Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228407
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: B. A., G..:

XX.X.XXXX, K. U.Ó. XX, XXX XX O., proti odporcovi: K.. O. O., G..: XX.X.XXXX, K. E. Š. XX, XXX XX O.,
zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.298,77 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 24.10.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým
by určil, že kúpna zmluva o predaji bytu uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 20.5.2012 je

neplatná, a že výlučným vlastníkom predmetného bytu je navrhovateľka s povinnosťou odporcu nahradiť
jej trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 20.5.2012 uzavrela Kúpnu zmluvu
o predaji bytu nachádzajúceho sa na ulici U. XX Z. O., evidovaným na Liste vlastníctva číslo XXXXX.
Uviedla, že kúpna zmluva ale nebola naplnená, keďže odporca jej nevyplatil celú kúpnu cenu a takisto
z danej nehnuteľnosti nebolo odstránené záložné právo, čo bolo v kúpnej zmluve definované a zároveň
nesplnenie tejto podmienky malo viesť k neplatnosti Kúpnej zmluvy s tým, že o nevyplatení celej kúpnej
ceny priloží výpisy z účtu, kde je preukázateľné, že žalovaný jej vyplatil oveľa nižšiu čiastku. Odporca

podal na ňu trestné oznámenie za neoprávnené užívanie bytu, ale keďže nie je ochotný jej kúpnu cenu
doplatiť, žiada o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy.

Na pojednávaní navrhovateľka dôvody svojho návrhu doplnila tak, že kúpna zmluva nebola uzatváraná
z dôvodu predaja, ale len na zabezpečenie pohľadávky, teda nebola myslená vážne. Vlastníctvo k bytu
patrí jej, pretože jednak nebola vyplatená kúpna cena, a okrem toho sa nejednalo o predaj, ale len o
zabezpečenie pohľadávky. Vysvetlila to tak, že odporca jej požičiaval peniaze v rôznych sumách. Do

12.12.2012 táto suma tvorila už spolu pôžičku vo výške 23.000,- Eur. Odporca na ňu naliehal, aby mu
túto sumu vrátila a rôzne ju presviedčal. Navrhol, aby previedla naňho svoj byt s tým, že má zároveň tiež
odstrániť ťarchu na tomto byte. On potom tento byt predá, z kúpnej ceny si odpočíta svoju pohľadávku
voči nej a zvyšok jej vráti. Do uzavretia zmluvy jej požičal celkovo 27.990,- Eur. Byt mal predať odporca
zhruba za 55.000,- Eur s tým, že po odpočítaní svojej pohľadávky jej mal vyplatiť 27.010,- Eur. Odporca
jej mal vyplatiť len ten rozdiel. Na odporcu v tejto súvislosti žiadne osobitné požiadavky nemala. Takto
sa dohodli ešte pred uzavretím zmluvy. To bolo aj pred podpisom zmluvy. Problém je v tom, že odporca

jej dal sumu 27.990,- Eur. Nedal jej 55.000,- Eur. O spôsobe vyporiadania ich vzťahov nevedel nikto
ďalší. Bolo to len medzi nimi.Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo vzťahu k návrhu uviedol, že teoreticky nezaplatenie kúpnej ceny
nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. K doplneným tvrdeniam o absencii vôle uzavrieť kúpnu zmluvu
uviedol, že sa jedná zrejme o šikanózny návrh. Táto vec súvisí aj s trestným stíhaním navrhovateľky vo

veci 5T/65/2015 na tomto súde, kde aj prokurátor riešil túto otázku vlastníctva bytu ako prejudiciálnu.
Navrhovateľka má rôzne podĺžnosti. Uviedol, že určite nešlo o zabezpečovací prevod, ale o urovnanie
finančných vzťahov medzi účastníkmi. Preto má za to, že toto podanie navrhovateľky je šikanózne a
to aj s poukazom na dlhú dobu riešenia vzťahov medzi účastníkmi, keď navrhovateľka až po dlhom
čase a viacerých rokoch podala tento návrh. Celý tento prevod, resp. kúpnu zmluvu uskutočnili ako

