Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214939
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713214939.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Mgr. K. Z., bytom J. XXXX/XX, I. - N., štátneho občana
Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. Martinom Miklušom, právnikom so sídlom Bratislava,
Vajnosrská1, proti žalovanej Základná škola s materskou školou, so sídlom Koperníkova 1707/21,
Poprad - Matejovce, IČO 170 681 93, právne zastúpenej Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou so
sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o neplatné skončenie pracovného pomeru s prísl., o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr 23/2013-201 z 9.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná žalobcovi dňa 27.5.2013 je neplatná a pracovný pomer
naďalej trvá. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa
27.5.2013 sa konala gremiálna porada žalovanej, predmetom ktorej bola aj informácia o organizačných

zmenách, výpovedí žalobcovi a žiadosti o prerokovanie výpovede. Ako dôvod organizačnej štruktúry
bolo zvýšenie efektivity práce a zníženie personálnych nákladov. K organizačným zmenám a výpovedí
sa vyjadril odborový orgán v tom zmysle, že z hľadiska organizačných dôvodov nesúhlasil s výpoveďou,
ale z hľadiska efektívneho hospodárenia a znižovania personálnych nákladov berie na vedomie
rozhodnutie riaditeľa. Listom zo dňa 27. 05. 2013 č. j. 210/2013 žalovaná rozviazala so žalobcom
pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že

na základe rozhodnutia riaditeľa školy o organizačnej zmene zo dňa 27. 05. 2013, týkajúcej sa
zníženia počtu zamestnancov zrušením pracovného miesta pedagogického zamestnanca, sa stal
žalobca nadbytočným a zamestnávateľ ho nemá možnosť ďalej zamestnávať inou vhodnou prácou
zodpovedajúcou jeho vzdelaniu a kvalifikácií. Uplynutie výpovednej doby bolo stanovené na 31. 07.
2013.Listomzodňa04.07.2013žalobcaoznámilžalovanej,žetrvánaďalšomzamestnávaníavýpoveď
zo dňa 27. 05. 2013 pokladá za neplatnú.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že počas plynutia výpovednej doby bol žalobca
práceneschopným, a to od 09. 07. 2013 do 22. 08. 2013, preto mal pracovný pomer skončiť až uplynutím
posledného dňa ochrannej doby, teda dňom 21.8.2013.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k zmene organizačnej štruktúry tiež uviedol, že nová organizačná štruktúra

bolavyhotovenápreškolskýrok2013/2014scieľomekonomickéhozefektívnenia,využitiapersonálnych
zdrojov a skvalitnenia vzdelávacieho procesu pri zohľadnení aprobácie pedagogických zamestnancov
školy, počet úväzkov, počet žiakov a iné. Prílohou rozhodnutia bola organizačná štruktúra aprobácia
pedagogických zamestnancov, personálne obsadenie predmetov a úväzky na školský rok 2013/2014.
Podľa prehľadu aprobácie pedagogických zamestnancov od 01. 09. 2013 žalovaná evidovala celkom
23 učiteľov pre primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie. Rámcový učebný plán bol vyhotovený pre

I. stupeň, II. stupeň a AaB varianty pre špeciálne triedy. Úväzok pedagogických zamestnancov bol
vytvorený pre riaditeľa školy 5 vyučovacích hodín, pre učiteľku A. I. 10 vyučovacích hodín a pre ďalšíchvyučujúcich v počte 22 a 23 hodín. Podľa prehľadu vyhotoveného žalovanou v školskom roku 2008/2009
bolo evidovaných celkovo 23 nadčasových hodín, v školskom roku 2009/2010 evidovala žalovaná
15 nadčasových hodín, v školskom roku 2010/2011 evidovala 19 hodín, v školskom roku 2011/2012

evidovala 25 nadčasových hodín, v školskom roku 2012/2013 evidovala 23 nadčasových hodín do
mesiaca september a 13 hodín od mesiaca október, v školskom roku 2013/2014 žalovaná evidovala u
pedagogických pracovníkov celkovo 27 nadčasových hodín, ktoré vyučovalo 19 učiteľov.

