Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/7/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309200001
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5309200001.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľky U.. U. G., O.. XX. X. XXXX, V. F. XX, Ž., zastúpenej

JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukurelliho 1505/50, Humenné proti odporcovi G.
F.W.M.,F..F.E..D..,U.Č..XXX,C.:XXXXXXXX,zastúpenémuAdvokátskoukanceláriouJUDr.Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o zaplatenie 1 659,70
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 747,73 € v lehote do

3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36866849 vedený v Č., R..F.., číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.

Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý
bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia
formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie

tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný
predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie
alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu
žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.

Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo
V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe. “Aj zo záverov v uznesení Krajského súdu v Žiline číslo konania 7 Co 312/2014-142 zo dňa 30.7.2014,
ktorýmbolzrušený,rozsudokOkresnéhosúduČadcačíslokonania6C/109/2007-123zodňa10.12.2013

a týka sa rovnakých účastníkov konania a druhovo totožného sporu s týmto sporom, vyplýva, že
navrhovateľka v uvedenom spore 6C/109/2007 jednoznačne skutkovo vymedzila svoj nárok ako právo
vyplývajúce zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy. Tým
podmienila koncepciu procesnej obrany odporcu a smer dokazovania. Uplatnenie nároku z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky, respektíve z iného titulu, by zmenilo aj charakter obrany odporcu oproti

pôvodnej obrane. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností,
pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Preto odvolací súd v záveroch svojho
rozhodnutia vyslovil záver, že tvrdenie uvedených odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným
návrhom treba vyhodnotiť ako zmenu návrhu a o zmene návrhu rozhodnúť.

Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2

a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľka. Len ona mala právo disponovať
návrhom a len ona mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľku
viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda
už v prvom úkone, ktorý jej patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť
a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k

narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka bola aj právne zastúpená, súd
nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva.
Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol
aj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľka - jej právny zástupca, si boli
vedomí sporných bodov oboznámených na pojednávaní dňa 24.6.2014, preto, podľa názoru súdu, nie je

dôvod tvrdiť, že rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na
produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 2.1.2009 do rozhodnutia súdu dňa 25.9.2014
(5 rokov, 8 mesiacov).

Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda

rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že získala vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia U. na základe darovacej zmluvy
V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Ako súčasť tvrdení v návrhu - dôkaz, uviedla darovaciu zmluvu

V XXXX/XXXX, ktorú pripojila na čl. 74, 91 spisu. Súd mal teda za to, že súčasťou skutkových
tvrdení sú aj skutočnosti vyplývajúce z obsahu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá
dňa 19.9.2000 a zavkladovaná na katastri nehnuteľností dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX.
Súčasťou skutkových tvrdení v návrhu bolo aj tvrdenie, že navrhovateľka na základe darovacej zmluvy
získala od otca - L. G. v sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 100000/10500000,

ktorý bol v prospech navrhovateľky zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že
uplatňuje proti odporcovi nárok na zaplatenie nájomného za rok 2005 v celkovej výške 50 000,- Sk (1
659,70 €) so 6%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2006 do zaplatenia. Odporca vyplácal ostatným
prenajímateľom v roku 2005 nájomné vo výške 5 000,- Sk za 1 podiel. Navrhovateľke odmietol vyplatiť
nájomnézarok2005za10podielov.Pripojilknávrhuajnájomnúzmluvuzodňa4.1.2000uzavretúmedzi

navrhovateľkou a odporcom (čl. 3). Predmetom nájomnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel navrhovateľky
k sporným nehnuteľnostiam, ktorý získala darovacou zmluvou od L. G., ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX. Výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je pre rok 2000 "10 podielov“. Pre rok 2000 bolo
v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné za 1 podiel 6 300,- Sk. Na ďalšie časové obdobie malo byť
nájomné dohodnuté dodatkom k zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa § 153 ods. 2 OSP a § 152 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný uvedeným predmetom sporu a
základom uplatneného nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení je preukázané, že navrhovateľka
žiadala nájomné - zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 za rok 2005 vo výške
50 000,- Sk (1 659,70 €) so 6%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2006 do zaplatenia za nájom

spoluvlastníckych podielov získaných od L. G. darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000,
zavkladovanou na Správe katastra Čadca dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Spoluvlastnícke
podiely na základe darovacej zmluvy sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. U..Predmet sporu, ktorým bol súd viazaný, bol upresnený aj spornými a nespornými bodmi podľa § 118
ods. 2 OSP, ktoré súd oboznámil na pojednávaní a predbežným právnym názorom podľa § 100 ods.
1 OSP. Zároveň čo do predmetu sporu a viazanosti súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu v uznesení č.k. 8Co/806/2014-589 zo dňa 31.7.2015, ktorým odvolací súd zrušil
rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 4C/7/2009-556 zo dňa 25.9.2014.

V súlade so závermi odvolacieho súdu súd opakovane rozhodol o nepripustení zmeny rozsudočného
návrhu uznesením č.k. 4C/7/2009-597 zo dňa 13.10.2015.

Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu a z jeho záverov, ktoré sú nasledovné. Odvolací súd uviedol,
že podľa § 95 ods. 1, 2 OSP prvostupňový súd môže zvážiť iba to, či výsledky doterajšieho konania
(ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí zmenu pripustiť.
K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek. Nie je povinnosťou navrhovateľky uviesť právny dôvod, ale o
zmenunávrhuide,akpožadujetotožnéplnenie,alezinéhoskutku(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.

zn. 3 Obdo/31/2009 zo dňa 24.3.2010). Zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Úvaha o tom patrí len súdu prvého stupňa. Odvolací, ani dovolací súd nemôže preskúmavať
správnosť úvahy súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Proti uzneseniu nie je
prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). Ani dovolací súd z hľadiska procesnej vady podľa §
237 písm. f) OSP nemôže preskúmavať správnosť úvahy súdu riešiaceho otázku, či výsledky konania

môžu alebo nemôžu byť podkladom o zmenenom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo/161/2011 zo dňa 29.9.2011). Prvostupňový súd preto mal konkretizovať v odôvodnení uznesenia
svoju úvahu, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom o zmenenom návrhu.
Keď procesné rozhodnutie súdu o nepripustení zmeny návrhu takú úvahu postrádalo, odvolací súd mal
za to, že celé konanie je zaťažené procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (tým, že zmenu návrhu nepripustil z dôvodov, ktoré ustanovenie § 95 ods. 1, 2 OSP nevymedzuje
- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo/4/2010 zo dňa 29.2.2012), pretože neposkytol
navrhovateľke dostatok argumentov, prečo návrh zamietol. Odvolací súd nespochybnil rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/161/2011, podľa ktorého súd vyššej inštancie nemôže preskúmať
správnosť úvahy súdu o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu. Odvolací súd mal za to, že

v tomto prípade úvaha súdu absentovala, tým došlo k odňatiu možnosti navrhovateľke konať pred
súdom o konkrétnom procesnom práve. Preto odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Uložil prvostupňovému súdu, že je povinný vyporiadať sa s
otázkou nároku uplatneného navrhovateľkou v konaní vrátane alternatívneho uplatnenia. Zároveň sa
súd mal zaoberať argumentami navrhovateľa, ktorými alternatívne vymedzil svoj nárok a zdôvodniť

preskúmateľným spôsobom, prečo zmenu návrhu nepripustil.

Uvedeným predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný.

Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril dňa 22.2.2010 (čl. 156), 7.3.2012 (čl. 223), 12.3.2012 (čl. 228),

5.4.2012 (čl. 211), 9.4.2014 (čl. 472), 16.4.2014 (čl. 480) tak, že nárok navrhovateľky nie je daný, pretože
nájomná zmluva je neplatná. Nájomnú zmluvu považoval odporca za neplatnú z dôvodu neplatnosti
darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, ktorou otec L. G. previedol vlastnícke právo na
dcéru - navrhovateľku k spoluvlastníckym podielom v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX katastrálneho územia U.. Pred Okresným súdom v Čadci prebieha konanie o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy pod spisovou značkou 6C/648/2001. V konaní sp. zn. 6C/648/2001 odvíjal odporca
neplatnosť darovacej zmluvy od toho, že L. G., otec navrhovateľky, nebol vlastníkom spoluvlastníckych
podielov, preto ich nemohol ako nevlastník platným spôsobom previesť darovacou zmluvou na svoju
dcéru - navrhovateľku. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Čadca číslo konania 10C/333/00-52
zo dňa 22.11.2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina číslo konania 5 Co/552/01 zo dňa

1.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2001, ktorý určil, že podiel L. G. vedený pod položkou
173 zoznamu oprávnených osôb G. F. M. - U. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí U. V.. L. G.,
podľa tvrdenia odporcu, previedol na svoje dcéry, teda aj na navrhovateľku, podiel, ktorý je totožný s
podielom U. V., ktorého nebol vlastníkom. Odporca žiadal konanie z uvedeného dôvodu prerušiť, mal
za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom konaní o tejto otázke rozhodnúť a ide o otázku, ktorá má

podstatný význam pre rozhodnutie.

Súd vykonal nasledovné dôkazy. Oboznámil darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu, listy vlastníctva,
výdavkový pokladničný doklad, sťažnostné konanie na sudkyňu, námietku zaujatosti sudkyne,rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci námietok, vyjadrenie katastra nehnuteľností, podanie právneho
zástupcu navrhovateľky k sporným a nesporným bodom a k predbežnému právnemu názoru, dohodu
o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností, nové darovacie zmluvy, oznámenie o postúpení

pohľadávok, zmluvu o postúpení pohľadávok, pripojené spisy a zápisnice z druhovo totožných konaní,
zápisnice o pojednávaní v tomto konaní.

Dňa 12.11.2015 na pojednávaní súd zamietol písomný návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov - spoluvlastníkov, vyžiadaním bankových výpisov o platbách nájomného odporcom

- ostatným spoluvlastníkom.

Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že predmetom konania je nájomná zmluva medzi
navrhovateľkou a odporcom a nájomné uplatňované na základe tejto zmluvy. Predmetom sporu nie sú
nájomné zmluvy ostatných spoluvlastníkov, ani výška nájomného, ktoré uplatňujú ostatní spoluvlastníci.
Z tohto dôvodu sú dôkazy nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové
závery. Z darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 (čl. 74, 91) mal súd preukázané, že
darovaciu zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom L. G. na predmet sporu - podiely v sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia U.. Vklad bol povolený dňa

13.11.2000. Z LV č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného
právneho titulu darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Podľa § 47 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa až dňom vkladu do katastra, teda dňom 13.11.2000, navrhovateľka stala
spoluvlastníčkou podielov na základe darovacej zmluvy vo výške 100000/10500000. Z nájomnej zmluvy
medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000 (čl. 3) mal súd preukázané, že je uzavretá medzi

navrhovateľkou a odporcom na totožné podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou V
XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Porovnaním dátumov 13.11.2000 a 4.1.2000 mal súd preukázané, že
navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu skôr, než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.

Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní,

obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom
dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa
obnovuje na túto dobu.

