Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314218260
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314218260.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: T. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX U., B. XX/XX, zast.: Mgr. Ivica Šišoláková,
advokátka so sídlom 924 01 Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému: D+D FINANCE s.r.o., so
sídlom 915 01 Nové Mesto nad Váhom, Športová 486/20, IČO: 36 327 981, zast.: JUDr. Filip Vavrinčík,
advokát so sídlom 915 01 Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 18, IČO: 42 283 591, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že úverová zmluva č. XXXX/XXX zo dňa 10. 2. 2011 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným, je neplatná.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 23. 7. 2014 domáhala, aby súd určil neplatnosť úverovej zmluvy
č. XXXX/XXX zo dňa 10. 2. 2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že strany uzatvorili úverovú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok
veriteľa - žalovaného poskytnúť dlžníkovi - žalobkyni nebankový úver vo výške 800, - eur so splatnosťou

6 mesiacov. Na základe uzatvorených dodatkov k predmetnej zmluve bol úver navýšený na sumu 1500,
- eur a boli predĺžené lehoty splatnosti. V zmysle dodatku číslo 17 bola doba splatnosti predložená na 36
mesiacov. Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a spravuje sa ustanovením § 52 a nasledujúce
Občianskehozákonníkaakoajzákonomčíslo129/2010Z.z.Žalobkyňajepresvedčenáotom,žezmluva
nebola dohodnutá individuálne a to aj napriek tomu, že žalovaný účelovo zakomponoval do zmluvných
podmienok uvedených v článku I ods. 1 bod t/ prehlásenie, že dlžník má možnosť pripomienkovať a
upraviť obsah úverovej zmluvy, čo však nevylučuje skutočnosť, že zmluva podpísaná žalobkyňou je

štandardným návrhom zmluvy bežne používaným žalovaným pri poskytovaní úverov, ktorej obsah nie je
nijak modifikovaný. Vzhľadom na to je potrebné posúdiť obsah zmluvy ako celok z pohľadu vyváženosti
práv a povinnosti strán a kladením dôrazu na ochranu spotrebiteľa a tiež je potrebné prihliadnuť na
neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj na § 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dodatkami k pôvodnej
zmluve postupne modifikoval niektoré podmienky poskytnutého úveru a sankcii, ktoré v konečnom
dôsledku slúžili na prospech žalobkyne, avšak žalobkyňa sa domnieva, že pri posudzovaní, či ide o
neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie, respektíve či úverová zmluva je platná, treba vychádzať z

pôvodnej zmluvy zo dňa 10. 2. 2011, v ktorom mal byť založený zmluvný vzťah medzi stranami a na
základe, ktorého boli poskytnuté finančné prostriedky. Uzavretými dodatkami mali strany v úmysle iba
zmeniť podmienky pôvodnej zmluvy, ktorá, ak by pre neprijateľné zmluvné podmienky alebo rozpor s
dobrými mravmi bola absolútne neplatnou, potom aj dodatky k nej sú absolútne neplatnými. Žalobkyňapoukázala najmä na niekoľko zmluvných podmienok v úverovej zmluve, ktoré sú podľa jej názoru
neprijateľnými a spôsobujú nepomer medzi právami a povinnosťami strán a to najmä článok V, článok
VII ods. 6, článok VIII ods. 2, článok X ods. 1 a 2, článok XII, článok XVIII bod 3 a 14, článok XIX

bod 8. Zároveň uviedla, že v úverovej zmluve absentuje náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyššie uvedené zmluvné podmienky spôsobujú nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a z tohto dôvodu sú
neprijateľné s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/109/2011, teda žalobkyňa
vyslovila názor, že zmluva ako celok je neudržateľná a absolútne neplatná. Obsah úverovej zmluvy je

