Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/356/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3704899959
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3704899959.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcov 1) A. V., bytom S.-M. XXX a 2)
Z. V., bytom S.-M. XXX, právne zastúpených Z.. N. F., advokátom Advokátskej kancelárie v S. C., L. X/X
proti žalovaným 1) F. V., bytom S.-M. XXX, zastúpený A.. Z.. N. C., advokátom, v T., H. X, 2) Q. V., bytom
S.-M. XXX, zastúpeného D. Z., bytom S.-M. XXX, 3) B. V., bytom S.-M. XX, 4) R. D., bytom S.-M. XXX,

5) F. D., bytom S.-M. XXX, 6) C. R., bytom S.-M. XXX, 7) P. R., bytom C., O. XXXX/XX, 8) Z. R., bytom
S.-M. XX, 9) M. Z., bytom S.-M. XX, 10) A. C., bytom S.-M. XXX, 11) R. V., bytom S.-M. XXX, zastúpenej
D. Z., bytom S.-M. XXX, 12) D. Z., bytom S.-M. XXX, 13) C. F., bytom S.-M. XXX, zastúpenej P.. R. F.,
bytom S.-M. XXX, 14) P.. R. F., bytom S.-M. XXX, 15) T. U., bytom S.-K., X. XXXX/XX, zastúpenej P.. R.
F., bytom S.-M. XXX, 16) B. C., bytom S.-M. XXX, 17) K. V., bytom Z., D. XXX, U. Q., 18) O. E., bytom S.
C., K. XX/XX-XX, 19) S. V., bytom S.-M. XX, 20) M. V., bytom S. C., Q. XXXX/XXX, 21) B. R., bytom S.
C., Z. XXX/XX, 22) C. E., bytom K. XX, 23a) X. V., bytom T., D. XXXX/X, 23b/ Z. V., bytom Q. R., K. XXX/

XX, 24a/ A. R., bytom S.-M. X, 24b/ A. U., bytom S., X. XXXX/XX, 24c/ M. V., bytom S. C., Q. XXXX/XXX,
25) R. D., bytom S.-M. XXX, 26) G. V., bytom S.-M. XX, 27a/ Z. V., bytom S.-M. XX, 27b) Z. E., bytom
Q. XX, 27c/, M. V., bytom S.-M. XX, 27d) Z. V., bytom S.-M. XX, 27e) A. V., bytom S.-M. XX, 27f), G. V.,
bytom S.-M. XX, 28) B. L., bytom S.-M. XX, 29) Z. V., bytom S.-M. XXX, 30) B. V., bytom S.-M. XX, 31) A.
V., bytom S.-M. XXX, 32) Z. V., bytom S.-M. XXX a 33) A. V., bytom S.-M. XXX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov 1), 2) a žalovaného 1) proti rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 18. marca 2010, č.k. 6C/156/2004-1489, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo veci samej a vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že časť parcely KN-C XX, zakreslená na
geometrickom pláne R. Z. zo dňa 13.11.2007 (nesprávne uvedené XXXX) č. XXX/XXXX,

vedená ako parcela KN-C XX/X „zastavaná plocha“ o výmere 499 m2, XX/X „zastavaná
plocha“ o výmere 156 m2 a XX/X „zastavaná plocha“ o výmere 24 m2 a parcely KN-C XX/X
„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 255 m2, zapísaná na LV XXXX a KN-C XXX/X „orná pôda“
o výmere 90 m2, zapísaná na LV č. XXXX a časť rodinného domu č. XXX, postaveného na parcelách
XX/X, XX/X a XX/X, k.ú. S.-M. patria do dedičstva po neb. F. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Zároveň určil, že parcely XX/X „zastavaná plocha“ o výmere 44 m2, XX/X „zastavaná

plocha“ o výmere 25 m2, XX/X „zastavaná plocha“ o výmere 44 m2, XX/X „zastavaná
plocha“ o výmere 23 m2 a časť rodinného domu č. XXX, stojaceho na parcelách XX/X a XX/X, ktoré sú
zakreslené na geometrickom pláne R. Z. zo dňa 13.11.2007 č. XXX/XXXX, patria dopodielového spoluvlastníctva žalovaného v 2. rade Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-M.
XXX v 1/2-ici a do dedičstva po neb. A. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v 1/2-ici.
Konanie o určenie vlastníctva k parcelám KN-E č. XX/X „orná pôda“ o výmere 5.611 m2

v podiele 1/8-iny na LV č. XXXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 1.286 m2 v podiele 1/3-iny na LV č.
XXXX, KN-E XXX/X „orná pôda“ o výmere 1.920 m2 v podiele 1/3-iny na LV č. XXXX, KN-
E XXX „orná pôda“ o výmere 616 m2 v podiele 1/3-iny na LV č. XXXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere
1.941 m2 v podiele 1/3-iny, na LV č. XXXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 679 m2 v podiele 1/3-iny,
na LV č. XXXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 1.645 m2 v podiele 1/3-iny na LV č. XXXX, KN-E XXX/

