Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Erika Borovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/233/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414205477
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414205477.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej E.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO:
47 234 466, o zaplatenie 1 894,20 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na náhrade trov právneho zastúpenia 550,40 eur k rukám
zástupcu žalovanej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29,
IČO: 47 234 466, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na súd 18. 8. 2014 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia 1 894,20 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 6. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu zástupkyňa žalobkyne odôvodnila tvrdeniami, že 31. 12. 2007 žalobkyňa uzavrela so žalovanou
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300004142. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanej
úver vo výške 1 659,70 eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s dohodnutými úrokmi splatiť v 36
mesačných splátkach vo výške po 100,25 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára
dohodnutého v zmluve.
Žalovanásadostaladoomeškaniasúhradousplátokúveruužprisplátkeč.1.Vzhľadomnaomeškanies
úhradou splátky č. 14 o viac ako 3 mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práv veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, tzn. o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania. Do uplatnenia
práva žalobkyne podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru žalobkyňa
zaplatila sumu 1 351,58 eur. Sumu neuhradených splátok vo výške
2 257,42 eur žalovaná mala uhradiť 14. 6. 2009. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 363,22 eur.
Podľa§517ods.2Občianskehozákonníkasižaloboužalobkyňauplatnilaajnároknaúrokyzomeškania
vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.
V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanej žalobu na vyjadrenie. Zástupca žalovanej podaním
z 2. 3. 2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Argumentoval, že zo zmluvy o úvere je zrejmé, že obligatórne údaje boli do zmluvy doplnené až po
prijatí návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy. 27. 12. 2007 žalovaná podala žiadosť o poskytnutie úveru.31. 12. 2007 bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 a došlo tiež k zmene údaja o predpokladanej
ročnej percentuálnej miere nákladov (zo 79,49 % na 81,23 %). Z toho je zrejmé, že žalobkyňa ako veriteľ
si nesplnila základnú povinnosť uloženú jej ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a to povinnosť umožniť žalovanej ako spotrebiteľovi byť informovaná o podmienkach právneho
vzťahu, ktorý má vzniknúť (právo spotrebiteľa na informácie). Takýto postup je v rozpore so zákonom
a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je nutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere
v danej veci. V tejto súvislosti s poukazom na ust. § 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej
argumentoval, že zo spôsobu uzatvárania zmluvy vyplýva, že ide o typický príklad prijatia návrhu na
uzavretie zmluvy s dodatkami a zmenami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy
zo strany žalovanej. Tým, že návrh žalovanej na uzavretie zmluvy bol 31. 12. 2007 žalobkyňou doplnený
a sčasti zmenený, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere.
Ďalej uviedol, že zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako
neprijateľné zmluvné podmienky, a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi, sú
ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata v danej veci dosiahla 29,55 %, čo
výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe je dohodu o výške ročnej odplaty 29,55 % z
poskytnutých prostriedkov potrebné považovať za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a
ktorá je ustanovením spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. 9. 2011 sp. zn. 3Co
3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9. 11. 2010 sp. zn. 17Co 313/2010, ako aj rozhodnutie
Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 sp. zn. 16ICm 944/2010).
Zástupca žalovanej v predmetnom podaní vyslovil záver, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o
revolvingovomúvere,akoajrozporodplatydojednanejvzmluvezaúversdobrýmimravmižalobkyňamá
právolennavrátenieposkytnutejistinyúveruvovýške1659,70eurbezakýchkoľvekúrokovapoplatkov.
Z karty klienta predloženej žalobkyňou vyplýva, že žalovaná žalobkyni plnila v rozsahu 1 714,80 eur.
Nárok žalobkyne je teda plne uspokojený a žalobu je potrebné považovať za neopodstatnenú.
V podaní vzniesol tiež námietku premlčania nároku. Námietku odôvodnil závermi, že v dôsledku
porušenia povinnosti žalovanou splácať úver riadne a včas k zosplatneniu úveru malo dôjsť na základe
listuzo17.5.2009uplynutím15dnípodoručenílistu.Žalobkyňasitedasvojeprávonazaplateniecelého
úveru mohla uplatniť na súde už v júni 2009. Žalobu však podala až 9. 3. 2014, teda po 5 rokoch od
zosplatnenia úveru. Preto zastáva názor, že žalobkyňa si právo uplatnila po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby upravenej ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré je v danej veci vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere potrebné aplikovať.
