Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203875
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203875.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovaným 1/ U. O., nar. X.X.XXXX, štátnemu občanovi X. republiky,
bytom F. U. X/X, A. T. a 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianky X. republiky, bytom J. T. 9, A. F.,
časť X., do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Všeobecnej ochrany
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, zastúpeného JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 5.448,96 eur

s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/65/2014-149 zo dňa 27. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti
žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť

Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 796,42 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným 1/ a 2/ a Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO 42 362 962 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.021,68 eur,
úroku z omeškania v sume 132,20 eur zastavil /výrok I. rozsudku/, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu
zamietol /výrok II. rozsudku/, žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal /výrok III. rozsudku

a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných do rúk právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 397,86 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku Výrok IV. rozsudku/. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
podanou žalobou žiadal, aby súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť mu sumu 5.448,96 eur spolu s
úrokom z omeškania v sume 172,60 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.448,96 eur
od 13.2.2012 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č.

362757000, ktorú uzavrel dňa 3.6.2005 žalovaný 1/ so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s. žalovanému 1/ úver 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal uhrádzať za podmienok
dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach po 85,14
eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná 2/ prevzala na seba ručiteľský záväzok. Žalovaný 1/ porušil svojepovinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným postúpil žalobcovi na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil,
že žalovaný 1/ ako dlžník uzavrel dňa 3.6.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o

splátkovom úvere č. 0362757000, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť
dlžníkovi úver vo výške 200.000,- Sk /6.638,78 eur/, a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi pri úrokovej
sadzbe vo výške 8,6% ročne v pravidelných mesačných splátkach po 2.565 Sk/85,14 eur, zročných
vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.7.2005, posledná splátka bola
zročná dňa 20.6.2015. Úver bol poskytnutý na údržbu nehnuteľností. V zmluve je žalovaný 1/ označený

jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého bydliska.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Dňa 3.6.2005 uzavrela žalovaná 2/ ako ručiteľ so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dohodu o ručení, v ktorej sa podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka zaviazala uhradiť veriteľovi pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 0362757000 zo dňa 3.6.2005
ak ju neuhradí dlžník - žalovaný 1/ riadne a včas. Dňa 15.12.2011 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupca uzavrel so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom

v zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mala byť aj pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/,
ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto spore. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 0362757000 bola v celkovej výške 8.339,85 eur. Splatnosť úveru je
uvedená 20.6.2015. Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovaným 1/, 2/ listom zo dňa
27.12.2011. Listami zo dňa 24.1.2014 označenými ako pokus o zmier vyzval žalobca žalovaných 1/ a 2/

na zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradeného úveru najneskôr do 31.1.2014, inak sa obráti na súd.
Slovenská sporiteľňa, a.s. na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy zaslala žalovaným písomnú výzvu na
splnenie peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere pred postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a predložila doklady o ich zaslaní, doručení
žalovaným, doručila súdu dňa 19.2.2016 oznámenie zo dňa 16.2.2016, v ktorom požadované údaje

neoznámilazdôvodu,žepredmetnápohľadávkabolanazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa
19.12.2011 postúpená žalobcovi, ktorému Slovenská sporiteľňa, a.s. odovzdala v zmysle zákona zmluvu
o úvere a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu a preto sa má súd s touto výzvou obrátiť na
žalobcu. Súd vyzval žalobcu, aby predložil súdu písomnú výzvu SLSP, a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách na splnenie peňažného dlhu z predmetnej úverovej zmluvy adresovanú

žalovaným pred postúpením pohľadávky žalobcovi a doklad o jej doručení žalovaným s tým, že tieto
listiny sú potrebné pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Žalobca na výzvu súdu
odpovedal v písomnom podaní zo dňa 9.3.2016, súdu doručeným 14.3.2016, v ktorom uviedol, že SLSP,
a.s. žalobcu informovala, že výzva na úhradu dlžnej čiastky bola zasielaná žalovanému 1/ v marci 2008,
no banka predmetnou výzvou nedisponuje. Ďalej žalobca uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách nestanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Nemožno ho
teda spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. V tomto ustanovení sú stanovené podmienky, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo je zrejmé aj z dôvodovej správy k tomuto
zákonnému ustanoveniu. Poukázal na to, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku od Slovenskej
sporiteľne a.s. v súlade so zákonom a v tomto smere treba vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001, v zmysle ktorého v prípade, že postupca oznámi dlžníkovi postúpenie
pohľadávky by súd nemal skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa názoru žalobcu
banka bola oprávnená postúpiť aj nezosplatnený úver na tretiu osobu, pretože zákon to nevylučuje, a
pokiaľ by predmetné ustanovenie umožňovalo postúpenie len časti omeškaného záväzku, bolo by to v
predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Z obsahu predložených nedatovaných oznámení SLSP, a.s.

