Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/353/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712219158.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Kataríny
Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu I/ X -
FRAM, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 059 111 a II/ P.. Z.. A. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T.B. XXX/XX, XXX . XX K. R., obidvoch právne zastúpených Mgr. Petrom Hargašom,
advokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovaným 1/ Dražobná spoločnosť, a. s., so

sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s. r. o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, 2/ N. W. C., a. s., so sídlom
Z. H. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, 3/ DKR group, s. r. o., so sídlom Novozámocká 55, 949 01 Nitra,
IČO: 45 599 505 (zanikol dňa 26. 11. 2015), 4/ Q. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXXX/
X, XXX XX K., adresa na doručovanie písomností J. K. XX, XXX XX K., 5/ N. C., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom D. XX, XXX XX K. a 6/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XX, XXX XX C.

C., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou, Advokátska kancelária KOVAL & SPOL.,
so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného
1/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/275/2012-116 zo dňa 17. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcom I/ a II/ povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 242,50 Eur na špecifikovaný účet právneho zástupcu

(prvý výrok) p o t v r d z u j e .

Žalobcom I/ a II/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd,“ resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17.
06. 2015 uložil žalobcom povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanému 1/ Dražobnej
spoločnosti,a.s.,Bratislavatrovykonaniavovýške242,50Eurnašpecifikovanýúčetprávnehozástupcu,

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (prvý výrok), pričom žalovaným 2/ až 6/ trovy konania
nepriznal (druhý výrok).
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti dražby
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. v obci K., vedeného Okresným
úradom Zvolen, odborom katastra nehnuteľností, ktorá bola konaná 03.09.2012 na návrh žalovaného 2/.
Dražobníkom bol žalovaný 1/ a výlučným vlastníkom vydražených nehnuteľností sa udelením príklepu

stal žalovaný 3/. Uznesením č. k. 11C/275/2012-60 z 24.01.2013 bolo konanie zastavené. O náhrade
trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol
o vrátení súdneho poplatku žalobcom po jeho zákonnom krátení. Vo výrokoch o zastavení konania
a o vrátení súdneho poplatku sa uznesenie stalo právoplatným dňa 27.03.2013. Výrok o náhrade trov
konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/92/2013-105 z 26.02.2015,
právoplatným 27.05.2015. V jeho odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobcovia pristúpili k späťvzatiu

žalobybezuvedeniadôvoduazosúdnehospisunevyplýva,žebytaktopostupovalivdôsledkusprávania
sa žalovaných.Okresný súd mal potom preukázané späťvzatie žaloby zavinením žalobcov, čím vzniklo právo na
náhradu trov konania žalovaným. Trovy konania navrhol prisúdiť žalovaný 1/ sumou 1615,90 Eur
vychádzajúc z odmeny za jeden úkon právnej služby určenej z tarifnej hodnoty zodpovedajúcej výške

ceny vydraženej nehnuteľnosti, t. j. 122.000,- Eur. Odmena za jeden úkon právnej pomoci potom
predstavuje 665,57 Eur bez DPH. Žalovaný 1/ zdôraznil, že dražba sa vždy vzťahuje k určitému
predmetu, ktorého hodnota je jasne vyjadrená v peniazoch. Žalobcovia uvádzali, že predmetom sporu
bolo konanie alebo nekonanie dražobníka v súlade so zákonom, ktoré nie je možné oceniť, preto nie
je možné uplatňovať trovy právneho zastúpenia z ceny nehnuteľností. Okresný súd pri rozhodovaní

o výške náhrady trov konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého je základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci
alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Okresný
súd ustálil, že hodnotu predmetu žalobcom požadovaného určenia nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Priznal žalovanému 1/ trovy konania v celkovej výške 242,50 Eur vychádzajúc z odmeny za jeden úkon

právnej služby 58,69 Eur v roku 2012 a 60,07 Eur v roku 2013. Trovy právneho zastúpenia priznal za
prípravu a prevzatie zastúpenia z 11.12.2012, za písomné podanie na súd zo 14.01.2013 a za odvolanie
z 11.02.2013. Za každý úkon právnej služby priznal aj tzv. režijný paušál, a to 7,63 Eur za rok 2012
a 2 x 7,81 Eur za rok 2013. Súd prvej inštancie priznal trovy zvýšené o 40,42 Eur z titulu 20 % DPH,
ktorej platiteľom je právny zástupca žalovaného 1/. Žalovaní 2/, 4/ a 5/ návrh na prisúdenie náhrady trov

nepodali, žalovaní 3/ a 6/ výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú.