Z uvedeného mal súd preukázaný právny záver, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom

zo dňa 4.1.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu nájmu, podľa § 123
Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Nikto nemôže na iného previesť viac
práva, než sám má. Keďže napriek uvedenému navrhovateľka nájomnú zmluvu uzavrela, je právny úkon
neplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu uzavretia právneho úkonu, teda ku dňu
4.1.2000. V návrhu navrhovateľka netvrdila uzavretie ústnej nájomnej zmluvy. Tá by však bola neplatná
z rovnakých dôvodov ako písomná nájomná zmluva. Taktiež nemohlo dôjsť k obnove neplatnej nájomnej
zmluve podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie má na mysli platný právnyúkon a nájomnú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade išlo o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá bola
zavretá na dobu neurčitú. Žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu navrhovateľka nepredložila, ani netvrdila
v návrhu. Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie

nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní ustaľovaním výšky nájomného. Návrh na zaplatenie nájomného
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. V
konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre úspech v
spore - platnú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie rok 2005.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na zaplatenie nájomného za sporné časové obdobie v
celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie zodpovedá skutkovému stavu, ktorý je uvedený v návrhu na čl. 1, 2 spisu.

Uznesením č.k. 4C/7/2009-597 zo dňa 13.10.2015 súd nepripustil zmenu návrhu. Mal za to, že v
nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP je nevyhnutné ustáliť, akým predmetom sporu je súd
viazaný, v rámci akého predmetu sporu môže a bude vykonávať súd dokazovanie. Zároveň sa súd cítil
byť viazaný aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), ale aj Ústavou SR, ktorá
zaručuje ústavné práva a možnosť vyjadriť k určitému konkrétnemu návrhu nielen navrhovateľke, ale aj

odporcovi (nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012).

Z uvedených dôvodov preto v nadväznosti na § 95 ods. 1, 2 OSP v súlade so záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí zmenu návrhu nepripustil. Mal za to, že v
nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010, rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 3 Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.7.2008 sp. zn. 11 M Obdo V 19/2007, uznesenia Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci č.k.
7Co/312/2014-142 zo dňa 30.7.2014, za zmenu návrhu možno považovať zmenu petitu (ale len keď
žiada viac, ako žiadala v pôvodnom návrhu), alebo zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - základu
nároku, vždy však v porovnaní s prvým návrhom, ktorý bol súdu doručený. Inak by nebolo možné hovoriť

o zmene návrhu (preto aj prípadné produkovanie eventuálneho alebo alternatívneho petitu na základe
iných rozhodujúcich skutkových tvrdení v porovnaní s pôvodným návrhom je zmenou návrhu).

Súd ustálil, že v danom prípade nejde o návrh na alternatívne plnenie (eventuálny petit). Navrhovateľka
nežiada eventuálne plnenie v petite. Žiada totožné plnenie v petite na základe rozdielneho skutkového

stavu. O eventuálny petit ide, ak na základe totožného skutkového stavu navrhovateľ uplatňuje
eventuálne plnenie.

Návrhy navrhovateľky súd nevyhodnotil ani ako alternatívny petit. V alternatívnom petite by
navrhovateľkažiadalazaviazaťodporcunadveplnenia,pričomprávovoľbybymalodporca.Alternatívny

petit tiež vychádza z totožných skutkových tvrdení. Petit navrhovateľky je totožný, nie je alternatívny a
nevychádza z totožných skutkových tvrdení, ale z rozdielnych skutkových tvrdení.

Súd ustálil, že pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy medzi
navrhovateľkou a odporcom, ale aj titulom nájomnej zmluvy medzi L. G. a odporcom zo dňa 4.1.2000,

titulompostúpenejpohľadávkyL.G.nanájomnézarok2002nazákladedohodyopostúpenípohľadávky
zo dňa 5.1.2003, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, titulom užívania
podielu odporcom, titulom nájomného po L. G. ako právna nástupkyňa na základe darovacej zmluvy,
titulom postúpenia pohľadávky zo dňa 5.1.2003 z L. G. na navrhovateľku, z horeuvedených dôvodov nie
sú ani návrhom na alternatívne plnenie (eventuálny petit), ani alternatívnym petitom.

Pokiaľ tvrdenie navrhovateľky bolo v tej rovine, že uvedené podania sú iným titulom uplatneného
nároku (rozumej inou právnou kvalifikáciou), zmenou právneho dôvodu (právnej kvalifikácie) bez zmeny
skutkového stavu súd nie je viazaný, právne posúdenie patrí len súdu. Preto ak by navrhovateľka
alternatívne právne posúdila totožný skutkový stav (skutkový stav uvedený v prvom návrhu v poradí na

čl. 1 spisu), súd by rozdielnym právnym posúdením navrhovateľky nebol viazaný. Keďže však odlišne
právne posúdila odlišný skutkový stav, ide o zmenu návrhu, zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení, v
nadväznosti na to zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku.Z uvedených dôvodov súd musel rozhodnúť o tom, či zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - zmenu
návrhu pripustí alebo nepripustí. Postupoval tak v súlade so závermi odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení. Skutočnosť, či ide o zmenu návrhu - zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - základu

nároku, môže súd zistiť vždy len porovnaním s prvým návrhom, ktorý bol súdu doručený.

1. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podania zo dňa 23.4.2014 (čl. 492), v ktorom navrhovateľka žiadala
priznať totožnú sumu titulom postúpenej pohľadávky jej otca L. G. (pohľadávky na nájomné za rok
2005 na základe dohody o postúpení pohľadávok zo dňa 5.1.2003): „Ak by súd vychádzal z toho,

že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu absencie vlastníckeho práva navrhovateľky, potom je na
mieste uplatňovaný nárok priznať z dôvodu nadobudnutia vlastníctva k vymáhanej pohľadávke z
titulu postúpenia.“ Z uvedeného je zrejmé, že v pôvodnom návrhu bolo tvrdené, že navrhovateľka
je vlastníčkou sporných nehnuteľností v spornom časovom období, v tomto podaní je tvrdené, že
navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností v spornom časovom období. Vlastníctvo
nadobudla postúpením pohľadávky od otca L.Á. G..