zároveň v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s dobrými mravmi. Úverová zmluva
zároveň stanovuje ročnú úrokovú sadzbu vo výške 36 %, pričom takto stanovená úroková sadzba
niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu z úverov v bankovom sektore v sledovanom
období február 2011. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/3/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. 7.
2009.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 16. 9. 2014 tak, že žalobkyňou uvedené a v žalobe
vymenované jednotlivé body úverovej zmluvy nepovažuje za neprijateľné zmluvné podmienky, tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé a účelové, táto mala možnosť pred uzavretím zmluvy oboznámiť sa s
formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere k úverovej zmluve, čo potvrdila

aj svojim podpisom na tomto formulári. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom a je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Úverová zmluva bola
po vzájomnej dohode dodatkovaná dodatkami číslo 1 až 30, pričom žalobkyňa nikdy nenamietala
neplatnosť žiadneho ustanovenia zmluvy, respektíve jej nevýhodnosť pre spotrebiteľa. Čo sa týka
ročnej úrokovej sadzby vo výške 36 %, táto nie je v rozpore s dobrými mravmi a nepresiahla odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a aj RPMN bola
vypočítaná v súlade so zákonom, čo potvrdila aj kontrola SOI v roku 2009.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - predovšetkým úverová
zmluva číslo 2011/003 a jej dodatky, ako aj ďalší spisový materiál, vypočul strany a zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

5. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd poukazuje na to, že na dôkazy

predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne za preukázané, že dňa 10. 2. 2011 strany uzatvorili
úverovú zmluvu číslo XXXX/XXX (č. l. 11 spisu), kde žalovaný vystupoval v pozícii veriteľa a žalobkyňa v
pozícii dlžníka. Jednalo sa o poskytnutie nebankového bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške
800, - eur, pričom k čerpaniu úveru došlo dňa 10. 2. 2011. Konečná splatnosť úveru bola stanovená
na 10. 8. 2011. V článku I bod 2 je uvedené, že v jednotlivých mesačných splátkach je zahrnutý úrok,

poslednásplátkajesplátkaistiny. VýškasplátkyjeuvedenávčlánkuXIXúverovejzmluvy,pričomsplátky
boli dohodnuté na počet 7, prvých 6 splátok vo výške 24, - eur a jednalo sa o splátky úrokov a posledná
splátka vo výške 800, - eur, čo bola splátka istiny.

11. V úverovej zmluve boli dohodnuté nasledovné podmienky:

V článku V bod 1 je uvedené, že dlžník - žalobkyňa sa zaväzuje v deň podpisu úverovej zmluvy
uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (jednalo sa
o nehnuteľnosť v obci U., katastrálne územie Sereď, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, byt číslo
XX vo vchode číslo XX na 1. poschodí v bytovom dome postavenom na parcele číslo XXXX, XXXX,

XXXX so súpisným číslom XX.

V článku VII bod 6 je uvedené, že splatnosť celého úveru nastáva rovnako, pokiaľ dlžník odvolá svoj
súhlas so spracovaním a používaním jeho osobných údajov.

V článku VIII bod 2 je uvedené, že ak dlžník požiada veriteľa o uzatvorenie dohody o odstúpení od
zmluvy o zriadení záložného práva, respektíve, ak požiada o vystavenie dokladu o tom, že si dlžník splnil
všetky záväzky z úverovej zmluvy voči veriteľovi urýchlene, t. j. bezodkladne po splnení jeho záväzku,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi náklady s urýchleným vydaním tejto dohody o
odstúpení vo výške 165,97 eura, ktoré je povinný uhradiť veriteľovi po vydaní dohody o odstúpení od

zmluvy o zriadení záložného práva, s čím dlžník bez výhrad súhlasí.

V článku X ods. 1 je uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky,
alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa čl.
XIX tejto úverovej zmluvy, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára,

je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1,5 % z poskytnutej istiny podľa článku
1 bod 1 písmenom b/ a to aj opakovane.

V článku X bod 2 sa uvádza: v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený
od dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za

každý deň omeškania.