vysporiadanie jeho pohľadávky. Zmluvu uzatvárali za tým účelom, že buď bude on tento byt užívať,
alebo tento byt predá. Na byte je záložné právo banky z hypotekárneho úveru, kde bola alebo je dlžná
suma úveru okolo 50.000,- Eur, takže mu bolo jasné, že tieto peniaze nedostane späť, pretože by si ich
stiahla banka. Túto skutočnosť vedel už pri podpise zmluvy, preto bol k nej uzavretý dodatok, v ktorom
navrhovateľka vyhlásila, že zabezpečí zrušenie tohto záložného práva. Navrhovateľka však nesplnila
ani povinnosť v zmysle tohto dodatku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zmluvou o pôžičke (č.l. 42), kúpnou zmluvou (č.l. 3),
zápisnicou o výsluchu svedka-poškodeného (odporcu) zo dňa 3.2.2015 z vyšetrovacie spisu v trestnej
veci 5T/65/2015, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3
O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli dňa
20.5.2013 písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podľa bodu II. tejto zmluvy predaj bytu č. 9 s
príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX G. F.. U.
Č.. XX, postavenom na parc. č. XXXX v Prešove evidovaný na Katastrálnom úrade O. na LV č. XXXXX,

vrátanetamuvedenéhopodielunaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuapodielunapozemkochza
dohodnutúkúpnucenuuvedenúvbodeIII.tejtozmluvy.VbodeIII.tejtozmluvyjeuvedené,žedohodnutá
kúpna cena medzi zmluvnými stranami je spolu vo výške 55.000,- Eur, ktorá bude vyplatená nasledovne:
záloha vo výške 14.000,- Eur bola vyplatená dňa 12.12.2013 v hotovosti, k rukám predávajúceho, časť
kúpnej ceny vo výške 14.500,- Eur bola vyplatená 15.2.2013 v hotovosti k rukám predávajúceho, časť

kúpnej ceny vo výške 14.500,- Eur bola vyplatená dňa 20.5.2013 pri podpise tejto kúpnej zmluvy v
hotovosti, k rukám predávajúceho, a zvyšná časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 12.000,- Eur bude
uhradená v hotovosti k rukám predávajúceho do 5 dní od predloženia LV, na ktorom bude kupujúci
vystupovať ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu pripravil odporca, pričom návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností odniesla navrhovateľka.

Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že táto zmluva bola uzavretá v súvislosti s predchádzajúcimi
peňažnými pôžičkami odporcu poskytnutými navrhovateľke. Sporný, resp. otázny však zostal ďalší
obsah ich súvisiacej ústnej dohody, o ktorej podľa navrhovateľky nevedel nikto ďalší, ako aj výška a
spôsob reálnej úhrady kúpnej ceny. Z vyjadrenia odporcu v zápisnici o výsluchu svedka-poškodeného

(odporcu) zo dňa 3.2.2015 z vyšetrovacie spisu v trestnej veci 5T/65/2015 vyplýva, že to, čo bolo
napísané v kúpnej zmluve, bola vec vzájomnej dohody medzi ním a navrhovateľkou, pričom dátumy
výšky splátok vôbec nesúhlasili s reálnym stavom. Obaja si boli vedomí, že splátky boli v iných termínoch
a v inej výške.

Navrhovateľka tvrdí, že odporca jej neuhradil celú kúpnu cenu, pričom podľa jej výpovede odporca jej
do uzavretia zmluvy požičal celkovo 27.990,- Eur. Odporca tvrdí, že celý prevod, resp. kúpnu zmluvu
uskutočnili ako vyporiadanie jeho pohľadávky voči navrhovateľke. Bolo to v čase, keď mu navrhovateľka
bola dlžná značnú čiastku (ktorú v tomto konaní ďalej nešpecifikoval), z toho dôvodu bola táto zmluva
už uzatváraná len na vyporiadanie vzťahov medzi nimi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka - z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenuPodľa § 51 Občianskeho zákonníka - účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka - ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol

predaj sporných nehnuteľností. Predmet a cena boli vyjadrené určitým a zrozumiteľný spôsobom,
a podľa obojstranne akceptovanej dohody medzi navrhovateľkou a odporcom na jej základe medzi
účastníkmi malo dôjsť k úplnému odplatnému prevodu vlastníckeho práva k bytu za dohodnutú
kúpnu cenu (bez ohľadu na spôsob jej úhrady resp. započítavania). Účel tejto zmluvy smeroval k
urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi tak, že odporca si byt ponechá so započítaním kúpnej ceny

oproti jeho pohľadávke voči navrhovateľke, prípadne ho predá a súčasne navrhovateľke po odpočítaní
jeho pohľadávky doplatí zvyšok kúpnej ceny. Ani jeden z týchto účelov pritom neodporuje zákonu a
nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.Nebolo preukázané, a v podstate ani riadne tvrdené, že by kúpna zmluva mala pohľadávku odporcu
len zabezpečovať (čo vyplýva z výpovede samotnej navrhovateľky, podľa ktorej mal odporca byt sám
priamo predať a doplatiť jej rozdiel). Navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala, že by malo ísť iba o

dočasný prevod vlastníckeho práva, počas ktorého odporca nie je oprávnený prevedené právo previesť,
čo sú, okrem iného, v zmysle § 553 ods. 1 a 553b ods. 1 OZ základné pojmové znaky zabezpečovacieho
prevodu práva. Je tiež zrejmé, keďže jej záväzok z pôžičky bol v tom čase už splatný, že v ich
vzťahu určite nešlo ani o dohodu v zmysle ust. § 553c ods. 2 OZ, ktorej obsahom alebo účelom by
bolo neprípustné uspokojenie odporcu tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavretú pred

splatnosťou zabezpečenej pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené v prejednávanom prípade z tvrdení navrhovateľky, tak ako nimi vymedzila
predmet tohto konania, i v nadväznosti na vykonané dokazovanie (§ 120 ods. 4 v spojení s ust. § 153
ods. 1 O.s.p.) súd nezistil dôvod neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd pripomína,
že ani prípadné nezaplatenie, resp. neúplná úhrada kúpnej ceny nie je dôvodom na vyslovenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, a nesplnenie, resp. neúplné splnenie záväzku nespôsobuje ani zánik zmluvy
a jej účinkov. Navrhovateľka previedla na odporcu vlastnícke právo k spornému bytu za kúpnu cenu
55.000,- Eur s tým, že odporca si byt ponechá, alebo ho predá, a navrhovateľke prípadne doplatí zvyšok
kúpnej ceny. Ani jedna z týchto dvoch variant skutkového stavu však nesvedčí neplatnosti kúpnej zmluvy
a vlastníckemu právu navrhovateľky k predmetnému bytu.

Je vecou ďalšieho vzťahu medzi účastníkmi, ako si vyporiadali resp. vyporiadajú tieto sumy (napr.
samostatnou úhradou, urovnaním, nováciou alebo započítaním, a pod.). Zisťovanie a posudzovanie
ďalšej dohody o spôsobe úhrady a započítavania kúpnej ceny, vrátane jej reálneho priebehu však,
podľa toho ako navrhovateľka vymedzila jeho predmet, presahuje potreby tohto konania. V návrhovom

konaní je výlučne vecou navrhovateľa a jeho procesnej zodpovednosti, ochranu ktorých svojich práv a
akým spôsobom si zvolí, teda čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní
domáha. Navrhovateľka môže mať právo na úhradu kúpnej ceny, prípadne jej zvyšku. Predmetom tohto
konania je však určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. vlastníckeho práva, a nie eventuálna úhrada
zvyšku kúpnej ceny, a keďže, podľa toho ako bol predmet konania navrhovateľkou vymedzený, súd

nezistil žiadny dôvod neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal odporcovi ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní) po 532,77 Eur vychádzajúc z tarifnej
hodnoty veci 55.000,- Eur podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyjadrenej v napadnutej kúpnej
zmluve, čo po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x 8,39 Eur a 20% DPH (keďže právny zástupca
preukázal, že je jej platcom) predstavuje spolu 1.298,77 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.