ozačatívýkonumandátnejčinnostivyplývaoznamžalovaným1/a2/otom,žeSlovenskásporiteľňa,a.s.
správu a vymáhanie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere, ktorá ku dňu uzavretia mandátnej správy
predstavovala sumu 7.439,23 eur s príslušenstvom, zverila advokátovi JUDr. Romanovi Kvasnicovi, s
tým, že v spodnej časti oznámenia sú uvedené aj pokyny pre žalovaných pri plnení pohľadávky zo
zmluvy o úvere. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2

písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/, § 39, § 524 ods. 1 a 2,
§ 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok. Uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 3.6.2005 bola
medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavretá
zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvaje zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné
zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných

podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktoré boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu,
nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. V zmysle § 1
ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon na predmetný
úver nevzťahuje, pretože úver bol poskytnutý na účel údržby nehnuteľností. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných

mesačných splátkach po 85,14 eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola
zročná dňa 20.7.2005, posledná splátka bola zročná dňa 20.6.2015. Žalovaná 2/ sa písomne zaručila
veriteľovi za splnenie predmetného dlhu zo zmluvy o úvere v prípade, že dlh neuhradí riadne a včas
žalovaný 1/ ako dlžník. Žalobca uplatnil proti žalovaným 1/, 2/ neuhradený zostatok tohto úveru. Pred
vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či je žalobca aktívne vecne
legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej

zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka
vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v spore rozhoduje. Pasívne
legitimovaný je v spore nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej
povinnosti sa žalobca domáha. Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu

v spore. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 15.12.2011 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva,
že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným v celkovej výške 8.339,85 eur na
základezmluvyosplátkovomúverezodňa3.6.2005aručiteľskéhovyhláseniažalovanej2/.Ustanovenie
§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v
osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola
v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú stanovené
ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky

na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka
postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak
predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník
je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom

na text daného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť
splnené pre to, aby bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V
prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Písomnú
výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky
banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo

dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, č.k.
6Co/603/2015 - 166 zo dňa 22.3.2016. Žalobca predložil súdu oznámenie banky ako pôvodného veriteľa
o začatí výkonu mandátnej činnosti adresované žalovaným, no z obsahu tohto oznámenia nevyplýva
výslovná výzva banky adresovaná žalovaným na splnenie dlhu v konkrétnej výške do stanovenej lehoty,
pričom rozhodujúca je skutočnosť, že žalobca nepredložil doklad o doručení, resp. odoslaní tejto listiny

žalovaným. Kvalifikovanú výzvu a doklady o jej odoslaní, resp. doručení žalovaným nepredložil súdu
žalobca a ani SLSP, a.s., ktorá v oznámení zo dňa 16.2.2016 na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy
doručovala výzvu na splnenie peňažného dlhu žalovaným sa k týmto skutočnostiam nevyjadrila, a to z
dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu s celou dokumentáciou odovzdala pri postúpení pohľadávky
žalobcovi ako postupníkovi. Z uvedeného oznámenia banky nebolo teda potvrdené ani tvrdenie žalobcu

o tom, že banka mala v marci 2008 zasielať výzvu na úhradu dlžnej čiastky žalovaným. Ani žalobcom
tvrdená skutočnosť, že v platobnej histórii je uvedené, že banka účtovala žalovaným poplatky za
upomienky nepreukazuje doručenie písomnej výzvy banky žalovaným. Bolo v záujme veriteľa, aby
kvalifikovanú výzvu zasielal svojim klientom takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad
o odoslaní /poštový podací lístok/, resp. doručení výzvy /doručenku/ dlžníkovi uschovával pre prípad