Žalobca získal titul magister ukončením vysokoškolského štúdia vykonaním štátnej skúšky v študijnom

odbore učiteľstvo akademických predmetov geografia - informatika a podľa stanoviska Ministerstva
školstva SR zo dňa 21. 08. 2014 spĺňal žalobca kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetov
informatická výchova a vlastiveda aj na I. stupni základnej školy. Zároveň spĺňa kvalifikačné predpoklady
na vyučovanie predmetu virtuálny svet ako voliteľného predmetu v prípade, ak vzdelávací obsah tohto
predmetu je zameraný podľa okruhov na informačné a komunikačné technológie a prácu s nimi a taktiež
na výučbu predmetu regionálna výchova ako voliteľného predmetu, vrátane I. stupňa základnej školy v

prípade, ak vzdelávací obsah jednotlivých tém je zameraný na geografické vzdelávanie. V prípade, ak
by žalobca vyučoval aj v špeciálnej triede základnej školy, bol povinný absolvovať štúdium špeciálnej
pedagogiky na vysokej škole, resp. bol povinný štúdium špeciálnej pedagogiky ukončiť najneskôr do
31. 12. 2015 a do tohto obdobia by sa považoval za nekvalifikovaného učiteľa špeciálnej základnej
školy, resp. špeciálnej školy, resp. špeciálnej triedy základnej školy. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že

absolvovať štúdium špeciálnej pedagogiky sa nevzťahuje na prípady, kedy v špeciálnej triede vyučuje
menej ako polovicu svojej týždennej miery vyučovacej činnosti. Poukázal na to, že podľa učebného
úväzku platného od 01. 09. 2012 žalovaná evidovala celkom 31 pedagogických zamestnancov, z toho 10
pre1-4.ročník,14pre5-9.ročník,3preškolskúdružinu,2pedagogickýchasistentova2pedagogických
asistentov cez MPMRK. Počnúc dňom 06. 02. 2013 žalovaná evidovala 10 učiteľov pre 1. - 4.ročník, 15

pre 5 - 9. ročník, 3 pre školskú družinu, 2 pedagogických asistentov a 2 pedagogických asistentov cez
MPMRK. Dňa 13. 09. 2013 žalovaná vyhotovila učebné úväzky pedagogických zamestnancov tak, že
evidovala 9 zamestnancov pre 1 - 4.ročník, 14 zamestnancov pre 5 - 9.ročníik, 3 pre školskú družinu, 2
pedagogických asistentov a 2 pedagogických asistentov cez MPMRK.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval ust. § 3 ods. 1, § 13, § 61, § 62, § 63, § 64, § 74,
§ 77 Zákonníka práce, ako aj ust. § 3, § 12 zákona č. 317/2009 Z. z.. V súlade s citovanou právnou
úpravoudospelkzáveru,žežalobažalobcujedôvodná.Zdôraznil,žepreplatnérozviazaniepracovného
pomeru výpoveďou musí zamestnávateľ splniť tak formálne, ako aj hmotnoprávne podmienky stanovené
zákonom. Tým, že žalovaná prijala rozhodnutie organizačnej zmeny, predložila návrh výpovede

príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie a výpoveď v písomnej forme doručila do vlastných
rúk, splnila formálne podmienky pre platné rozviazanie pracovného pomeru. Za nesplnené považoval
súd prvého stupňa materiálne predpoklady výpovede. Zdôraznil, že zamestnávateľ musí preukázať,
že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou pracovníka existuje príčinný vzťah a pritom nemal
možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako

miesto výkonu práce, prípadne zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú preňho vhodnú prácu, ktorá
mu bola ponúknutá. Nesplnenie materiálnych predpokladov pre výpoveď súd prvého stupňa videl v tom,
že v čase dania výpovede žalobcovi žalovaná mala vedomosť minimálne o žiadosti pracovníkov G.
a E. ukončiť pracovný pomer dohodou k 30. 06. 2013, čo znamená, že k plánovanej zmene stavu k
31. 07. 2013 by došlo aj bez organizačnej zmeny. Dosvedčil, že v školskom roku 2013/2014 žalovaná

zamestnávala o 1 pedagogického zamestnanca menej ako v predchádzajúcom školskom roku a že
zrušené pracovné miesto učiteľa nebolo dodatočne obnovené. Zároveň však konštatoval, že zrušením
jedného pracovného miesta pri zachovaní počtu tried a pri skoro rovnakom počte žiakov školy však
došlo k navýšeniu počtu hodín o úväzok žalobcu, ktoré hodiny museli byť následne v prerozdelených
predmetoch odučené ako nadčasové hodiny za zvýšených finančných nákladov. Tento záver mal súd

