Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309200001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5309200001.19

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. U.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, K., zastúpená JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom
M. XXXX/XX, B., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r. o., so sídlom Makov 121,
IČO: 36 005 843, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná

2835/1A, 022 01 Čadca, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/7/2009-632 zo dňa 12. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.747,73 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 02.01.2009 domáhala
zaplatenia nájomného vo výške 50.000,- Sk za rok 2005 titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou
a žalovaným dňa 04.01.2000, keď spoluvlastnícke podiely v pozemkoch zapísaných na LV XXXX k. ú.

U. mala získať od otca L. G. darovacou zmluvou uzavretou dňa 19.09.2000, ktorej vklad bol povolený
príslušnou správou katastra dňa 13.11.2000 pod č. V 1901/2000. Z porovnania nájomnej a darovacej
zmluvymalsúdpreukázané,ženájomnázmluvabolauzavretánatotožnépodiely,akéžalobkyňazískala
od otca vyššie označenou darovacou zmluvou. Nájomnú zmluvu zo dňa 04.01.2000 vyhodnotil súd ako
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte
už len „OZ") z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou predmetu

nájmu, t. j. podľa § 123 OZ nemohla ním disponovať. Žalobkyňa uzavretie inej nájomnej zmluvy netvrdila
a žiadnu inú nájomnú zmluvu v konaní ani nepredložila. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nevzniklo právo
na zaplatenie nájomného za rok 2005 v zmysle ust. § 671 ods. 1 OZ.
Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania žiadala priznať požadované plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy
uzavretej dňa 04.01.2000, ale aj titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi jej otcom a žalovaným,
ďalej titulom dohody o postúpení pohľadávky, ďalej titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom

užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.10.2015,
č. k. 4C/7/2009-597 zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1, 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016 nepripustil
z dôvodu, že oproti pôvodnému predmetu sporu išlo o odlišné skutkové tvrdenia vyžadujúce odlišné
dokazovanie i odlišné právne posúdenie veci.
Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/648/2001
súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom dovolacieho konania v hore uvedenej

veci je iný dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci sp. zn. 10C/139/2003
(správne 4C/7/2009 - poznámka odvolacieho súdu). Ak by aj žalobkyňa bola v dovolacom konaníprebiehajúcom vo veci sp. zn. 6C/648/2001 úspešná a darovacia zmluva č. V 1900/2000 (správne V
1901/2000 - poznámka odvolacieho súdu) bola určená za platný právny úkon, nijako to neovplyvní
skutočnosť, že zápis tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol vykonaný až dňa 13.11.2000,

t. j. neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným. Výsledok dovolacieho konania vo veci sp.
zn. 6C/648/2001 teda neovplyvní neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej
zmluvy, t. j. dňa 04.01.2000 nebola vlastníčkou nehnuteľností.
Čo sa týka ďalšieho dôkazu, a to odstúpenia od darovacích zmlúv (V 1900/2000, V 1901/2000), súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že toto odstúpenie nemá právnu relevanciu k predmetu

tohto sporu. V podrobnostiach uviedol, že právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa
09.07.2013, sp. zn. 5Co/479/2012 bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, a preto z uvedeného
dôvodu je neplatné i odstúpenie od týchto zmlúv. Ak by aj Najvyšší súd v dovolacom konaní vedenom
vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu dospel k záveru, že darovacie zmluvy sú
platné, v prípade platného odstúpenia platí ust. § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého by sa darovacie zmluvy
zrušili od začiatku, t. j. vlastníkom nehnuteľností by sa ku dňu ich uzavretia, t. j. ku dňu 19.09.2000 stal

darca L. G..
Pokiaľ ide o dôkaz, ktorým žalobkyňa preukazovala, že jej otec dohodou postúpil právo na nájomné
tvoriace predmet sporu, takéto tvrdenie je tiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu,
ktorý tvorí právo na zaplatenie nájomného patriaceho žalobkyni za rok 2002 (správne za rok 2005 -
poznámka odvolacieho súdu). Otec žalobkyne sa nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za

spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 a ktorý
je predmetom tohto konania. L. G. mal uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v
totožných nehnuteľnostiach, ktoré však netvoria predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto
nemoholnažalobkyňuplatnepostúpiťprávonazaplatenienájomnéhozarok2005zpodielovžalobkyne,
keďže nebol nositeľom tohto práva. Na žalobkyňu mohol eventuálne postúpiť len právo na zaplatenie

nájomného na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným.
Čo sa týka opakovaného uzavretia darovacích zmlúv medzi žalobkyňou a jej otcom, súd prvej inštancie
uviedol, že tento právny úkon tiež nemá právnu relevanciu predmetu sporu. Darovacou zmluvou
získala žalobkyňa podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala
neplatnou ku dňu jej uzavretia, žalobkyňa získala opätovne vlastnícke právo k spornému podielu až ku

dňu vkladu do katastra. Spätným darom vlastníckeho práva k podielu sa nemohla stať neplatná nájomná
zmluva platným právnym úkonom.
S poukazom na neustále sťažnosti právneho zástupcu žalovaného na osobu zákonnej sudkyne súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poznamenal, že v tomto smere bol záväzný záver nadriadeného
súdu v uznesení zo dňa 31.10.2012, č. k. 6NcC/36/2012-348, z ktorého vyplýva, že zákonná sudkyňa

nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účinného
do 30.06.2016, podľa ktorého žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania prináleží plná náhrada
trov konania.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania uviedla, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval vytýkané
vady konania, ktoré zakladali vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postupu a opäť svojsky rozhodol.
Poznamenala, že podanie zo dňa 16.04.2009 (doplnenie návrhu) bolo ešte pred prvým pojednávaním

a ak súd prvej inštancie sa doposiaľ s ním nevysporiadal, nejde to na jej vrub s alibistickým odkazom
súdu na terajšiu hospodárnosť v konaní, ale o porušenie jej ústavného práva na spravodlivý proces.
Ďalej v odvolaní uviedla, že už viackrát v konaní poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorý ostal súdom prvej inštancie nepovšimnutý. Uzavretie nájomnej
zmluvy skôr, ako sa stala vlastníčkou nehnuteľností nemôže automaticky zakladať absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. V predošlých podaniach (napr. v odvolaní proti rozsudku zo dňa 25.09.2014) poukázala
na odkladaciu podmienku a tiež poukázala na princíp autonómie vôle zmluvných strán. Nevie, ako má
reagovať na úvahu súdu prvej inštancie v tom smere, že v prípade platného odstúpenia od darovacích
zmlúv platí záver podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, nakoľko túto úvahu považuje za nepreskúmateľnú, naviac
súd prvej inštancie nemal k dispozícii dohodu o odstúpení od darovacích zmlúv zo dňa 20.06.2013,

ktorá bola predložená príslušnému katastrálnemu odboru pod Z 2431/13. Naviac v dohode o odstúpení
od darovacích zmlúv je uvedené, že odstúpenie sa týka celej zmluvy s účinkami ex tunc, avšak úžitky
do dnešného dňa patria žalobkyni. Ust. § 48 ods. 2 OZ teda umožňuje účastníkom dohodnúť sa aj
inak, čo sa i stalo. Rovnako ďalšiu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcej sa skutočnosti,že jej otec dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na žalobkyni považovala za
zavádzajúcu a nepreskúmateľnú, nakoľko súd prvej inštancie nemal k dispozícii nájomnú zmluvu L. G..
Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že na pojednávaní dňa 12.11.2015

konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu vychádzajúc z ust. § 101 ods.
2 O. s. p. a že žalobkyňa sa nezúčastnila ani jedného pojednávania, žalobkyňa v odvolaní uviedla,
že ťažko rozumne pochopiť vyhodnotenie súdu ako účelového postupu žalobkyne. Žalobkyňa totiž
nikdy nepožiadala súd o odročenie pojednávania, nechápala, čo vlastne uviedol súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení. V tejto súvislosti poznamenala, že dlhodobo pracovala v diplomatických službách

Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, na Slovensko prichádzala iba sporadicky. Jej
otec uzatvoril nájomné zmluvy ako splnomocnený zástupca prenajímateľa v prospech žalobkyne a jej
sestryavpriebehutietospoluvlastníckepodielynanichajskutočnepreviedol.Takýtopostupnemôžebyť
sankcionovanýabsolútnouneplatnosťouprávnehoúkonu,zmluvypodpisovaližalovaný,prežalovaného
to nebolo nemožné plnenie, náš právny poriadok okrem autonómie vôle zmluvných strán a odkladacej
podmienky pozná aj tzv. nepomenované zmluvy či zmluvy v prospech tretích osôb. Záver súdu prvej

inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov (ostatných
spoluvlastníkov nehnuteľností) považovala za nepresvedčivý a arbitrárny postup s nerešpektovaním
právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 6Co/234/2009.
Právne bezvýznamné nie je ani to, že nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný v celku, tvoria spoločný
majetok podielových spoluvlastníkov, ktorí sú zároveň zo zákona členmi pozemkového spoločenstva. V

závere odvolania uviedla, že so žalovaným vedie spory aj za iné ročné obdobia (rok 2001 až doposiaľ),
rovnakosporyvedieajjejsúrodenecaanivjednomprípadekonanieniejeprávoplatneskončené,pričom
nejde o zložité právne veci. Ak napr. súd prvej inštancie v rokoch 2014-2015 vydal vo veci 10 meritórnych
zamietavých rozsudkov a zatiaľ odvolací súd rozhodol a zrušil 8 rozsudkov, z toho zákonnej sudkyni
boli zrušené 4 rozsudky, potom sa oprávnene pozastavuje nad tým či všeobecný súd v jej prípadoch

koná v medziach ústavnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy
odvolacieho konania. Vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k predchádzajúcemu
odvolaniu (č. l. 576 - 582 spisu).

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP")
po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365
CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219
ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (v zásadných bodoch) zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietku, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerešpektoval vytýkané vady konania, ktoré
zakladali vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postupu a opäť svojsky rozhodol, odvolací súd vyhodnotil
ako všeobecné konštatovanie bez odkazu na konkrétne vady prvostupňového konania, ktoré mali mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto smere je vhodné už len poznamenať, že pokiaľ
odvolateľka poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu (č. k. 8Co/806/2014-589 zo
dňa 31.07.2015 - poznámka odvolacieho súdu), ktorým bolo okrem iného vytýkané súdu prvej inštancie,
že uznesením zo dňa 25.09.2014, č. k. 4C/7/2009-563 nepripustil zmenu návrhu zo dňa 02.01.2009
(hoci išlo o pôvodný návrh, resp. zmenu návrhu zo dňa 20.04.2009, v ktorom žalobkyňa iné skutkové

okolnosti ako v pôvodnej žalobe neuvádzala), uvedené vady boli súdom prvej inštancie odstránené
novým procesným rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 13.10.2015, č. k. 4C/7/2009-597. Je síce
pravdou, že v uvedenom uznesení súd prvej inštancie nepripustil (okrem iného) aj zmenu žaloby zo dňa
11.08.2014, ktorá sa týkala iného konania (č. l. 527 a nasl. spisu), táto skutočnosť však neovplyvnilavecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správnosť záveru
súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2000, od ktorej žalobkyňa
odvodzovala peňažný nárok uplatnený voči žalovanému i správnosť záveru súdu prvej inštancie, že

výsledky dovolacieho konania vo veci sp. zn. 6C/648/2001 nemôžu mať vplyv na prejednávanú vec.
Žalobkyňa totiž (i za predpokladu ustálenia platnosti darovacej zmluvy V 1901/2000) sa nemohla
stať vlastníčkou nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu titulom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000,
ktorá bola zjavne uzavretá skôr, ako nadobudla účinnosť darovacia zmluva V 1901/2000 (13.11.2000).
Žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na nájomné za rok 2005 proti žalovanému ani titulom samotnej

darovacej zmluvy č. V 1901/2000, nakoľko sama nielen tvrdila, ale i preukázala, že medzi účastníkmi
zmluvy (t. j. medzi ňou ako obdarovanou a L. G. ako darcom) došlo k uzavretiu dohody o odstúpení
od darovacej zmluvy V 1901/2000, ktorá dohoda bola zaregistrovaná na príslušnej správe katastra pod
č. Z 243/2013. Dohoda o odstúpení darovacej zmluvy bola uzavretá s účinkami ex tunc, čo znamená,
že žalobkyňa nebola v roku 2005 vlastníčkou nehnuteľností, za užívanie ktorých žiada nájomné. Po
uzavretíuvedenejdohodybolkpozemkomvedenýchnaLVč.XXXXk.ú.U.opäťzapísanýnacelýpodiel