V článku XVIII bod 3 sa uvádza, že zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona číslo 513/1991
Zb. Obchodný zákonník dohodli, že ich právny vzťah vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov.

V článku XVIII bod 14 bolo dohodnuté, že veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník, veriteľ
je oprávnený započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky
dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného právneho dôvodu než z úverovej zmluvy, (najmä z titulu
náhrady škody, bezdôvodného obohatenia), na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa

platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky
úveru a to v poradí najskôr na úroky a náklady až potom na istinu.V článku XIX bod 8 je uvedené, že dátum dodania služby splátky číslo 1 je deň poskytnutia úveru, t.
j. v deň úhrady splátky.

V článku XIX bod 9 je uvedené, že splátka číslo 7 je istina úveru 800, - eur a je splatná najneskôr 10.
8. 2011.

12. Ako vyplýva zo samotnej úverovej zmluvy, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, a teda
uvedený vzťah medzi stranami je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah spravujúci sa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a zákonom číslo 129/2010 Z.z. účinnými ku dňu uzatvorenia pôvodnej úverovej
zmluvy, t. j. ku dňu 10. 2. 2011.

13. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 10. 2. 2011, (1) Ak je

predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera

nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
(2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
(3) Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania

podľa tohto nariadenia vlády.

14. Znenie ustanovenia § 52 OZ bolo zmenené novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.). Na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku
a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa
uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa
spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť.
Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal

možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide
o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú
zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za neprijateľné podmienky sa

však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy [§ 53
ods. 4 písm. a)]. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. V širšom
zmysle to bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle pôjde o
tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieraniesú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých
zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť ich obsah. Aj keď zákonodarca tieto skutočnosti (na rozdiel od predchádzajúceho znenia §

52) výslovne neuviedol, je zrejmé, že praktická aplikácia ustanovení § 52 a nasl. prichádza do úvahy
práve pri týchto spotrebiteľských zmluvách. Tento záver potvrdzuje aj znenie § 53 ods. 1 posledná
veta, podľa ktorého dojednanie neprijateľných podmienok neplatí, ak ide o podstatný predmet plnenia,
primeranú cenu plnenia, alebo (a to je dôležité), ak neprijateľné podmienky boli dojednané individuálne.
Vymedzenie pojmu spotrebiteľská zmluva v novom znení § 52 je lepšie v tom, že za spotrebiteľské

zmluvy sa nepokladajú iba tie odplatné zmluvy, ktoré sa uzavierajú podľa ôsmej časti Občianskeho
zákonníka, resp. ktoré sa uzavierajú podľa § 55 a nasl. OZ. V odseku 2 je zakotvená absolútna
neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 5 absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn.
3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2

veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne

uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ"
dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. V § 53 je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V odseku 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by
zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech
dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť
"značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku
4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu

nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti
za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred
neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy (podľa nášho vymedzenia
v užšom zmysle), pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú

vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky
individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať. V prípade pochybností či sporu musí dodávateľ
preukázať, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne. Ak to nepreukáže, platí, že neboli
individuálne dojednané. V odseku 4 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok
uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený

a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. V odseku 5 sa ustanovuje, že
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V tejto súvislosti sa však
vynára závažná otázka, či neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok spôsobuje neplatnosť celej
zmluvy. Túto otázku treba riešiť z hľadiska oddeliteľnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41. V tomto
prípade možno konštatovať, že ak jedna zo zmluvných podmienok je podstatnou náležitosťou právneho

úkonu, je neoddeliteľnou časťou zmluvy, a preto jej neplatnosť musí mať za následok neplatnosť celej
zmluvy.