prvého stupňa potvrdený prehľadom počtu nadčasových hodín v danom a v nasledujúcom školskom
roku, pričom nešlo o prechodný stav, keďže výuka predmetov zaradených v rámci nadčasových hodín
prebiehala počas celého školského roku. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca mimo špeciálneho
pedagóga, bol jediným pedagógom, ktorý na výučbu informatiky a na ňu nadväzujúce predmety
získal kvalifikáciu vysokoškolským štúdiom. Konštatoval, že z dôvodu existencie nadčasových hodín

a termínu účinnosti organizačnej zmeny bolo v možnostiach žalovanej vytvoriť pre žalobcu úväzok,
prípadne aj čiastočný úväzok (pracovný pomer na kratší pracovný čas) a ponúknuť mu takúto prácu
v mieste jeho výkonu. Až v prípade odmietnutia takejto ponuky by boli naplnené dôvody výpovede.
Práve z týchto dôvodov považoval súd prvého stupňa výpoveď danú žalovanou za neplatnú. Súdprvého stupňa poukázal na to, že v čase dania výpovede žalovaná mala vedomosť o pláne minimálne
u jedného zamestnanca ukončiť pracovný pomer a tiež vedomosť o nadčasových hodinách, ktoré
nad rámec svojich pracovných povinností budú vyučovať iný pedagógovia. Rovnako tak vedela, že

zrušením pracovného miesta zostane nepokrytý jeden plný úväzok učiteľa v sekundárnom vzdelávaní.
Za nedôvodné považoval tvrdenia žalovanej o kvalifikácii jednotlivých učiteľov, ktorí ukončili pracovný
pomer, prípadne s ktorými bol pracovný pomer opakovane uzavretý vzhľadom na skutočnosť, že učiteľ
sa pokladá za kvalifikovaného, ak vyučuje vo svojej aprobácií aspoň v polovici úväzku a v zákonom
stanovených prípadoch dokonca v 1/3 úväzku, pričom môže ako kvalifikovaný učiť aj ďalšie predmety,

hoci pre ich výučbu aprobovaný nie je. Mal za to, že k nepochybným záverom súvisiacim s kvalifikáciou
žalobcu a jej využitia mohla žalovaná dôjsť pri tvorbe nového záväzného rozvrhu práce na školský rok
2013/2014.

Vo vzťahu k námietke nedodržania prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti výpovede súd prvého
stupňauviedol,žepracovnýpomermalskončiťažuplynutímposlednéhodňaochrannejdoby,tedadňom

21. 08. 2013. Žalobu podal žalobca dňa 15. 10. 2013, preto bola táto podaná v zákonom stanovenej
lehote.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, teda náhrada trov konania mala byť priznaná úspešnému žalobcovi, avšak tento si ju

neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaná. Namietala
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie. Nesprávne skutkové
zistenia videla žalovaná v tom, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dokazovanie v smere

preukázania špekulatívnosti práceneschopnosti žalobcu minimálne od 20. 07. 2013, pričom tento postoj
v rozsudku vôbec neodôvodnil, čím rozhodol arbitrárne. Trvala na tom, že nie je možné, aby dvaja
lekári s rovnakou špecializáciou posúdili v rovnaký deň pacienta za schopného práce a súčasne za
práceneschopného, ako to bolo u žalobcu.

Nesprávne právne posúdenie videla žalovaná v nesprávnom posúdení vzájomnej zastupiteľnosti
pedagogických zamestnancov, resp. aprobácie pedagogických zamestnancov ako základný predpoklad
na zabezpečenie kvalifikovaného vzdelávania. S poukazom na § 7 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z.
z. zdôraznila, že riaditeľ síce môže znížiť kvalifikačnú požiadavku, avšak nie je povinný tak urobiť.
Vo vzťahu k zastupovaniu ďalej uviedla, že všetci pedagogickí zamestnanci majú vysokoškolské

pedagogické vzdelanie a súčasne majú vzdelanie, resp. odbornosť aj v osobitnej špecializácií, resp.
aprobácií na vyučovanie konkrétnych predmetov. Znamená to, že každý pedagóg primárne vyučuje
predmety, v ktorých má aprobáciu a iba v prípade potreby je spôsobilý dočasne zabezpečiť výuku aj
iného predmetu aj v predmete, v ktorom nemá kvalifikáciu. Poukázala na to, že v čase doručovania
výpovede žalobcovi mala vedomosť, že pracovný pomer chce ukončiť pán E., ktorého aprobáciou