Súd vec prejednal a rozhodol za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
na pojednávaní konanom 29. 3. 2016 v neprítomnosti zástupkyne žalobkyne, ktorá bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
Zástupca žalovanej na pojednávaní trval na návrhu na zamietnutie žaloby a svojej argumentácii
obsiahnutej v podaní z 2. 3. 2016.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku konanie sa začína na návrh. Návrh má
okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, plne platí dispozičná a prejednávacia zásada.
Prejednávacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ich
preukazujú, je zásadne vecou účastníkov. Cit. právna úprava Občianskeho súdneho poriadku vychádza
z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch. Účastník ma teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a povinnosť dôkazu. Aj v
sporovom konaní však platí zásada materiálnej pravdy vyjadrená najmä v cit. § 153 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého základom rozhodnutia je súdom zistený skutkový stav. Preto v
prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia a neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá tiež nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak sa jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka za následok nepriaznivé rozhodnutie.
V prejednávanej veci zástupca žalovanej učinil sporným tvrdenie žalobkyne v žalobe, že
31. 12. 2007 žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere tak, ako ju špecifikovala v žalobe. Za
tejto procesnej situácie bolo na žalobkyni, aby toto svoje tvrdenie preukázala. Na základe výsledkov
dokazovania vykonaného vo veci v celom rozsahu návrhov oboch sporových strán ,bez ďalšieho, súdu
neostávali nič iné, iba prijať záver, že žalobkyňa ohľadne tohto tvrdenia neuniesla svoje dôkazné
bremeno a žalobu o uloženie povinnosti žalovanej, ktorá jej má vyplývať zo zmluvy o úvere, ako
nedôvodnú zamietnuť.
K tomuto dôvodu zamietnutia žaloby súd udáva:
Z listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č.
83000004142 podpísanej žalovanou 27. 12. 2007 a z výpovede žalovanej na pojednávaní konanom
29. 3. 2016 vyplýva, že žalovaná formou štandardného formulárového tlačiva žalobkyne 27. 12.
2007 požiadala žalobkyňu (pôvodné obchodné meno PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r. o.) písomnou
žiadosťou v jej kancelárii v Poprade o poskytnutie klasického úveru vo výške 50.000,- Sk, ako aj
revolvingového úveru bez uvedenia jeho konkrétnej výšky, za podmienok tak, ako sú špecifikované v
bode 5. listiny.
Podľa výpovede žalovanej žalovaná pri svojej osobnej návšteve v kancelárii v Poprade poskytla:
„...občiansky preukaz, papier o prijme, koľko zarábam a spísali sme zmluvu. Podpísala som zmluvu na
50.000,- Sk, a tie že mi prídu na účet. Dala som číslo účtu do sporiteľne a že mi to príde. Tým pádom
aj som odišla domov. Potom po schválení s tým, že to musí schvaľovať nejaký nadriadený orgán,...“ „...
dali mi peniaze na účet...“. Viac osobne v kancelárii už nebola.
Z listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č. 83000004142
ďalej vyplýva, že k schváleniu úveru žalobkyňou na základe žiadosti žalovanej z 27. 12. 2007 vo výške
50 000 eur ako aj niektorých podmienok poskytnutia revolvingového úveru tak, ako sú uvedené v bode
6. listiny, malo dôjsť o 4 dni neskôr 31. 12. 2007. Rozdiel medzi údajmi v bode 5. a v bode 6. listiny
predstavuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorý v bode 5 je 79,49 % a v bode
6 82,23 %.
Listina v bode 13. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého: „Riadnym vyplnením a následným podpisom
tejto Žiadosti /Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorila spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA
spol. s r.o. s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy)...“ Predložená fotokópia listiny pritom žiadne údaje
na zadnej strane neobsahuje.
Z listiny označenej ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
číslo 8300004142“ iba vyplýva, že 31. 12. 2007 žalobkyňa vyhotovila toto písomné podanie obsahujúce
okrem údajov uvedených v bode 5. a 6 listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere“ aj ďalšie údaje o schválenom klasickom úvere vo výške 50.000,- Sk, ako aj orevolvingovom úvere. Podanie obsahuje naviac údaje o splatnosti úveru, splatnosti prvej a poslednej
splátky, o výške schváleného revolvingového úveru a ďalšie.