jeho potreby v budúcnosti. Žalobca, ktorému bola odovzdaná celá dokumentácia ohľadom predmetného
úverového obchodu doklad o odoslaní, resp. doručení písomnej výzvy banky žalovaným nepredložil,
z čoho vyplýva, že takýto doklad sa v zmluvnej dokumentácii nenachádza. Vzhľadom na akcesorický
charakterručiteľskéhozáväzkujedineplatnýmpostúpenímpohľadávkyvočižalovanému1/akodlžníkoviprechádza na postupníka /žalobcu/ aj existujúce zabezpečenie pohľadávky, t.j. právo veriteľa domáhať
sa zaplatenia pohľadávky voči žalovanej 2/ ako ručiteľke. Uvedené v danom prípade splnené nebolo. Z
dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo dňa 27.12.2011 oznámila žalovaným 1/, 2/ postúpenie

pohľadávky na žalobcu. Súdna prax sa však už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo 210/01, na ktoré rozhodnutie poukazoval žalobca, a podľa ktorého relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva

napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo76/2007zodňa28.1.2009,podľaktoréhovsporeoneplatnosťzmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno
vyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytoto

postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil,
ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012. Keďže žalobca nepreukázal,
že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky písomne vyzval žalovaných na splnenie peňažného
záväzku titulom poskytnutého úveru, že im túto výzvu odoslal, a doručil, zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2011 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným absolútne neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej

v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z uvedených dôvodov súd výrokom I.
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil v späťvzatej časti žaloby, výrokom II. pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu žalobu proti žalovaným 1/, 2/ vo zvyšnej časti zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní 1/, 2/ neuplatnili náhradu trov konania, a
zo spisu im vznik trov nevyplýva, preto im súd náhradu trov konania výrokom III. nepriznal. Vedľajší

účastníka na strane žalovaných uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 797,12 eur za 4 úkony
právnej služby. Z obsahu spisu súd zistil, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 účelné
úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2014 /žaloba s prílohami bol právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený 17.10.2014 a vtedy sa s nimi oboznámil/, podanie vyjadrenia
k veci 20.10.2014, za ktoré úkony podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí pri hodnote sporu 5.448,96
eur základná sadzba tarifnej odmeny 190,89 eur x 2 úkony, režijný paušál vo výške 8,04 eur x 2 úkony z
roku 2014. Vedľajší účastník má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké procesné práva a povinnosti
ako účastník, vrátane práva dať sa zastúpiť v konaní právnym zástupcom. V danom prípade právny
zástupca vedľajšieho účastníka po oboznámení sa s doručenou žalobou a jej prílohami sa v písomnom

vyjadrení venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré
nemožno žalobe vyhovieť, poukázal na podmienky, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s tým, že v danom prípade
tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola spôsobilá na postúpenie
žalobcovi, a svoju argumentáciu oprel aj o rozhodnutia súdov, ktoré riešili obdobné veci. Preto súd

dospel k záveru, že uvedené 2 úkony právnej služby boli potrebné pre účelné bránenie práv žalovaných,
ktorých v konaní podporoval vedľajší účastník. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia uplatnené za ďalšie dve elektronické vyjadrenia zo dňa 10.3.2016, 12.4.2016, pretože nešlo
o účelné úkony právnej služby, súd ho k podaniu týchto vyjadrení nevyzýval, s tým, že vedľajší účastník
v nich doplnil obranu žalovaných o argumentáciu o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v konaní,

no nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi uviesť kompletné zdôvodnenie obrany práv žalovaných už v
prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2014 vzhľadom k tomu, že v tom čase vedľajší účastník už bol
oboznámený so žalobou a jej prílohami a ustanovenie § 92 ods. 7 /neskôr ods. 8/ zákona o bankách
je platné a účinné od 1.1.2002. Súd potom výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť podľa § 142 ods. 1,
§ 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 397,86 eur do rúk právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaných.
3. Žalobca svojím odvolaním napadol výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti
jeho žaloby /výrok I./ ako aj o povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradutrov konania /výrok IV./. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že v spore predložil relevantné oznámenie právneho
predchodcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu

a konajúci súd mal z neho vychádzať. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok.Zozákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Namietal, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre

platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Poukázal na
to, že v čase postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní s plnením svojho záväzku po dobu
presahujúci jeden rok. Nakoniec žalobca namietal a priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných. Podľa neho nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo

bránenie práva, pričom sama účelnosť je podmienkou na priznanie náhrady trov. Vedľajší účastník
vo svojich procesných podaniach len nadbytočne opakuje tvrdenia bez uvedenia nových, procesne
významných skutočností. Jeho podania sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci a
automaticky spájané s uplatnením nedôvodnej námietky premlčania. Okrem toho občianske združenie
založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné

poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských sporoch. Za týmto účelom by malo
byť aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Žalobca z týchto dôvodov žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach tak, že jeho žalobe vyhovie
alebo toto rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si k náhrade trov
konania na súde prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania.