X „orná pôda“ o výmere 3.462 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o
výmere 527 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 2.001 m2 v podiele
1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 6.086 m2 v podiele 1/12-iny na LV
č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 660 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E
XXX „orná pôda“ o výmere 346 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o
výmere 1.739 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 1.722 m2

v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 1.348 m2 v podiele 1/12
na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 295 m2 v podiele 1/12 na LV č. XXX, KN-E
XXX „TTP“ o výmere 822 m2 v podiele 1/12 na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere
570 m2 v podiele 1/12-iny, na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 840 m2 v podiele
1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „TTP“ o výmere 1.114 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XX,

KN-E č. XXX „orná pôda“ o výmere 2.277 m2 v podiele 1/12-iny, na LV č. XXX, KN-E
XXX „orná pôda“ o výmere 546 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „orná pôda“ o výmere
638 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E XXXX „TTP“ o výmere 445 m2 v podiele 1/12-
iny na LV č. XXX, KN-E XXXX „orná pôda“ o výmere 912 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXX, KN-E
XXXX „TTP“ o výmere 57.515 m2 v podiele 2160/172800-ín na LV č. XXX, KN-E XXXX „orná pôda“ o

výmere 4.197 m2 v podiele 2160/172800-ín, na LV č. XXX, KN-E XXX „lesné pozemky“ o výmere
90.516 m2 v podiele 152/17160-ín na LV č. XXX, KN-E XXX „TTP“ o výmere 39.465 m2 v
podiele 2160/172800-ín na LV č. XXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 29.068 m2 v
podiele 1/80-iny na LV č. XXX, KN-E XXX „lesné pozemky“ o výmere 508.890 m2 v podiele 2/224-ín,
na LV č. XXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 11.591 m2 v podiele 1/80-iny na LV č. XXXX,

KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 34.215 m2 v podiele 1/80-iny na LV č. XXXX, KN-E XXX
„orná pôda“ o výmere 3.366 m2 v podiele 1/12-iny na LV č. XXXX, KN-E XXX „orná pôda“ o
výmere 4.007 m2 v podiele 10/120-ín na LV č. XXXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 117.379
m2 v podiele 1/80-iny na LV č. XXXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 22.507 m2 v
podiele 1/80-iny na LV č. XXXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 10.990 m2 v podiele

1/80-iny na LV č. XXXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 96.602 m2 v podiele 1/80-iny
na LV č. XXXX, KN-E XXXX „lesné pozemky“ o výmere 62.209 m2 v podiele 1/80-iny na LV č.
XXXX z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia
vo výške 3.674,44 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré bližšie špecifikoval v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Žalovaným 2) až 33), ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov nežiadali, okresný
súd náhradu trov konania nepriznal. Zároveň žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu z
titulu trov preddavkovaných štátom sumu 104,21 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že
po viacerých zmenách žaloby sa v konečnej verzii žalobcovia domáhali, aby súd určil, že do dedičstva
po poručiteľovi F. V., zomrelom XX.XX.XXXX, patria z pôvodne žalovaných parciel parcely zapísané na

LV č. XXXX ako KN-C XX, KN-C XX/X a KN-C XXX/X a rodinný dom číslo XXX, postavený na parcele
KN-C XX. Žalovaní 2) (nesprávne uvedené 1/), 11) až 15) v priebehu konania podali vzájomnú žalobu a
po jej niekoľkých úpravách žiadali, aby súd určil, že parcely č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 44 m2,
XX/X - zastavaná plocha o výmere 25 m2, XX/X - zastavaná plocha o výmere 44 m2, XX/X - zastavaná
plocha o výmere 23 m2 a časť rodinného domu č. XXX, stojaceho na parcelách č. XX/X a č. XX/

X, ktoré sú zakreslené na geometrickom pláne R. Z. zo dňa 13.11.2007 č. XXX/XXXX, patria do
podielového spoluvlastníctva žalovaného 2) Q. V. v jednej polovici a do dedičstva po
neb. A. V., zomrelom XX.XX.XXXX v jednej polovici. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
mal okresný súd za preukázané, že v roku 1920 kúpili bratia F. V., X. V. a S. V. nehnuteľnosti v k.ú. S..
Okrem iného sa jednalo o pkn. parcelu č. XX/X a parcelu č. XXX/X, ktoré sú zapísané v pkn. vložke č.