Podľa § 43a ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len návrh),
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 ve vyplýva, že ta prvá Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené
osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas,
je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi .
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho zákonníka z hľadiska právnej teórie k uzavretiu
zmluvy dochádza prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (ak je dostatočne určitý), tzn. vyhlásením osoby,
ktorej bol návrh určený alebo jej iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom.
Takéto prijatie návrhu však nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. V prípadoch, ak zákon pre zmluvu vyžaduje obligatórne písomnú formu, k
naplneniu písomnej formy zmluvy dôjde len vtedy, ak je písomný návrh na uzavretie zmluvy prijatý tiež
písomne, a tam, kde nie je navrhovateľ pri písomnom prijatí návrhu prítomný, môže k uzavretiu zmluvy
dôjsť iba tak, že písomné prijatie návrhu dôjde navrhovateľovi.
V prejednávanej veci žalobkyňa neuviedla tvrdenia a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver, že prijatie písomného návrhu žalovanej na
uzavretie zmluvy o úvere z 27. 12. 2007 (žiadosti o poskytnutie úveru) vôbec došlo žalovanej. Z výsluchu
žalovanej vyplýva, že fyzicky v kancelárii žalobkyne v Poprade bola iba raz, kedy podpísala žiadosť o
poskytnutie úveru, tzn. 27. 12. 2007. K schváleniu žiadosti žalovanej podľa výsledkov dokazovania malo
dôjsť 31. 12. 2007. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a vykonaným dokazovaním nevyšli
najavo žiadne skutočnosti, kedy a ako prijatie návrhu žalovanej z 27. 12. 2007, ktorý žalobkyňa mala
prijať (schváliť) 31. 12. 2007, bolo žalovanej oznámené. Preto súd za situácie, že žalovaná uzavretie
zmluvy namietla, prijal záver, že žalobkyňa nepreukázala, že prijatie návrhu žalovanej na uzavretie
zmluvy o úvere v prejednávanej veci (tzv. schválenie úveru), ktoré majú preukazovať vyššie uvedené
listiny, nadobudlo účinnosť.
Súd len dodáva, že ust. § 43c Občianskeho zákonníka má kogentný charakter a strany sa nemôžu od
neho odchýliť. Preto ustanovenie v bode 13 listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere“, podľa ktorého: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/
Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorila spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. s
Dlžníkom...“, nič nemôže zmeniť na vyššie uvedenom závere súdu.
V prejednávanej veci súd zastáva názor, že zákon pre zmluvu o úvere, na základe ktorej mal byť
žalovanej poskytnutý úver, vyžadoval písomnú formu. Bolo preto na žalobkyni, aby tiež preukázala, že
v procese uzatvárania zmluvy o úvere, vrátane oznámenia prijatia žiadosti žalovanej, došlo k naplneniu
tejto písomnej formy zmluvy.
K obligatórnosti písomnej formy zmluvy o úvere v prejednávanej veci súd udáva:
Žalovaná je v listine „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“
označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalobkyňa v konaní neuviedla a z vykonaného dokazovania
nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o nespotrebiteľskom charakter zmluvy o
úvere v prejednávanej veci. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobkyni. Súd sa preto stotožnil
s argumentáciou zástupcu žalovanej, že žalovaná žiadosťou z 27. 12. 2007 požiadala žalobkyňu o
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa plne vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 31. 12. 2007, tzn. v čase, kedy podľa tvrdení žalobkyne
malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.
Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorej bolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V prejednávanej veci vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd zastáva názor, že písomnou
žiadosťou o poskytnutie úveru z 27. 12. 2007, ktorou žalovaná podala návrh na uzavretie zmluvy o
úvere, žalovaná požiadala o poskytnutie úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Preto mal súd za to, že v čase podania návrhu žalovaná spĺňala charakteristiku spotrebiteľa
podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z internetového výpisu z obchodného
registra žalobkyňa v tom čase konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto spĺňala
charakteristiku veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vprejednávanejvecižalobkyňanepreukázala,žezmluvaospotrebiteľskomúvere,ktorápodľajejtvrdení
mala byť uzavretá na základe písomného návrhu žalovanej z 27. 12. 2007 schváleného ňou 31. 12.