16. Ustanovenie § 53b bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010
Z.z.) s účinnosťou od 1. júna 2010. V zmysle tejto úpravy v spotrebiteľských zmluvách, predmetom

ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s
plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, ktorý zákon bližšie
nešpecifikuje. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo v
tejto súvislosti zmenené a doplnené s účinnosťou od 1. júla 2010. Podľa doplneného ustanovenia §3a cit. nariadenia vlády, za sankcie sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné
plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak uvedené sankcie dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním

peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

17. V §-e 54 je zakotvené všeobecné pravidlo, podľa ktorého v prípade uzavierania spotrebiteľských
zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54), ako aj osobitnú úpravu
spotrebiteľských zmlúv uvedenú v § 55 až 60 OZ a v príslušných ustanoveniach spotrebiteľských zmlúv

upravených v ôsmej časti Občianskeho zákonníka (napr. pri zmluve o obstaraní zájazdu, poistnej zmluve
a pod.). Zákon nepresne ustanovuje, že ide zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou,
čo by mohlo vyvolávať dojem, že ide o podmienky v spotrebiteľskej zmluve už dojednané. Tu však
ide o všeobecné pravidlo, ktoré má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho, v akom
zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy (návrhy na uzavieranie zmlúv),
ktoré sú v zákone zakotvené pre uzavieranie konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Týchto zákonom

ustanovenýchpodmienoksaspotrebiteľnemôževopredvzdať.Pretobyboloneplatnéajtakédojednanie
v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej
podmienky či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky, a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho
zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone (všeobecné a aj osobitné)
sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú úpravu, ktorou by sa zhoršilo

postavenie spotrebiteľa. V odseku 2 je zakotvené základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v
prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.

18. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 52

až 60 OZ obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 9 cit. zákona.

19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

20. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme úveru. Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa bola

v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalobkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa
preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že úverová zmluva č. XXXX/XXX obsahuje také
zmluvné podmienky, s takým obsahom a v takých rozmeroch, že zmluva ako celok je neudržateľná a
teda absolútne neplatná, v dôsledku čoho sú potom absolútne neplatné aj jej dodatky (pod č. 1-30). Už
samotný počet dodatkov robí zmluvu absolútne neprehľadnou, zmätočnou, neurčitou a teda sa jedná

aj o absolútnu neplatnosť podľa § 37 OZ. Zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a
vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Podľa zmluvy, bola ku dňu poskytnutia úveru splatná už prvá
splátka vo výške 24,- eur, čo sa však prieči samotnému úveru. V skutočnosti pri poskytnutí úveru nebola
žalobkyni poskytnutá a vyplatená suma 800,- eur, ale iba suma 776,- eur. Preskúmaním celej zmluvy súd
zistil nielen viacnásobné porušenie kogentných ustanovení zákona (nesprávne RPMN vychádzajúce z

nejasnej výšky úveru 800,- eur alebo 776,- eur?), ale aj neprimerané viacnásobné zmluvné pokuty (čl. X)
bez ohľadu na rozsah splatenia, ako aj rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi. Záložné právo spolu
so sankciami podľa súdu narušilo neobyčajne hrubým spôsobom rovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán (za úver 776,- eur záložné právo k nehnuteľnosti s viacnásobne vyššou hodnotou ako
bol úver v čase jeho poskytnutia). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky,

s výnimkou predmetu a ceny, boli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za
typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; K.Csach, Štandardné zmluvy,
Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o formulárovú

zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie č. XXXX/XXX. Je problematické individuálne vyjednávanie
zmluvných podmienok pri zmluvách, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Súd preto podrobil súdnej
kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti
právneho úkonu, ako aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je

úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa
pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko,
či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady
93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či
by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa

vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva.
Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis“zákonnéhoustanovenia,

podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z.). Za
neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“ (tzv.teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch).