4. Vedľajší účastník napadol svojím odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým mu
bola priznaná náhrada trov konania vo výške 397,86 eur. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mu v
napadnutom rozsudku nepriznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby, vyjadrenie zo dňa
10.03.2016 a stanovisko zo dňa 12.04.2016 a to z dôvodu, že tieto mali len dopĺňať predchádzajúce
vyjadrenia a stanoviská tam uvedené mohol vedľajší účastník prezentovať už vo svojom vyjadrení zo

dňa 20.10.2014. K tomu vedľajší účastník uviedol, že vyjadrenie zo dňa 10.03.2016 bolo reakciou na
vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.02.2015, ktoré mu súd zaslal a tiež stanovisko zo dňa 12.04.2016 bolo
reakciou na vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.03.2016, ktoré mu bolo zo strany súdu zaslané. Vedľajší
účastníktedanemalmožnosťsvojestanoviskáprezentovaťužskôrazáverysúduprvejinštancievtomto
zmysle sú nepravdivé. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že všetky ním vynaložené trov boli vynaložené

účelne na bránenie práv žalovaných. Opodstatnenosť jeho právneho zastúpenia v konaní potvrdzuje aj
rozhodovacia prax súdov, na ktorú poukázal. Navrhol preto, aby odvolací súd v napadnutom výroku IV.
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie vo výške 797,12 eur. K náhrade si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 1/ uviedol, že sa stotožňuje s

napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa nevedel vyjadriť.
Žalovaná 2/ poukázala na svoje zárobkové a sociálne pomery a uviedla, že už nemá z čoho platiť.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo aj občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, avšak
až dňa 19.08.2016, teda za účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku /
zákon č. 160/2015 Z.z./. Ten nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, ktorým dňom menovaného občianske

združenie stratilo v dôsledku zmien v procesných pravidlách postavenie vedľajšieho účastníka v tomto
spore. Z tohto dôvodu už odvolací súd na vyjadrenie menovaného občianskeho združenia k odvolaniu
žalobcu neprihliadal.
7. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa vyjadril písomne žalobca, ktorý poukázal
na to, že dňom 01.07.2016 stratilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov

podstavenie vedľajšieho účastníka v spore a preto by mal odvolací súd jeho odvolanie odmietnuť ako
odvolanie neoprávnenej osoby.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu ako vecne správny

potvrdiťpodľa§387ods.1a2CSPavnapadnutejčastivovýrokuIV.onáhradetrovkonaniavedľajšieho
účastníka na strane žalovaných podľa § 388 CSP zmeniť.
9. Pokiaľ ide o zamietnutie zvyšnej časti žaloby žalobcu /po tom, čo bolo konanie v časti o zaplatenie
sumy 1.021,68 eur, úroku z omeškania v sume 132,20 eur zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcomvýrokom I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/, odvolací súd preskúmaním veci dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2

CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
10. Prvoinštančný súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovaným 1/ a
2/ z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
11. Ako už uviedol súd prvej inštancie, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej /existencia tvrdenej povinnosti/ na strane žalovaného
je imanentnou súčasťou súdneho sporu /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a
pretonepostačuje,abysúdužalobcasvojuaktívnuvecnúlegitimáciupreukázallenoznámenímpostupcu

o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, resp. preukázania splnenie zákonných podmienok, za ktorých splnenia možno pohľadávku
banky platne previesť nedožaduje dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom

tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Ak by konajúci súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neoveroval,
išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý by nezodpovedal otázku existencie aktívnej vecnej
legitimácie, k zodpovedanie ktorej je súd ex offo viazaný, čo by protirečilo obsahu základného práva
na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na
spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/.
12. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých
právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatný.
13. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok §
92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pohľadávku proti žalovaným 1/
a 2/ nadobudnúť, je pre rozpor so zákon neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na

vymáhanie žalovanej pohľadávky.
14. Súd prvej inštancie preto správne zvyšnú časť žaloby žalobcu zamietol, v dôsledku čoho odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd

preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a to na odvolanie občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré bolo podané pred 01.07.2016 /za platnosti a účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku/, teda v čase, kedy mal tento subjekt v spore postavenie vedľajšieho
účastníka konania na strane žalovaných. Právne účinky jeho úkonu - odvolania zostali zachované aj
po 01.07.2016, za účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku /§ 470 ods.