Navrhovateľka v návrhu čl. 1 žiadala nájomné za rok 2005 na základe písomnej nájomnej zmluvy
navrhovateľky s odporcom zo dňa 4.1.2000 (hypotéza právnej normy, § 663, § 671 Občianskeho
zákonníka). Podanie zo dňa 23.4.2014 (po 6 rokoch) súd vyhodnotil ako zmenu návrhu - iné rozhodujúce
skutkové tvrdenia ako boli v pôvodnom návrhu s inou hypotézou právnej normy. Navrhovateľka tvrdila,

že otec L. G. jej postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu. Neexistuje nárok „titulom postúpenej
pohľadávky“ (postúpená pohľadávka musí byť určitá). Oproti pôvodnému predmetu sporu ide o odlišné
skutkové tvrdenia vyžadujúce odlišné dokazovanie, odlišné právne posúdenie. Otec nebol zmluvnou
stranou nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom dňa 4.1.2000 na svoje podiely
v sporných nehnuteľnostiach. Nemohol teda postúpiť právo na nájomné z tejto zmluvy, keď nebol

zmluvnou stranou. Odlišnými skutkovými tvrdeniami sú preto práva, ktoré boli predmetom postúpenia a
to aj s poukazom na to, že v nájomnej zmluve, ktorú má uzavretú L. G. s odporcom sú iné podiely, ako
sú podiely v nájomnej zmluve navrhovateľky, aj keď v totožných nehnuteľnostiach. Súd zmenu návrhu
podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom
pre zmenený návrh. Doteraz sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou

kvalifikáciou, čo je aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

2. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podaní zo dňa 8.7.2010 (čl. 179), zo dňa 31.5.2012 (čl. 253), v ktorom
navrhovateľka žiadala nárok priznať titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného
čl. 179: „Ďalej poukazujeme na to, že odporca od roku 2000 užíva aj podiely navrhovateľky a odmieta jej

poskytovať akúkoľvek náhradu spojenú s užívaním týchto podielov, teda sa bezdôvodne obohacuje...“
Čl. 254: „Navrhovateľka sa dožaduje vydania bezdôvodného obohatenia, pričom vychádza z rovnakej
výšky za jeden podiel, aká bola skutočne vyplácaná ostatným spoluvlastníkom. O tejto výške sa
navrhovateľka dozvedela iba sprostredkovane...“ Ďalej udáva: „Navrhovateľka preukázala, že je
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu a že jej podiel užíva odporca, dožaduje sa aj určitej konkrétnej

sumy, ktorú vyčíslila v rámci svojich zákonných možností.“

Súd tieto podania vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil, pretože
výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre zmenený návrh. Skutkové tvrdenia v návrhu
na čl. 1 spisu predpokladajú podľa hypotézy právnej normy, § 663, § 671 Občianskeho zákonníka tvrdiť,

že existuje platná nájomná zmluva, platná dohoda o výške nájomného za sporné časové obdobie roku
2002. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyžaduje inú právnu kvalifikáciu. Hypotéza právnej
normy podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vyžaduje preukázať, či odporca získal bezdôvodné
obohatenie na základne neplatnej nájomnej zmluvy alebo bez existencie nájomnej zmluvy alebo z
nepoctivých zdrojov a akých. Kým v návrhu na čl. 1 spisu ide o zmluvný nárok a zmluvne dohodnuté

nájomné, v návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nejde o zmluvný nárok, ale o faktický stav
neoprávneného užívania počas celého sporného obdobia, pričom všeobecná trhová cena nájomného
ako bezdôvodného obohatenia môže byť odlišná od zmluvne dohodnutej ceny. Činnosť súdu by bola
zameraná na objasnenie úplne iných skutočností s inou právnou kvalifikáciou, čo je aj v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

3. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podaní zo dňa 9.4.2015 (čl. 445), zo dňa 11.8.2014 (čl. 530), zo
dňa 25.9.2014 (čl. 552), v ktorých navrhovateľka žiadala priznať nárok aj titulom užívania podielu
navrhovateľky odporcom.Čl. 445: „... že každý spoluvlastník má právo na úžitky zo svojho vlastníctva (§ 123 OZ), bez ohľadu na
to, či zmluva jestvuje - nejestvuje, je platná - neplatná. Úžitky z vlastníctva veci teda patria vlastníkovi,

prípadne inej osobe, na ktorú vlastník takéto právo účinne previedol.“

Čl. 530: „Poznamenávame, že predmetom tohto sporu je náhrada za užívanie podielov v roku 2003
(zrejme v roku 2005) vo výške 100000/10500000 (10/1050).“

Čl. 552: V zápisnici sp. zn. 13C/33/2006 zo dňa 25.9.2014 na čl. 552 spisu, ktorá tvorila neoddeliteľnú
súčasť zápisnice sp. zn. 4C/7/2009 zo dňa 25.9.2014 na čl. 547 spisu podľa vyjadrenia samotných
účastníkov konania, ktorí žiadali zápisnicu pripojiť a pridržiavali sa všetkých tvrdení, navrhnutých
dôkazov, ktoré produkovali do zápisnice 13C/33/2006: „Ako vlastníčka má právo na úžitky...“

Súd vyhodnotil ako zmenu návrhu zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení. Kým v pôvodnom návrhu

žiadala priznať navrhovateľka nájomné na základe platnej písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000,
v podaní zo dňa 5.6.2014 (po 6 rokoch) žiadala priznať to isté plnenie na základe odlišných skutkových
tvrdeníakonáhraduzaužívaniejejspoluvlastníckehopodielukspoločnýmnehnuteľnostiamzarok2002.
Ide o odlišnú hypotézu právnej normy, odlišné právne posúdenie, odlišné dokazovanie. Kým pôvodný
návrh vyžaduje platnú nájomnú zmluvu a platné dojednanie o nájomnom za sporné obdobie, zmenený

návrh nie je zmluvný nárok, vyžaduje dokazovanie faktického stavu - užívania spoluvlastníckeho podielu
za sporné časové obdobie odporcom. Výška náhrady za užívanie taktiež nemôže byť zhodná so
zmluvne dohodnutým nájomným. Je závislá od preukázanej doby faktického užívania a od znaleckého
dokazovania výšky všeobecnej trhovej ceny za užívanie spoluvlastníckeho podielu v danom čase,
lokalite. Súd návrh na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP zamietol, pretože výsledky

doterajšieho dokazovanie nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Súd by konal o
úplne odlišných skutočnostiach (aj keď súvisiacich), pretože v zmenenom návrhu navrhovateľka uvádza
nútený zákonný nájom spoluvlastníkov, kým v pôvodnom návrhu ide o nájomný vzťah na základe
písomnej nájomnej zmluvy. Pripustenie zmeny návrhu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, kedy by súd s časovým odstupom 14 rokov konal o úplne rozdielnych skutkových tvrdeniach.

Výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom zmeneného návrhu podľa § 95 ods. 1, 2
OSP. Bolo by nevyhnutné dokazovanie zamerať na preukázanie odlišného skutkového stavu (faktického
na rozdiel od zmluvného), čo s poukazom na časový odstup nie je hospodárne. Preto súd návrh na
zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP zamietol.

Z dôvodov uvedených pri jednotlivých nárokoch podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil zmenu návrhu,
pretože výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom
návrhu. Pripustenie zmeny návrhu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Pokiaľ ide o iné právne úkony a iné okolnosti vo vzťahu k predmetu sporu, nároku na zaplatenie
nájomného, boli právne irelevantné, aj keď súd dôkazy vykonal. Nestotožnil sa s inou právnou
kvalifikáciou zo strany navrhovateľky, a to z nasledovných dôvodov.

V tomto konaní súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná preto, že v čase jej uzavretia

nebola navrhovateľka ešte vlastníčkou podielov. Predmetom dovolacieho konania (6C/648/01) je iný
dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci 10C/139/03. Ak by aj navrhovateľka
v dovolacom konaní bola úspešná a darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 bola určená
za platnú, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis do katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda
neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu. Výsledok dovolacieho konania neovplyvní neplatnosť právneho

úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou. Výsledok dovolacieho
konania nemôže konvalidovať nájomnú zmluvu neplatnú z iného dôvodu, než je neplatnosť tvoriaca
predmet dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co
479/2012-918 zo dňa 9.7.2013, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/648/01 zo dňa
18.9.2012 tak, že určil darovacie zmluvy V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX za neplatné, súd uvádza,

že v tomto smere sa cítil byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP len výrokom rozsudku o
neplatnosti zmlúv. Odôvodnením rozsudku sa necítil byť viazaný. Odôvodnením rozhodnutia sú súdy
viazané len v prípade zrušenia veci podľa § 226 OSP. Zo záväznosti výroku o neplatnosti darovacích
zmlúv v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP potom mal súd ustálené, že zmluvy sú určené za absolútneneplatné, preto sú neplatné od počiatku, teda od ich uzavretia. Právny vzťah sa vráti do pôvodného
stavu pred uzavretím darovacích zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia U. darca - L. G.. Preto na list vlastníctva

pri neplatnosti darovacích zmlúv bude zapísaný L. G. a nie U. V., respektíve jej právni nástupcovia.
Druhý dôvod, ktorý bráni zápisu právnych nástupcov U. V. na list vlastníctva napriek rozsudku Krajského
súdu v Žiline 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2013 je skutočnosť, že právny titul U. V. na základe rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co 552/01 zo dňa 1.6.2001 je rozsudkom nevykonateľným v katastri nehnuteľností. Takýto

závermalsúdpotvrdenýajlistinami,vyjadreniamiSprávykatastraČadca,zktorýchvyplýva,žerozsudok
10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 nie je možné zapísať na list vlastníctva ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva U.E. V., respektíve jej právnych nástupcov. Zároveň z týchto vyjadrení katastra mal
súd preukázané, že po určení neplatnosti darovacích zmlúv na list vlastníctva bol zapísaný L. G.. Po
určení neplatnosti darovacích zmlúv sa stal vlastníkom L. G. a to aj na spoluvlastnícke podiely tvoriace
predmetsporu,atospätne,kudňuuzavretiadarovacíchzmlúv,tedakudňu19.9.2000.Bolbytolenďalší

dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, nad rámec neplatnosti vyslovenej v tejto veci. Znamenalo by to, že
navrhovateľkanebolavlastníčkouvôbec,anielenvdeňuzavretianájomnejzmluvy.Akosúdužzdôraznil,
výsledok dovolacieho konania vo veci neplatnosti darovacích zmlúv nemôže ovplyvniť výsledok tohto
konania ani v prípade, ak darovacie zmluvy budú určené za neplatné, ani v prípade, ak nebudú určené
za neplatné. Sporná nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000 bude neplatným právnym úkonom bez ohľadu

na výsledok dovolacieho konania.

Ďalší dôkaz, ktorý súd v konaní vykonal, bol úkon odstúpenia od darovacích zmlúv. Za situácie, že
právoplatným spôsobom bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, bolo nevyhnutné konštatovať,
že platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. V nadväznosti na § 154

ods. 1 OSP sú darovacie zmluvy právoplatne určené za neplatné, treba vychádzať zo záveru, že
neplatné je aj odstúpenie od darovacích zmlúv. V prípade, že by dovolací súd dospel k záveru, že
darovacie zmluvy sú platné, bolo by potrebné skúmať platnosť úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv
z viacerých hľadísk v nadväznosti na § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade platného
odstúpenia od darovacích zmlúv však platí záver podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia

zmluva by sa zrušila od počiatku, vlastníkom by sa stal ku dňu jej uzavretia 19.9.2000 darca L. G..
Nezmenilobytoprávnepostavenienavrhovateľky,žekudňuuzavretianájomnejzmluvy4.1.2000nebola
vlastníčkou, neuzavrela platnú nájomnú zmluvu, nemôže v tomto konaní dôvodne požadovať nájomné.
Odstúpenie od darovacej zmluvy nemá teda právnu relevanciu k predmetu sporu. L. G.Č. by sa platným
odstúpením stal vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, odstúpením by sa nestal aj zmluvnou

stranou nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000, aktívne legitimovaným subjektom na zaplatenie nájomného
tvoriaceho predmet sporu.