22. K súdnej kontrole jednotlivých zmluvných podmienok.

- § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. - aj napriek výzve súdu a požiadavke právnej zástupkyne žalobkyne
žalovaný nepreukázal a nevedel vysvetliť, ako a podľa čoho posudzoval, či žalobkyňa bude vedieť
splácať úver. Nepostupoval tak v súlade s uvedeným ustanovením. Žalobkyňa je imobilná osoba vo veku

71 rokov, s dôchodkom vo výške 300,60 eura a preto aj pri minimálnej odbornej starostlivosti (resp. pri
použití zdravého „sedliackeho“ rozumu) by žalovaný musel vedieť a zistiť, že nebude v jej možnostiach
splatiť poslednú splátku vo výške 800,- eur! V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho
ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy
úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu
sa „splátke“ 24,- eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi

poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky a RPMN sa pritom počítali aj z
neposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Logickýmvýkladomvýznamuinštitútusplátkyspotrebiteľského
úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia
o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho

úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani
logiku. Súd preto prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 24,- eur v okamihu poskytnutia
úveruvlastnosťneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,pretože,akovyplývazvyššie
uvedenej definície, takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.
- Čl. I bod 1 - v danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 36

% ročne. Z internetovej stránky NBS () súd preveroval úrokové miery
spotrebiteľského úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (vo
februári 2011) činil úrok v priemere 6,6 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi
v danom prípade bol päť a pol násobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §

39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo

v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
- Čl. I bod 2 v spojení s čl. XIX 10 - resp. tabuľka ako splátkový kalendár činia splátky absolútne
neurčitými, v čl. I sa uvádza, že v jednotlivých mesačných splátkach je zahrnutý úrok, posledná splátka
je splátka istiny, potom splátky pod č. 1 až 7 sú len splátkami úrokov, či aj istiny??? Navyše, úver sa

v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. spláca v mesačných splátkach, ktoré zahrňujú splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie. Je vylúčené, aby sa celý poskytnutý úver splatil jednou splátkou (v
danom prípade splátka č. 8), ktorá jednoznačne niekoľkonásobne prevyšuje príjem dlžníka.
- Zabezpečenie úveru - čl. V - je neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi, aby úver vo výške 800,-
eur bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorej hodnota je neporovnateľne vyššia, ako

úver samotný. Táto podmienka predstavuje najhrubší nepomer medzi právami a povinnosťami strán.
Jedná sa o 3 izbový byt v Seredi (podľa záložnej zmluvy z č. l. 15 spisu), pokiaľ by aj nebol prerobený,
v pôvodnom stave mohol mať hodnotu cca. 40 000,- eur.
- Zmluvná pokuta - čl. X - súd konštatuje, že sa sankciami v zmluve neobyčajne hrubým spôsobom
narušila rovnováha medzi stranami zmluvy. Stalo sa tak v neprospech slabšej strany zmluvy. Ak sa

sankcia, a to naviac značne neprimeraná (0,25% denne, t. j. 91,25 % p.a.), podľa zmluvy počíta z
dlžnej sumy, môže dlh ,,narásť“ do extrémnej výšky. Navyše, v uvedenom článku je zmluvná pokuta
dohodnutá duplicitne! A opäť na úkor slabšej strany. V spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami -
najmä o záložnom práve - je tak vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa v neprimeranom
rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných podmienok, čo predstavuje obchádzanie dôležitého prvku

unijného práva - ex offo zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných podmienok. Problémová sankcia
umožňuje privodenie zjavne absurdných situácii, napríklad pre dlh 1,- euro narastie dlh o stovky eur,
pretože sa sankcia počíta z výšky poskytnutého úveru (čl. X bod 1) a nie z výšky pohľadávky, s ktorou je
dlžník v omeškaní (takto sa počíta podľa čl. X bod 2). Neprimeranosť zmluvnej pokuty umocňujú ďalšiesankcie za totožné porušenie záväzku (jednorazová pokuta, zákonný úrok z omeškania). To všetko aj za
zanedbateľné omeškanie s plnením dlhu. Zdá sa, že práve sankcie úplne dezorientujú spotrebiteľa vo
vzťahu k skutočnej výške dlhu a z neprehľadnej situácie ťaží žalovaný, ktorému nič nebráni určiť výšku

