnal výšku pôžičky, výšku jednorazovej splátky spolu s odplatou za poskytnutie úveru a podľa
(www.openiazoch.sk) má byť správne stanovená RPMN vo výške 2 331 137,60 %. Vzhľadom na

absenciu správneho údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
je preto povinná vrátiť len úverovú istinu 200,- EUR a a vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Žalobcovi ďalej patrí úrok z omeškania zo sumy 200,- EUR , a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti

úveru (úver splatný dňa 18.11.2013), t. j. odo dňa 19.11.2013 do zaplatenia, a to v zákonnej výške 5,25
% ročne zo sumy 190,- EUR v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR, ktoré
uplatňuje s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy „v prípade
omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady
spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzkukancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady
vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové

náklady vo výške 15,- eur
Spracovanie aurgenciepriomeškanísúhradou úveruvrátanevypracovania druhejupomienky:celkové
náklady vo výške ďalších 10,- eur
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- eur

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: : celkové náklady vo výške ďalších 30,-
eur“.

Žalobca v konaní nepreukázal, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma skutočne vynaložených
nákladov 65,- EUR a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a akým spôsobom

doručil žalobca prípadné urgencie a upomienky žalovanej. Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených
s vymáhaním obsiahnuté v článku IV.bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd za neplatné. Ide o plnenie,
ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ
si žalobca ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne
zmluvnédojednanie,pretožejeobsiahnutévrámcovejzmluvepre rovnakétypyúverovaajvzhľadomna

okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania
nemohla nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním,
teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu
vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú
adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady /čl. VII.bod 1 Rámcovej zmluvy/.

Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania
dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho
upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. Upomienkou z 25.11.2013
si žalobca uplatnil administratívne náklady vo výške 35,- EUR, urgenciou z 02.12.2013 vo výške
10,- EUR, upozornením z 09.12.2013 vo výške 10,- EUR a poslednou výzvou z 16.12.2013 vo výške

30,- EUR, pričom nie je zrejmé na akom podklade si žalobca uvedené uplatňoval. Žalobca si takto
zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod „ skutočne vynaložené náklady“. Podľa názoru súdu ide o
plnenie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnomkudňuuzavretiazmluvy,podľaktorého veriteľovisazakazujepožadovaťodspotrebiteľaúhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského

úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa /uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 ods. 1 a § 25b

ods. 1 citovaného zákona vzťahuje aj na predmetnú zmluvu/.

Pokiaľ si teda žalobca dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné
dojednanievzmysle§39Občianskeho zákonníka.Okremtohopodľanázorusúdubyišlooneprimeranú
sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého

úveru približne 32 % /§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ/, a teda neplatne zmluvné dojednanie v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku a priznal v konaní

úspešnejšiemu žalovanému trovy konania v rozsahu 33,30 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.