2. Proti prvému výroku tohto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
1/ tvrdiac, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s
poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odvolateľ

nepoprel, že predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, ale dražba samotná sa vzťahuje k
určitému predmetu, ktorého hodnota je presne vyjadrená v peniazoch. Cena dosiahnutá vydražením
predstavujeaktuálnuareálnuhodnotupredmetusporu.Výsledkomkonaniaourčenieneplatnostidražby
je navrátenie vlastníckeho práva k veci. Ak je v rámci konania o určenie vlastníctva k veci hodnotou
predmetu sporu akceptovaná hodnota veci alebo práva, neexistuje právne udržateľný prístup, ktorý pre

konanie o určenie neplatnosti dražby (ktoré je len inak označené, ale svojimi dôsledkami identické ako
konanie o určenie vlastníctva) stanovuje, že hodnota predmetu sporu nie je oceniteľná, resp. oceniteľná
len s nepomernými ťažkosťami. Ak je v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
hodnotou veci samotná nehnuteľnosť a výsledkom určenie vlastníka, analogicky v prípade určenia
neplatnostidražby,ktorejpredmetombolanehnuteľnosť,jehodnotasporuvyčísliteľná,keďževýsledkom

sporu je rovnako stanovenie vlastníckeho práva. Účelom § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je
adekvátna odmena advokátovi za poskytnuté služby, ktorá by mala reflektovať aj zložitosť a význam
veci pre klienta. Je rozdiel, ak advokát poskytuje služby v konaní, ktorého predmet má zanedbateľnú
hodnotu a vo veci, kde hodnota predmetu konania dosahuje 122.000,- Eur. Ústavný súd SR vo viacerých
rozhodnutiach judikoval potrebu výkladu právnej normy v súlade s jej účelom (nález sp. zn. I.ÚS

119/2012), preto sa odvolateľ domnieva, že aplikáciou vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd prvej inštancie
porušil jeho ústavné práva. Aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 6Co 4/2008 z 18.03.2008 v
obdobnejvecitýkajúcejsaurčenianeplatnostidobrovoľnejdražbyprivyčísľovanítrovkonania vychádzal
z hodnoty draženej veci. Uplatnil si právo na náhradu trov aj tohto odvolacieho konania.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods. 1, § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu
o trovách konania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zastavenia konania v zásade žiadna
zo strán nemá právo na náhradu jeho trov. Možnosť, aby niektorej zo strán bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania nastáva až po splnení podmienok podľa § 256 ods. 1 CSP (do 30. 06. 2016 §

146 ods. 2 OSP).

8. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP umožňuje súdu priznať náhradu trov konania protistrane v prípade,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania. Vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka,
ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie je potrebné posudzovať len

z procesného hľadiska. V prejednávanej k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku procesného zavinenia
žalobcov, ktorí neodôvodnili späťvzatie žaloby správaním sa žalovaných, alebo niektorého z nich.
Žalobcovi preto podľa § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť uhradiť žalovaným trovy konania, ktorých
súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia.

9. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní spochybnil výšku priznanej náhrady trov konania. Odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania aplikoval správny právny
predpis, ktorým je okrem relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných do 30. 06.
2016 aj vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platom znení. Podľa jej § 9 ods. 1 sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci

vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. V ustanovení § 10 ods. 1 tento právny predpis určuje
základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, ktorá je definovaná
v ods. 2 ako výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,
určená pri začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,
hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetnom

súdneho sporu.