2007, by obsahovala všetky náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že zmluva by obsahovala údaje o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch), a
predovšetkým údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru.
Zákon v ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch absenciu náležitostí zmluvy uvedených v § 4
ods. 2 o spotrebiteľskom úvere spája s následkom neplatnosti zmluvy iba v prípade, ak spotrebiteľovi na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol poskytnutý úver alebo poskytnutý úver nezačal čerpať.
Veriteľ však nemá právo požadovať na dlžníkovi úroky a poplatky, ktoré v zmluve nie sú uvedené.
V prejednávanej veci súd nepovažoval za sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené,
že žalobkyňa vyplatila žalovanej 2. 1. 2008 peňažné prostriedky vo výške 1 659,70 eur. Žalovaná
nespochybnila tvrdenia žalobkyne v tomto smere a záver o vyplatení peňažných prostriedkov vo výške
1 659,70 eur žalovanej 2. 1. 2008 vyplýva z karty klienta predloženej žalobkyňou. Preto aj v prípade
preukázania tvrdenia žalobkyne, že na základe žiadosti žalovanej z 27. 12. 12007 došlo 31. 12. 2007
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe, súd by nemohol prijať
iný záver, než že v dôsledku absolútnej absencie dojednania o ročnej úrokovej sadzbe úveru žalobkyňa
podľa cit. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemá právo požadovať na žalovanej úroky z
úveru, ktoré nie sú v zmluve uvedené.
Z karty klienta vyplýva, že žalobkyňa 2. 1. 2008 žalovanej vyplatila 1 659,70 eur, pričom žalovaná
zaplatila doposiaľ 1 714,80 eur. Žalovaná teda žalobkyni zaplatila viac, ako predstavuje suma jej
žalobkyňou vyplatených peňažných prostriedkov. Preto súd považoval za dôvodné zamietnutie žaloby
aj pre prípad záveru o riadnom uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úver tak, ako to tvrdí žalobkyňa.
Žalobkyňa by v takomto prípade totiž nemala právo požadovať na žalovanej úroky a poplatky, ktoré v
zmluve nie sú dohodnuté
Vzhľadom na vyslovený záver o nepreukázaní uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci, ako aj
záver o nedôvodnosti žaloby na zaplatenie úrokov a poplatkov z úveru, sa súd ďalej už nezaoberal
námietkou premlčania nároku, ktorý mal zo zmluvy vyplýva, vznesenou žalovanou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola v
konaní úspešná. Preto jej prislúcha právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na bránenie
svojho práva v plnej výške. Predpokladom priznania náhrady je riadne uplatnenie nároku na náhradu v
konaní. Žalovaná si nárok na náhradu v konaní riadne neuplatnila. Konečné trovy zástupca žalovanej
vyšpecifikoval a vyčíslil v lehote ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na sumu 550,40 eur
podaním doručeným súdu 29. 3. 2016.
Súd vychádzajúc z toho podania zástupcu žalovanej a Vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) mal za to,
že žalovanej prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:
a) tarifná odmena za zastupovanie advokátom (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
rok 2015
- príprava a prevzatie zastúpenia 81,33 eurrok 2016
- písomné vyjadrenie k žalobe z 2. 3. 2016 81,33 eur
- účasť na pojednávaní 29. 3. 2016 81,33 eur
spolu: 243,99 eur
b) náhrady (§ 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 15):
- režijný paušál - 2 x 8,39 eur 16,78 eur
1 x 8,58 eur 8,58 eur
- náhrada za stratu času na ceste Košice - Kežmarok a späť (celkom 242 km) v súvislosti s účasťou
na pojednávaní konanom 29. 3. 2016 v rozsahu
10 polhodín x 14,30 eur 143,10 eur
- náhrada cestovného na ceste Košice - Kežmarok a späť (celkom 242 km) v súvislosti s pojednávaním
konaným 29. 3. 2016 osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. číslo KE264HO, pri priemernej
spotrebe 6,20 l á 100km, cene pohonných hmôt 1l á 1,119 eur a základnej náhrade 1 km á 0,183 eur
242 km x 0,062 l x 1,119 eur + 0,183 eur x 242 km 61,06 eur
náhrady spolu: 229,52 eur
Spolu odmena a náhrady = 473,51 eur + 20 % DPH 568,21 eur
Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v
požadovanej výške 550,40 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.