Pokiaľ ide o dôkaz, že L. G. dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na
navrhovateľku, také tvrdenie je taktiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí

právo na zaplatenie nájomného patriaceho navrhovateľke za rok 2002. Z dôvodov už uvedených sa
L. G. nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý
bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. L. G. mal
uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria
predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na navrhovateľku platne postúpiť právo

na zaplatenie nájomného za rok 2002 z podielov navrhovateľky, keď nebol nositeľom tohto práva.
Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy
medzi ním a odporcom. Predmetom tohto konania však je právo na zaplatenie nájomného na základe
nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Preto ani postúpenie nájomného z L.
G. na navrhovateľku nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. K platnému postúpeniu pohľadávky

bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka bola existujúca, určitá. Neexistuje
nárok "titulom postúpenej pohľadávky“. Pohľadávka musí byť pohľadávkou na zmluvný alebo zákonný
nárok (nájomné, bezdôvodné obohatenie a podobne). Jej existenciu a určitosť bola povinná súdu
preukázať navrhovateľka, keď od postúpenia pohľadávky nájomného odvíjala svoju aktívnu legitimáciu.
Tvrdenia právneho zástupcu boli v tej rovine, že navrhovateľka nemusí preukazovať zmluvu o postúpení

pohľadávky, pričom svoje tvrdenie opierala o § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné
ustanovenie však hovorí, že dlžníkovi (odporcovi) nie je povinný postupca preukazovať zmluvu o
postúpení.Súd,ktorýrozhodujevoveci,niejedlžníkom,pretoniejemožnénasúdaplikovaťustanovenie
§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že účastník konania nie je povinný súdu predložiťzmluvu o postúpení, stačí, keď súdu predložil oznámenie o postúpení. Takýto záver právneho zástupcu
navrhovateľky je v rozpore so zákonom. Súd má právo a povinnosť sám skutkovo a právne vyhodnotiť
právny úkon - dohodu o postúpení pohľadávky. Nie je možné sa domnievať, že skutkové a právne

vyhodnotenie úkonu vykoná namiesto súdu právny zástupca navrhovateľky a súd len preberie jeho
závery.Tojevrozporesprávomapovinnosťousúduvecposúdiťatokaždýjednotlivýdôkazsamostatne,
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Taký záver mal súd podložený aj závermi, ktoré vyplývajú z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 221/2011 zo dňa 30.1.2013. Z rozhodnutia
vyplýva záver, že súd skúma, či zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá, či je v

konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktoré v
konaní ide. Pri posúdení vo veci samej skúma, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené,
alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené.
Zároveň musí byť bez pochybností zrejmé, čo je predmetom sporu.

Pokiaľ ide o opakované uzavretie darovacích zmlúv s navrhovateľkou po tom, čo na L. G. prešlo

vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na základe určenia neplatnosti darovacích zmlúv,
tento dôkaz - právny úkon, nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. Darovacou zmluvou získala
navrhovateľka podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala
neplatnou ku dňu jej uzavretia, navrhovateľka získala opakovane vlastnícke právo k spornému podielu
až ku dňu vkladu do katastra. Nájomná zmluva však bola uzavretá dňa 4.1.2000. Spätným darom

vlastníckeho práva k podielu sa nemohla stať neplatná nájomná zmluva platným právnym úkonom.
Predmetom sporu je nárok na zaplatenie nájomného, preto uvedený dôkaz vo vzťahu k predmetu sporu
je právne irelevantný.

Z procesného hľadiska odporca žiadal konanie prerušiť. Mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom

konaní rozhodnúť o otázke neplatnosti darovacích zmlúv riešenej v konaní 6C/648/2001. Zároveň mal
za to, že ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci 4C/7/2009.

K tomu navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prerušením konania. Mala za to, že súd má právo
prejudiciálne ustáliť uvedenú otázku, či bol vlastníkom darovaných podielov L. G. alebo U. V.. Poukázali

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 275/1995 zo dňa 24.10.1995, ktorým bol
spoluvlastnícky podiel L. G. potvrdený. Poukázal na nezapísateľnosť rozsudku sp. zn. 10C/333/00 v
katastri nehnuteľností.

Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 4C/7/2009-125 zo dňa 28.4.2009 návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/234/2009-141 zo dňa 25.11.2009 rozsudok zrušil a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie.

Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 4C/7/2009-248 zo dňa 5.4.2012 návrh v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/388/2012-376 zo dňa 29.5.2013 rozsudok zrušil a vec vrátil

na nové konanie.

Odporca doručil dňa 22.2.2010 (čl. 156) návrh na prerušenie konania do právoplatného ukončenia sporu
6C/648/2001.

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. 4C/7/2009-170 zo dňa 19.4.2010 návrh na prerušenie konania
zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/331/2010-192 zo dňa 28.10.2010 uznesenie zrušil,
pretože nemožno prerušiť konanie, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.
Po zrušení zastavujúceho uznesenia Okresný súd v Čadci opätovne o návrhu rozhodol. Uznesením č.k.
4C/7/2009-218 zo dňa 26.4.2011 zamietol návrh na prerušenie konania. Krajský súd v Žiline uznesením

č.k. 6Co/383/2011-217 zo dňa 12.1.2012 uznesenie potvrdil.

Po opakovaných návrhoch odporcu na prerušenie konania a sťažnostiach na sudkyňu sudkyňa prerušila
konanie uznesením č.k. 4C/7/2009-382 zo dňa 5.11.2013. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2013.