je slovenský jazyk a literatúra a pani G., ktorá vyučovala na I. stupni základnej školy. Žalobca
nemá kvalifikáciu na vyučovanie profilového predmetu slovenský jazyk a literatúra a ani na prácu so
školákmi na I. stupni základnej školy. Potvrdila, že v čase doručenia výpovede mala potrebu zabezpečiť
pedagóga s kvalifikáciou pre slovenský jazyk a literatúru a pre primárne vzdelávanie. Súčasne vznikla
potreba zabezpečiť výuku tzv. nadčasových hodín, avšak v predmetoch, na ktoré kvalifikáciu žalobca

nemal. Zároveň trvala na tom, že v čase doručovania výpovede žalobcovi celý jeho úväzok, ako aj
nadčasové hodiny k predmetom patriacich do skupiny výchov dokázala kvalifikovane pokryť pedagógmi
v zostávajúcom zbore. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že udržanie pracovného miesta na
úkor kvalifikácie má prednosť.

Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bola arbitrárnosť v časti týkajúcej sa neadekvátneho posúdenia
kauzálnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a výpoveďou zamestnanca. Zdôraznila, že kvalifikácia
pedagogického zboru sa preukázateľne po personálnych zmenách zvýšila a taktiež, že nevie, akou
úvahou, resp. akými dôkazmi mal preukázané, že preplácanie nadčasových hodín pedagógom je
nákladnejšie ako udržanie pracovného miesta, čo i len na kratší pracovný čas. Objektívne náklady na

pedagogických zamestnancov totižto v porovnaní v mesiacoch apríl 2013 - apríl 2014 klesli. Žalovaná
s odvolaním predložila prehľad úväzkov pedagogických zamestnancov, ich aprobácie a prehľad potrieb
zabezpečiť vyučovanie podľa štátneho školského programu v školskom roku 2014/2015 s tým, že nemá
možnosť v prebiehajúcom školskom roku zamestnať žalobcu, a to ani na kratší pracovný čas. Navrhlarozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. rozsudok
zmeniť a určiť, že výpoveď daná žalobcovi je platná.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10. 11. 2014. Mal za to, že súd prvého
stupňavykonalnáležitédokazovaniezaúčelomzisteniaskutkovéhostavu,vrátaneobjasneniapotvrdení
o pracovnej neschopnosti. Poukázal na to, že svoju práceneschopnosť objasnil na pojednávaní dňa
14. 04. 2014 a následne bola vyžiadaná o tomto správa od ošetrujúcej lekárky a tiež od Sociálnej
poisťovne. V konaní preto bola riadne preukázaná skutočnosť, že v čase uplynutia výpovednej doby

bol práceneschopný, a to až do 21. 08. 2013. Súhlasil tiež s hodnotením súdu prvého stupňa, že
v danom prípade nebol daný kauzálny nexus medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou jeho
ako žalobcu a tiež v tom, že v danom prípade nedošlo k splneniu tzv. ponukovej povinnosti. Pri
nemožnosti zamestnanca ďalej zamestnávať sa totižto musí jednať o tzv. absolútnu nemožnosť, teda,
že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ktorú by preňho vykonával. V jeho prípade
však žalovaná mu neponúkla žiadnu inú prácu, a to ani na kratší pracovný čas, napriek tomu, že mala

preukázateľne vedomosť, že dvaja pedagogickí zamestnanci chcú skončiť pracovný pomer k 30. 06.
2013 a tiež, že 4 zamestnancom končí pracovný pomer na dobu určitú počas výpovednej doby. Mal za
to, že žalovaná znovu otvorila zrušené pracovné miesto tým, že prijala v 2-mesančej lehote po skončení
jeho pracovného pomeru až 7 pedagogických zamestnancov. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca
rozviedol výklad ust. § 7 zákona č. 317/2009 Z . z. o pedagogických a odborných zamestnancoch,

teda splnenie kvalifikačnej požiadavky, čím sa rozumie výučbu aprobovaných predmetov minimálne v
rozsahu polovice úväzku, čo pri stanovenom úväzku 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti
zníženej o 1 hodinu znamená povinnosť vyučovania aprobačných predmetov v rozsahu 11 hodín
týždenne. Ak však nie je možné zabezpečiť výučbu iným učiteľom na výučbu aprobačných predmetov,
je možné kvalifikačnú požiadavku znížiť na rozsah 1/3 úväzku. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovanej,