10. Predmetom konania nie je peňažné plnenie, ani vec alebo právo, ktorých sa právna služba
týka. Spor sa nevedie o vlastníctvo veci, ani o jej vydanie. Predmetom konania nie je ani hodnota
pohľadávky alebo záväzku. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ortograficko-

gramatickýslovníkslovenskéhojazykaverejnedostupnýnainternetovejdoméneJazykovednéhoústavu
Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (Y.) definuje dražbu ako predaj, pri ktorom sa vec ponúka
súčasne väčšiemu počtu záujemcov a predá sa (priklepne sa) tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu. Aj
keď odvolateľ tvrdil, že pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať zo
sumy dosiahnutej vydražením predmetu dražby (nehnuteľnosti), takýto právny názor nemá oporu v už

citovanom ustanovení právneho predpisu. Predmet dražby (dražená vec) ani najvyššie podanie (suma
peňazí), za ktoré je udelený príklep, nie sú pojmovo totožné s inštitútom dražby (procesom predaja),
určenia neplatnosti ktorej sa žalobcovia v tomto konaní domáhali. V prejednávanej veci hodnotu inštitútu
dražby nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto je základnou sadzbou tarifnej odmeny poskytovanej
právnej služby 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ platnej vyhl. č. 655/2004 Z. z..

11. K argumentom odvolateľa odvolací súd poznamenáva, že právna úprava vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb reflektuje zložitosť veci
poskytnutím možnosti rôznych spôsobov dohody medzi advokátom a klientom o spôsobe určenia
odmeny za poskytovanie právnych služieb, ale aj možnosti zvýšenia odmeny advokáta v prípadoch

uvedených v tomto právnom predpise. Je však potrebné zdôrazniť, že hodnota veci neodráža jej
zložitosť. Z pohľadu riadneho výkonu advokácie a vynaloženia všetkého úsilia na ochranu klienta
vyžaduje príprava a prejednanie sporu o určenie neplatnosti dražby rovnakú námahu bez ohľadu na to,
či je jej výsledkom dosiahnutie ceny 122.000 Eur ako v prejednávanej veci, alebo dosiahnutie ceny vo
výške niekoľko tisíc Eur.

12. Ústavný súd SR aj judikatúra súdov preferuje teleologický výklad právnych noriem. Aj Ústavný súd
ČR v nálezoch Pl. ÚS 21/96 a Pl. ÚS 33/97 pripomína, že jazykový výklad je iba prvotným priblížením
sa k aplikovanej norme. Ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. výslovne uvádza, že za tarifnú hodnotu
sa považuje hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Predmetom tohto súdneho konania nebolo

vlastníctvo, ani vydanie veci. Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 119/2012, na ktorý poukazuje odvolateľ,
sa týka určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (nie neplatnosti dražby). Odvolateľ síce argumentuje
aj rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co 4/2008, existujú však aj rozhodnutia odlišné, v
ktorých krajské súdy judikovali priznávanie odmeny v prípade dobrovoľnej dražby v zmysle § 11 ods. 1písm. a/ platnej vyhl. č. 655/2004 Z. z., napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 108/2011
zo dňa 22.11.2011 alebo 6Co 131/2011 z 26.01.2012, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.
zn. 12Co/276/2016. Odvolací súd pripomína, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem

judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné
iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie
rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom dlhodobejšieho
procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi,

ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.
Postupom v prípade rozdielnych súdnych rozhodnutí o tej istej otázke sa zaoberal Ústavný súd SR
v náleze III.ÚS 325/2016, kde uviedol, že zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov
prislúcha najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1.
októbra 2013 vyslovil, že je orgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné
rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania

súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak
predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej právnej otázke
vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane
samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je
pre ne záväzné“.

13. Výšku priznaných trov odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a žalovaný 1/ v odvolaní nenamietal (kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil)
správnosť výpočtu priznaných trov konania. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie
namietaného výpočtového základu priznanej náhrady trov konania.

14. Výrok o nepriznaní trov konania žalovaným 2/ až 6/ (druhý výrok) zostáva nedotknutý, pretože
odvolanie bolo podané žalovaným 1/ vo vzťahu k prisúdenej náhrade trov konania od žalobcov I/ a II/.
Samotný odvolateľ druhý výrok odvolaním nenapadol.

15. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalovaný 3/ zanikol bez likvidácie dňa 26. 11. 2015, kedy bol
vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/179/2013
zo dňa 04. 09. 2015, právoplatného dňa 21. 10. 2015. Strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania
nemá vplyv na odvolacie konanie, pretože odvolanie bolo podané žalovaným 1/ voči žalobcom I/ a II/.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia I/ a II/, ktorým vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Ako vyplýva z obsahu spisu sp. zn. 12Co/353/2016, žalobcom v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto im neboli priznané.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).