Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206218
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416206218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený
URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, konajúci
prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Rastislav Urbáni proti žalovanému: T. Ď., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt V., A. XXX/X, o žalobe na zaplatenie sumy 300,27 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 291,04 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne, počítaný od 12.12.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 93,86 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 300,27 € s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania, počítaným od 12.12.2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval
zo Zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 291,04 €,
ktorú žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu poskytovaných služieb v
období od júla 2014 do októbra 2014. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 9,23 €, ktorú žalobca

žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že žalovanému odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 5 €, pričom predajná cena predmetného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 245 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný

záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, a žiadal
priznať škodu vo výške 9,23 €.

2.Na pojednávanie sa dostavil, právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v plnom
rozsahu.

3.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, súdu sa vrátila nedoručená súdna zásielka s tým, že ju
žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Súd žalovanému doručoval písomnosť na adresu trvalého pobytu
uvedenú v registri obyvateľov v zmysle § 106 ods. 1 písm.a CSP. Súd konal v jeho neprítomnosti.4.Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia Dodatku, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných

služieb podľa tohto zákona.

5.Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

7.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

8.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Dodatku, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

13.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

14.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

15.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 18.9.2012 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. A6509250. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému

účastnícky program „ Maximum 2 “. K uvedenej zmluve uzavreli aj Dodatok dňa 18.9.2012, v zmysle
ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón Sony Xperia U za kúpnu cenu 5 €,
pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy bola 245 €. Žalobca
súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od

1.1.2012.

16.Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že strany sporu síce uzavreli Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb v zmysle zákona č.351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je
upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili

predmet svojich záväzkov, čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu,
na základe ktorej vzniklo veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi
vznikla povinnosť splniť záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámcipredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že strany sporu
uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.

17.Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný
nezaplatil faktúru č. 5264168135 zo dňa 31.8.2014, splatná dňa 14.9.2014 za zúčtovacie obdobie od
27.8.2014 do 26.9.2014 vo výške 102,91 €, nezaplatil faktúru č. 5264184241 zo dňa 31.8.2014, splatná
dňa 14.9.2014 za zúčtovacie obdobie od 27.8.2014 do 26.9.2014 vo výške 12,98 €, nezaplatil faktúru č.
5260294608zodňa31.7.2014,splatnádňa14.8.2014zazúčtovacieobdobieod27.7.2014do26.8.2014

vo výške 145,55 €, nezaplatil faktúru č. 5260406901 zo dňa 31.7.2014, splatná dňa 14.8.2014 za
zúčtovacie obdobie od 27.7.2014 do 26.8.2014 vo výške 12,98 €, nezaplatil faktúru č. 5268096644 zo
dňa 2.10.2014, splatná dňa 16.10.2014 za zúčtovacie obdobie od 29.9.2014 do 26.10.2014 vo výške
57,58 €. Časť pohľadávky vo výške 40,96 e bola žalobcom odpísaná. V tejto časti bol návrh žalobcu
dôvodný a sú mu vyhovel.

18.Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Žalobca si však uplatnil úrok z
omeškania len od 12.12.2014, čiže počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku. Aj v tejto časti súd návrhu žalobcu vyhovel.

19.Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene
svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 240 € (245 € - 5 €). Žalobca si

uplatnil škodu vo výške 9,23 €, pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1, bod 1.3 Dodatku, ktorej výška

sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
žalovaný zaviazal a užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačné zariadenie).

20.Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá
bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

21.Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

22.Vprejednávanejvecizostranyžalobcu,nesúcehodôkaznébremeno,nebolopreukázanéužsplnenie
predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia
žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu24mesiacovododňauzavretiaDodatkukzmluve.Pritomtozáveresúdvychádzaztoho,žespôsobukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú
súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b)

odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP (Zmluva o pripojení.
Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy,
uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

23.Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku
splnil, čím nie je daný predpoklad č.1( protiprávny úkon) vzniku škody.

24.Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou,
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu

mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom
konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli
od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Aj
keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu

tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnouaakciovoucenouzariadenia,ajkeďzníženoužalobcom, takniejenásledkom(tvrdeného,ale
nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho

rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

25.S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

26.Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenú náhradu škody vo výške

9,23 € s príslušenstvom a preto súd jeho návrh v tejto časti zamietol.

27.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 96,93 % zo žalovanej sumy 300,27 €, úspech
žalovaného predstavuje 3,07 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech žalobcu

potom predstavuje 93,86 % (96,93 % mínus 3,07 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).