že učiteľ nemôže vyučovať iný ako aprobačný predmet, keďže za predpokladu splnenia kvalifikačnej
požiadavky môže vyučovať učiteľ akýkoľvek ďalší predmet, aj keď ho nemá aprobovaný. Trval na tom,
že má aprobáciu na výučbu predmetov geografia a informatika na I. a II. stupni základných škôl, teda pri
plnom úväzku má kvalifikačnú požiadavku minimálne 11 hodín týždenne. Vzhľadom na to, že nie je na
škole ďalší kvalifikovaný učiteľ informatiky, je mu možné kvalifikačnú požiadavku znížiť až na rozsah 1/3

úväzku, čo znamená 8 hodín týždenne pri plnom úväzku. Poukázal tiež na to, že v jeho prípade nedošlo
vôbec k zníženiu vyučovacích hodín, v ktorých mal aprobáciu, ale naopak, v školskom roku 2013/2014
oproti školskému roku 2012/2013 došlo k navýšeniu o 1 vyučovaciu hodinu. Navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.
s. p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že odvolanie žalovanej
je dôvodné.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, nie všetky dôkazy

vyhodnotil v ich vzájomných súvislostiach, čo ho viedlo k unáhlenému záveru o neplatnosti výpovede.
Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené formálne
podmienky pre platné rozviazanie pracovného pomeru, a teda, že výpovedi predchádzalo rozhodnutie o
organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce,
hospodárenia a zníženia personálnych nákladov, že výpoveď bola prerokovaná príslušným odborovým

orgánom, bola daná písomne a doručená do vlastných rúk. Konštatovanie nesplnenia materiálnych
predpokladov výpovede je však predčasné. Pre takýto záver absentuje konkrétne porovnanie úväzku
žalobcu v školskom roku 2012/2013 s plánom výučby na školský rok 2013/2014 v aprobáciu, ktorú mal
žalobca. Úlohou školstva je totižto poskytovať kvalifikované vyučovanie a nielen vyučovanie. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná je školou s veľkým počtom rómskych žiakov, ktorých

výučba si vyžaduje aj vzdelanie v špeciálnej pedagogike, čo u žalobcu absentuje. Túto kvalifikáciu by
bolo možné u žalobcu prehľadnúť iba v prípade, že by v špeciálnej triede vyučoval menej ako polovicu
svojej týždennej miery vyučovacej činnosti, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Doposiaľ však
nebolo zistené, aký počet hodín by mohol žalobca pri zotrvaní v pracovnom pomere vyučovať z tých
hodín, ktoré vyučujú ostatní pedagogickí zamestnanci ako nadčasové.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva, že mnohé pracovné pomery boli
dojednávané na dobu určitú, spravidla na obdobie jedného školského roka. Je preto pravdivé tvrdenie
žalobcu, ako aj súdu prvého stupňa, že efektivita práce mohla byť dosiahnutá nie výpoveďou z trvaléhopracovného pomeru, ale ukončením pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú u viacerých
zamestnancov žalovanej. Toto by však bolo možné zohľadniť len v nadväznosti na konkrétne pracovné
pomery jednotlivých zamestnancov a ich špecializáciu a rozsah vyučovacích hodín, ktoré prináležali

ich aprobácií v školskom roku 2013/2014. Napríklad u zamestnanca pána E. by len ťažko mohlo
dôjsť k zastupovaniu, resp. vyučovaniu hodín slovenského jazyka a literatúry zo strany žalobcu, keďže
ide o kľúčové predmety, u ktorých je kvalifikácia absolútne nevyhnutná. Je preto potrebné prisvedčiť
žalovanej, že primárne každý pedagóg má vyučovať predmety, v ktorých má aprobáciu. Žalobca je
aprobovanýnapredmetygeografia-informatika,pričomspĺňakvalifikačnépredpokladyajnavyučovanie