Konanie bolo prerušené od 29.11.2013 do právoplatného ukončenia veci 6C/648/2001 dňa 28.1.2014.Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 6C/648/01 bolo rozhodnuté dňa 18.9.2012
rozsudkom č.k. 6C/648/01-793. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2003
rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že darovacia zmluva V XXXX/XXXX uzavretá medzi L.

G. a U.. U. G., O.. XX.X.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorá sa týkala
nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia U., je neplatná. Určil, že darovacia zmluva V XXXX/
XXXX zo dňa 19.9.2000, uzavretá medzi L. G. R. U.. U. M., O.. X.XX.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad
bol povolený dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia
U., je neplatná. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že darovacie zmluvy považuje za neplatné

z toho dôvodu, že podiel L. G. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb G. F. M. P. U.
z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí U. V. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu
Čadcač.k.10C/333/00-52zodňa22.11.2000 vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline5Co/552/01
zo dňa 1.6.2001. Podiely určené U. V. sú totožné, podľa názoru odvolacieho súdu, s podielmi, ktoré boli
predmetom darovacích zmlúv z L. G. na jeho dcéry. L. G. previedol podiely, ktoré nevlastnil. Mal za to, že
nároky priznané v konaní 10C/333/00 sú iné, než nároky priznané rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 23S/276/95-23 zo dňa 24.10.1995, ktorým správny súd potvrdil rozhodnutie Pozemkového
úradu v Čadci zo dňa 12.6.1995. K argumentu prvostupňového súdu, že nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, pretože rozsudok 10C/333/00-52
zo dňa 22.11.2000 je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností, odvolací súd uviedol, že
k zápisu rozsudku v katastri bránili uvedené darovacie zmluvy. Ich určením za neplatné podľa § 36a

katastrálneho zákona táto prekážka odpadne a rozsudok bude zapísateľný v katastri nehnuteľností. Je
teda daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv. Rozsudok Okresného súdu
v Čadci č.k. 6C/648/01-793 zo dňa 18.9.2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2014.

Konanie vo veci 4C/7/2009 tak bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01,

teda do 28.1.2014. Navrhovateľka podala dovolanie proti právoplatnému rozsudku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.

Táto procesná situácia však nemala vplyv na pokračovanie v prerušenom konaní, pretože konanie bolo
prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01 a nie do vykonateľnosti uvedeného

rozsudku. Okrem uvedeného, dovolacie konanie nemá vplyv na predmet sporu, pretože súd určil
nájomné zmluvy za neplatné z dôvodu, ktorý je odlišný od dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv (v
nadväznosti na to aj nájomných zmlúv), ktorý tvorí predmet sporu pred dovolacím súdom vo veci sp.
zn. 6C/648/01. Na základe uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní. Mal za to, že konanie nie je
prerušené.

Na pojednávaní dňa 12.11.2015 súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho
zástupcu. Vychádzal z § 101 ods. 2 OSP, že súd je povinný konať, aj keď sú účastníci konania nečinní.
Vychádzal aj z Ústavy SR a zo záveru, že ústavné práva má aj navrhovateľka, aj odporca a ústavné
právamusiabyťvrovnováhe.Ústavnéprávojednéhoúčastníkakonanianemôžebyťzneužívanénaúkor

ústavného práva druhého účastníka konania. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má navrhovateľka právo
na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR odporca má právo, aby bolo konané bez zbytočných prieťahov a
aby mal právnu istotu. Jedno ústavné právo nesmie byť vykladané na úkor druhého ústavného práva.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľka svoje ústavné právo vykladá na úkor ústavného práva odporcu.

Opakovane doručila žiadosti o odročenie pojednávania. Od roku 2009 do roku 2015 sa nezúčastnila
ani jedného pojednávania. Počas doby od roku 2009 do roku 2015 nejavila záujem zúčastniť sa ani na
jednom pojednávaní. V tomto smere súd vyhodnotil jej postup ako účelový, ako procesné obštrukcie.
Procesné práva mohla realizovať aj písomne, nielen osobnou účasťou na pojednávaní. Zároveň bola
právne zastúpená, preto nedošlo žiadnym spôsobom k odňatiu jej procesných práv. Na pojednávaní dňa

3.11.2015 súd nevykonával žiadne dôkazy, ktorými by odňal navrhovateľke právo vyjadriť sa k týmto
dôkazom. Rozhodnutie súdu bolo len právnym vyhodnotením dávno známeho skutkového stavu, ktorý
bol medzi účastníkmi konania aj nesporný. Bolo nesporné, že nájomná zmluva bola uzavretá skôr, ako
sa stala navrhovateľka vlastníčkou sporných nehnuteľností. Právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil
neprítomnosť pre kolíziu pojednávaní (čl. 623 rub). Súhlasil s tým, aby súd konal v neprítomnosti

navrhovateľky, aj právneho zástupcu navrhovateľky, nesúhlasil však s rozhodnutím vo veci samej. Taký
procesný návrh nemá oporu v zákone (§ 115a ods. 1 OSP). Právny zástupca navrhovateľky nežiadal
odročiť pojednávanie, neuviedol a nepreukázal závažný dôvod neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP,
§ 119 OSP, pre ktorý by mal súd pojednávanie odročiť. OSP nepozná procesný inštitút „podmienky“.Nemá oporu v zákone procesný návrh s podmienkou, že súd môže konať, ale nemôže rozhodnúť. Podľa
§ 101 ods. 2 OSP, § 119 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu odporcu na osobu sudkyne bolo potrebné
vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Právny zástupca odporcu
žiadal vo svojom podaní, aby sudkyňa bola vylúčená vo všetkých veciach, v ktorých zastupuje právny
zástupca odporcu. Následne však právny zástupca odporcu vyhlásil, že uvedeným podaním nemienil
vzniesť námietku zaujatosti voči sudkyni, respektíve, že námietku berie späť. Aj keď počas celého

konania nepostupoval podľa zákona a nevzniesol voči sudkyni námietku zaujatosti, vyvíjal na sudkyňu
tlak,abysasudkyňadalavylúčiťzrozhodovaniavtejtoveci,akoajzrozhodovaniavovšetkýchostatných
veciach, v ktorých právny zástupca odporcu zastupuje účastníkov konania u zákonnej sudkyne. Všetky
podania boli hromadné, totožné aj v iných súdnych sporoch. Tlak bol na sudkyňu vyvíjaný produkovaním
hromadných sťažností, podaním návrhu na disciplinárny postih. V tomto spise sú podania týkajúce sa
sťažnostného konania od čl. 263-338, 341, 343, 345, 352-360, 360-362.