2 CSP/. Nebol teda dôvod na odmietnutie odvolania tohto subjektu, ako to vo svojom vyjadrení tvrdil
žalobca.
16. Odvolací súd následne, po preskúmaní veci, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesprávne, keď súd prvej inštancienepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu časti vynaložených trov právneho zastúpenia z dôvodu ich
neúčelnosti.
17. Náhrada trov sporového konania podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase

rozhodovaniasúduprvejinštanciebolaovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Súdu
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na úspech žalovaných v konaní správne
postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspech žalovaných možno z hľadiska náhrady trov konania
pričítať aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v spore na ich strane. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných preto patrí náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie.

18. V zmysle ustanovení § 142 O.s.p. bolo možné priznať len náhradu tých trov konania, ktoré boli
účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva v spore. Na rozdiel od súdu prvej inštancie sa
odvolací súd domnieva, že trovy, ktoré vedľajší účastník v spore vynaložil na právne zastúpenie boli
všetky vynaložené účelne, teda aj trovy na úkony právnej pomoci - vyjadrenie zo dňa 10.03.2016 a
stanovisko zo dňa 12.04.2016, a vedľajšiemu účastníkovi preto patrí plná náhrada trov konania, ktoré
si v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil.

19. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky
súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej
osobe,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnýchpredpisov.Cieľomtejtonovejprávnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,

z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na
právach spotrebiteľov. Združenie mohlo právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podalo návrh na
súd proti porušiteľovi práva, mohlo zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo mohlo

vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník bol treťou osobou, o právach a
povinnostiach ktorej sa v spore nekonalo, mohol v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou
úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám
účastník. Procesné úkony vykonával vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporovali úkonom
podporovaného účastníka, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník

mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, mal právo zvoliť si i právneho zástupcu v
občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto
smere Ústavný súd Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému,
fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom
hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /

súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi,
aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania,
t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu
účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno
pritom vyvodiť len zo skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by

mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené
vo všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania
len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania vo
veci kvalifikovaným spôsobom vyjadril, nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto spore
označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.

20. Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používal opakujúce sa argumenty, vychádzajúce
zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučoval a zároveň nemožno
prehliadnuť, že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú /takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.
Okrem uvedeného je potrebné z hľadiska účelnosti vynaložených trov prihliadnuť na skutočnosť, že

úkony - vyjadrenie zo dňa 10.03.2016 a stanovisko zo dňa 12.04.2016, urobil vedľajší účastník ako
reakciu na procesné podania žalobcu, ktoré mu boli zo strany konajúceho súdu prvej inštancie zaslané
a teda v podstate len reagoval na úkony protistrany. Vo svojich procesných podaniach síce vedľajší
účastník aj opakoval už použité argumenty, ale tieto aj novo dopĺňal a rozširoval, pričom z vecného
pohľadu sa vždy jednalo o právne kvalifikované podania. Trovy právneho zastúpenia vynaložené

vedľajším účastníkom pri uvedených úkonoch preto musí odvolací súd hodnotiť ako trovy účelne
vynaložené, za ktoré patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania.
21. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku IV. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť Všeobecnejochrane práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962 /s ohľadom na
zmenu procesnej úpravy už nie pod označením „vedľajší účastník konania na strane žalovaných“/
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 796,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tieto trovy právneho zastúpenia pozostávajúcich z tarifnej odmeny za štyri úkony právnej pomoci á
190,89 eur /prevzatie a príprava zastúpenia; písomné vyjadrenie k žalobe, písomné vyjadrenie zo dňa
10.03.2016 a písomné stanovisko zo dňa 12.04.2016/, dvoch režijných paušálov á 8,04 eur za úkony
prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe a dvoch režijných paušálov á 8,39 eur za
úkony písomné vyjadrenie zo dňa 10.03.2016 a písomné stanovisko zo dňa 12.04.2016. Trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne tarifná
odmena podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky vychádzajúc z výšku uplatnenej pohľadávky ako tarifnej
hodnoty sporu a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového
základu pre roky 2014 a 2016, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní /vo veci samej/ úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli. Rovnako nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania /vo veci samej/ ani Všeobecnej ochrane
práv spotrebiteľov, ktorá do 30.06.2016 vystupovala v spore v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).