informatickej výchovy a vlastivedy na I. stupni základnej školy a voliteľných predmetov virtuálny svet a
regionálna výchova. Z prehľadu predloženého žalovanou vyplýva aj úväzok jednotlivých pedagogických
zamestnancov,teda skutočnosť, že títo pedagogickí zamestnanci majú vyučovať v priebehu týždňa
22 a 23 hodín, čo zodpovedá počtu hodín stanovených zákonom. Počet nadčasových hodín má u
žalovanej klesajúcu tendenciu, preto záver súdu prvého stupňa o vytvorení úväzku pre žalobcu z
nadčasových hodín je zatiaľ predčasný. Dosiahnutie zníženia počtu pedagogických zamestnancov

ukončením pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú s iným zamestnancom žalovanej sa
javí zatiaľ ako nepresvedčivé. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jasné, či žalobca vyučoval v
primárnom alebo sekundárnom zaradení, aké predmety presne učil a koľko presne hodín by mohol
vyučovať pri existujúcom obsadení pedagogického zboru. Aprobácia žalobcu je aprobáciou pre II.
stupeň základnej školy, z čoho je možné usúdiť, že v prípade zotrvania v pracovnom pomere by

žalobca nevyučoval svoje aprobované predmety, čo znamená, že by nenaplnil týmito predmetmi ani 1/3
týždenného úväzku.

Možnosť zámeny žalobcu za pedagóga, ktorý mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú
pri organizačnej zmene bude v ďalšom konaní potrebné posudzovať aj z pohľadu špecializácie

pedagogických zamestnancov, u ktorých bola dojednaná pracovná zmluva na dobu určitú. Tak, ako už
vyššie naznačil odvolací súd, je len málo pravdepodobné, aby žalobca mohol vyučovať kvalifikovane
slovenský jazyk a literatúru namiesto pána E., resp., aby vyučoval I. stupeň základnej školy žiakov,
ktorých výučba si vyžaduje špeciálnu pedagogiku. Nie je známe či žalobca špeciálnu pedagogiku začal
študovať, resp. mienil tak urobiť, čím by pre výučbu na I. stupni danej školy získal kvalifikáciu.

Bez opory vo vykonanom dokazovaní je záver súdu prvého stupňa o neefektívnosti organizačnej zmeny
s dopadom na finančné náklady vynakladané za nadčasové hodiny v porovnaní s platom žalobcu.

S poukazom na uvedené odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v

nesprávnom právnom posúdení kauzálnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a výpoveďou žalobcu
za dôvodnú. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní porovnať konkrétne ukončené pracovné
pomery k 30. 06. 2013 a následne dojednané ich opakovanie na dobu určitú do 30. 06. 2014 vo vzťahu
k špecializácií dotknutých osôb - pedagogických zamestnancov a možnosti takéhoto zamestnanca
nahradiť žalobcom vzhľadom na jeho kvalifikáciu. Nie je postačujúce konštatovanie súdu prvého stupňa,

že žalovaná mohla dosiahnuť organizačnú zmenu, teda zníženie pedagogických zamestnancov aj
ukončením pracovného pomeru na dobu určitú, resp. jeho neobnovovaním na ďalšie obdobie, keďže
žalobca v princípe nemohol zastúpiť kohokoľvek. Takáto úvaha by totižto poprela základné poslanie
školstva, a to kvalifikované vzdelanie. Pri takomto porovnaní je potrebné riadiť sa ust. § 7 zákona č.
317/2009 Z. z..

Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd pochybnosti vo vzťahu k práceneschopnosti
žalobcu, a teda uplynutiu prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva na vyslovenie neplatnosti výpovede.
Rozsudok súdu prvého stupňa jasne konštatuje, že akceptoval ochrannú dobu až do 21. 08. 2013 a
žalobužalobcupovažovalzapodanúvčas.Nejasnosti,resp.pochybnostitýkajúcesapráceneschopnosti

žalobcu boli jednoznačne vysvetlené na pojednávaní, ako aj potvrdením ošetrujúcej lekárky.

V prípade preukázania efektívneho vyučovania po organizačnej zmene spočívajúcej v zrušení miesta
pedagogického zamestnanca sa javí ako málo pravdepodobné, že žalovaná disponovala pracovnou
pozíciou, ktorú by mohla žalobcovi ponúknuť, čím sa javí argumentácia žalovanej v tomto smere

presvedčivá.V súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie, pričom súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu v súlade s ust.
§ 226 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.