Pre súd, účastníkov konania, právnych zástupcov bol záväzný záver nadriadeného súdu v uznesení
č.k. 6NcC/36/2012-348 zo dňa 31.10.2012, z ktorého vyplýva, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Preto zákonná sudkyňa pokračovala v konaní.

Vzhľadomktomu,žesynsudkyneutrpelúrazadomneléhoútočníkazastupujeprávnyzástupcaodporcu,
sudkyňa z tohto dôvodu požiadala o vylúčenie z rozhodovania v tejto veci, rovnako v ostatných veciach
(čl. 425-427).

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov aj v tomto smere je záväzný záver rozhodnutie

nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 10NcC 19/2014-428 zo dňa 6.2.2014, ktorý rozhodol,
že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania v tejto veci. Právny zástupca odporcu napriek záverom
nadriadených súdov podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie ústavného
práva odporcu na nezávislého a nestranného sudcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 442 dňa 4.4.2014, odpoveď súdu čl. 444).

Ku dňu rozhodnutia súdu - 12.11.2015 nedoručil právny zástupca odporcu rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o tom, že sudkyňa je vylúčená z rozhodovacej činnosti v tejto veci. Preto podľa
§ 154 ods. 1 OSP rozhodujúci je stav ku dňu rozhodovania. Ku dňu rozhodovania sudkyňa nemala
vedomosť o tom, že by bola vylúčená z rozhodovacej činnosti a necítila sa byť vo veci zaujatá. Zákonná

sudkyňa mala za to, že je povinná, až do prípadného vylúčenia, vo veci konať a rozhodovať bez
zbytočných prieťahov, pretože ide tiež o ochranu ústavného práva účastníkov konania podľa článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tlak právneho zástupcu odporcu na vylúčenie sudkyne je taktiež
ústavne neprípustný, pretože podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR má každý účastník konania, teda aj
navrhovateľka, právo na to, aby mu nebol odňatý zákonný sudca. Je potrebné zvážiť, či takýto tlak na

vylúčenie sudkyne z rozhodovania je v súlade s článkom 48 ods. 1 Ústavy SR, s etickým kódexom
advokáta a v súlade s § 342 ods. 1, 2 Trestného zákona o nezasahovaní do nezávislosti súdu, keď
právny zástupca odporcu počas celej doby nevzniesol zákonným spôsobom námietku zaujatosti voči
sudkyni. Tlak právneho zástupcu odporcu nebol zameraný na ovplyvňovanie sudkyne pri rozhodovaní,
bol zameraný na vylúčenie sudkyne z rozhodovacej činnosti.

Z uvedených dôvodov sudkyňa konštatuje, že napriek uvedenému tlaku na jej vylúčenie konala a
rozhodla nestranne, nezávisle, tak ako jej to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

AkÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvzhľadomkústavnejsťažnostiprávnehozástupcuodporcudospeje

k inému záveru, sudkyňa bude rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu
rešpektovať.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania.
Náhradu trov konania mu súd priznal v súlade s § 151 ods. 1 OSP, vo výške účelne vynaložených

nákladov, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

Súd priznal náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej pomoci:1/ prevzatie a príprava zastúpenia 4.5.2009 71,37 €
2/ odvolanie proti rozsudku 13.5.2009 71,37 €
3/ vyjadrenie 22.2.2010 17,84 €

4/ odvolanie proti uzneseniu 6.5.52010 71,37 €
5/ vyjadrenie k odvolaniu 19.5.2008 71,37 €
6/ odvolanie proti uzneseniu 11.8.2011 71,37 €
7/ návrh na prerušenie konania 7.3.2012 71,37 €
8/ vyjadrenie 12.3.2012 71,37 €

9/ zastúpenie pri pojednávaní 5.4.2012 71,37 €
10/ vyjadrenie k odvolaniu 20.6.2012 71,37 €
11/ odvolanie proti uzneseniu 10.9.2012 71,37 €
12/ žiadosť 10.10.2012 35,68 €
13/ späťvzatie námietky zaujatosti 10.10.2012 35,68 €
14/ sťažnosť 25.10.2012 35,68 €

15/ vyjadrenie 17.7.2013 71,37 €
16/ zastúpenie pri pojednávaní 24.4.2014 71,37 €
17/ zastúpenie pri pojednávaní 25.9.2014 71,37 €
18/ vyjadrenie k odvolaniu 20.11.2014 71,37 €
19/ vyjadrenie k podaniu navrhovateľky 9.11.2015 71,37 €

20/ zastúpenie pri pojednávaní 12.11.2015 71,37 €

- paušálne náhrady r. 2009 (2 x 6,95 €) 13,90 €
- paušálne náhrady r. 2010 (2 x 7,21 €) 14,42 €
- paušálne náhrady r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €

- paušálne náhrady r. 2012 (8 x 7,63 €) 61,04 €
- paušálne náhrady r. 2013 (1 x 7,81 €) 7,81 €
- paušálne náhrady r. 2014 (3 x 8,04 €) 24,12 €

- celkom bez DPH 1 456,44 €

- DPH 20% 291,29 €

Trovy právneho zastúpenia celkom 1 747,73 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.