dlhu a pristúpiť k mimosúdnemu uspokojeniu pohľadávky a postihu majetku žalobkyne. Súd považuje
zmluvnú pokutu v rozsahu 0,25 % denne, t.j. 91,25 % p.a., za neprijateľnú zmluvnú podmienku bez
ďalšieho pre jej neprimeranú výšku a obchádzanie zákonného inštitútu úrokoch z omeškania (§ 53
ods. 1, 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Dôvodom tohto záveru je evidentná neprimeranosť až
absurdnosť tejto sankcie, pretože sa má platiť bez ohľadu na výšku dlhu. V danom prípade za to isté

porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z
omeškania, zmluvná pokuta, ale dokonca aj poplatky za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Taktiež
lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka (14 dní od vyúčtovania), takže nepochybne ide o hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.
- Čl. XII - poplatky uvedené v tabuľke sú taktiež absurdné, tu súd dáva do pozornosti Rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17

U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú
neprijateľné. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie
o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka
neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka
spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa

ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)
vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

23. Neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. V

konečnom dôsledku nie je ani v záujme samotného spotrebiteľa zneplatniť zmluvu ako celok, pretože by
stratil možnosť splátok vzhľadom na povinnosť vrátiť vzájomné plnenie (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady aj čo do podstatných náležitostí. Je mimoriadne
nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolnosti v spoločnosti udržateľná. Predmetná zmluva
umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných

podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú
obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Aj
napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv iný záver nebol dobre možný ako ten, ku ktorému
dospel súd prvého stupňa. Niet takého článku zmluvy, ktorý by nemal vadu. Súd pritom považoval
za nadbytočné vyhodnocovať ďalšie časti zmluvy, ktoré sa v tomto rozsudku osobitne nespomínajú,

čo by znamenalo len konštatovanie ďalších a ďalších porušení zákona, rozporu s dobrými mravmi a
požiadavkou čestnej obchodnej praxe. Napríklad čl. VII bod 6, čl. VIII bod 2, čl. XVIII bod 3 a 14 (tento
bod je absolútne absurdný a v jeho dôsledku takmer nie je možné úver nikdy splatiť) rozpísané v bode
11 tohto odôvodnenia. Vady sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení ale aj hlavných náležitosti zmluvy.
Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy je záväzok jednej strany poskytnúť peňažné prostriedky,

určenie ich výšky a záväzok druhej strany vrátiť poskytnuté prostriedky s úrokmi. Nie je možné pritom
súhlasiť s názorom, že prichádza do úvahy aj bezúročná zmluva o úvere (Štenglová/Plíva/Tomsa a kol.,
Obchodní zákoník komentář, C.H.BECK 9. vydanie str. 153). Za stavu, že sa vady predmetnej úverovej
zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitosti a zo splátkového kalendára je problematické zistiť, aké sú
vlastne splátky po zohľadnení neplatných klauzúl, týkajúcich sa príslušenstva pohľadávky (úroky), a že

niet bezvadného článku zmluvy, súd dospel k záveru, že úverová zmluva č. 2011/003 je neplatná ako
celok.

24. Navyše súd poukazuje aj na priebeh pojednávaní, kde žalovaný preukazoval záujem o mimosúdnu
dohodu, avšak k žiadnym rokovaniam medzi stranami nedošlo. Týmto žalovaný prezentoval len

predstieranú snahu o urovnanie sporu, čím dával spotrebiteľovi falošnú nádej na vyriešenie veci.

25. Vzhľadom na uvedené súd jednoznačne dospel k záveru, že zmluva ako celok je absolútne
neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť niektorých, vyššie uvedených, ustanovení, pre rozpor
s dobrými mravmi (za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov) a pre množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.26. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
a keďže bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnej výške. V sporových
konaniachsaohľadomnáhradytrovkonaniauplatňujetzv.zásadaúspechu,t.j.strane,ktorámalavoveci

plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.