(255000/10500000-ín) darca L. G. a pokiaľ menovaný ďalšou (novou) darovacou zmluvou V 2231/2013
zo dňa 26.06.2013 daroval žalobkyni z vyššie uvedeného podielu podiel 127500/10500000-ín (č. l. 622
p. v. spisu), žalobkyňa sa stala vlastníčkou uvedeného podielu až s účinnosťou od darovacej zmluvy V
2231/2013, t. j. s účinnosťou od 26.06.2013. Z uvedeného dôvodu nevzniklo žalobkyni právo na nájomné
vočižalovanémuzarok2005aniztitulunájomnejzmluvyzodňa04.01.2000aniztituludarovacejzmluvy

V 1901/2000. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že odstúpenie od darovacej zmluvy V 1901/2000
(realizované dohodou Z 243/2013) bolo síce s účinkami ex tunc, ale podľa obsahu dohody úžitky z
nehnuteľností patrili jej, odvolací súd vyhodnotil takéto dojednanie za neurčité, nakoľko z obsahu dohody
sa nedá jednoznačne vyvodiť či žalobkyni zostalo zachované právo na nájomné proti žalovanému,
konkrétne za rok 2005, resp. aj za iné roky. Naviac odvolací súd zastáva názor, že ust. § 48 ods. 2 OZ je

potrebné vykladať tak, že podľa označeného ustanovenia platí zákonná fikcia, že odstúpením od zmluvy
táto sa ruší ex tunc, ibaže právnym predpisom alebo dohodou účastníkov nie je určený iný (neskorší)
dátum ukončenia zmluvného vzťahu. Možno síce súhlasiť s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie
nemal k dispozícii dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy, ale jej kópiu žalobkyňa sama predložila
v rámci odvolacieho konania, pričom z obsahu dohody je zrejmé, že išlo o odstúpenie od darovacej

zmluvy s účinkami ex tunc. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne, že pokiaľ i nájomná zmluva
bola uzavretá skôr, ako sa stala vlastníčkou nehnuteľností na základe darovacej zmluvy V 1901/2000,
nemôžetoautomatickyzakladaťabsolútnuneplatnosťnájomnejzmluvy,keďvtomtosmerepoukazovala
na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich podaniach, napr. odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 25.09.2014, najmä na ust. § 663 OZ. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza,

žejesícepravdou,žeust.§663OZneuvádza,žeprenajímateľommôžebyťibavlastník.Žalobkyňavšak
odvodzovala svoje právo na nájomné od nájomnej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako neplatný právny úkon. Žalobkyňa pritom nepreukázala a ani netvrdila, že by ako prenajímateľka
bola vo vzťahu k žalovanému (nájomcovi) v právnom vzťahu na základe iného titulu ako nájomnej
zmluvy, eventuálne darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania uplatnila svoj peňažný nárok

proti žalovanému aj titulom bezdôvodného obohatenia, titulom postúpenej pohľadávky, resp. titulom
užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, zmena jej žaloby v tomto smere nebola pripustená, a
to uznesením č. k. 4C/7/2009-597 zo dňa 13.10.2015. Nakoniec neobstojí ani námietka žalobkyne, že
viackrát v konaní poukázala na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorý ostal
podľa nej súdom prvej inštancie nepovšimnutý. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že podstata vyššie

označeného nálezu bola v tom, že všeobecné súdy dostatočným spôsobom nezdôvodnili zamietnutie
žaloby sťažovateľa v časti, v ktorej sa domáhal peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností. Súd prvej
inštancie však v prejednávanej veci jasne a vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo žalobu žalobkyne zamietol.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a právne úvahy rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej ako vecne správny potvrdil. Nakoľko súd prvej inštancie správne a v súlade s ust. § 142

ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol i o náhrade trov konania (v tomto smere neboli
vznesené zo strany žalobkyne žiadne odvolacie námietky), odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie i vo výroku o trovách konania.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)