XXX, k.ú. S.-M.. Na parcele č. XX/X bol postavený rodinný dom súpisné číslo XX,
ktorý má súpisné číslo XXX. Vzápätí po kúpe nehnuteľností došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k
reálnej deľbe tak, že rodinný dom zostal v spoluvlastníctve F. V. a X. V.. Rovnako došlo aj k rozdelenie
pozemkov. Asi v roku 1951 daroval F. V. svojim synom Q. V. - odporcovi 2) a A. V., ktorýneskôr zomrel, a ktorého dedičkami sú pozostalá manželka, odporkyňa 11) a dcéry, odporkyne 11) až
15), časť svojho rodinného domu zvanú vinkel, a ktorú si prerobil na dve samostatné bytové jednotky,
ktoré užívali až dovtedy, pokiaľ si nepostavili rodinné domy v inej časti obce. Aj potom, ako sa

odsťahovali, prenajímali svoje časti rodinného domu niekedy za náhradu, niekedy bez náhrady svojim
príbuzným alebo iným obyvateľom obce. Doposiaľ majú časť zvanú vinkel uzamknutú. Rovnako v roku
1951 daroval F. V. svojim synom Q. a A. aj časť pozemkov nachádzajúcich sa pod časťou rodinného
domu zvanou vinkel a pred vinklom rodinného domu, ktorú títo využívali ako predzáhradku. F. V. zomrel
dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom prebiehalo na Štátnom notárstve v S. C. pod sp. zn.

D 186/61. V dedičskom konaní bol zistený okruh dedičov a ustálený bol predmet dedičstva. Po súpise
majetku a pojednávaní MNV v S.-M. oznámil Štátnemu notárstvu v S. C., že za preberateľa
roľníckeho podniku po neb. F. V. určil F. V. ml., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní dňa 10.04.1962
odmietol žalovaný 1) F. V. dedičstvo s odôvodnením, že ako dedič si doposiaľ nepočínal, deti nemá, je
slobodný a nie je schopný prebrať roľnícky podnik, ktorý je predmetom dedičstva. Poukázal aj na zlý
zdravotný stav s tým, že je po 3-násobnej zlomenine nohy a doposiaľ nie je vyliečený. Štátne notárstvo

v S. C. napokon dňa 31.07.1962 pod č.k. D 186/61-29 vydalo uznesenie o dedičstve po neb.
F. V., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Ako aktíva boli do dedičstva zahrnuté polovica rodinného
domu č. XX v S., polovica maštale pod krovom domu, polovica dvora zo 120 m, stavebný
pozemok do výmery 800 m2, pol merice poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, pol kravy
v užívaní JRD, pol prasaťa v užívaní JRD a pol kravy v domácnosti. Nadobúdateľom celého

dedičstva, nazvaného roľníckym podnikom, okrem stavebného pozemku, sa stal syn poručiteľa F. V.
mladší. Tento bol zaviazaný vyplatiť spoludedičov. Stavebný pozemok, ktorý mal byť vyčlenený z parcely
č. XXX/X alebo z parcely XX/X, k.ú. S., bol prikázaný do vlastníctva syna B. V. s tým, že tento bol povinný
vyplatiť spoludedičov. Na rozhodnutí je vyznačený dátum právoplatnosti 27.10.1962 a v rozhodnutí je
uvedené, akým spôsobom majú byť vykonané zápisy do pozemkovej knihy, teda aj to, že v pozemno-

knižnej vložke č. XXX sa zmení spoluvlastník F. V. starší na F. V. mladšieho. Štátne notárstvo v
S. C. dňa 28.03.1988 prejednalo návrh N. V. o dodatočné prejednanie dedičstva po F. V. a konštatovalo,
že v pôvodnom konaní D 186/61 nebol prejednaný podiel poručiteľa v 1/3-iny PKN parcely č.
XX/X, zameranej geometrickým plánom č. XXX-X-XXX-XXX/XX ako parcely č. EN XX/X, EN XX, EN XX
a EN XX, k.ú. S.. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.1995, č.k.

13Co 99/95-61 bolo zrušené uznesenie Štátneho notárstva v S. C. zo dňa 31.07.1962, č.k. D 186/61-29
a vec bola vrátená Okresnému súdu v Považskej Bystrici na ďalšie konanie. Dedičské konanie
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Dňa 01.03.2000 vydala notárka A.. G. Q. v Notárskom úrade v S.
pod spis. zn. N XX/XXXX, Nz XX/XXXX osvedčenie právne významnej skutočnosti, ktorým
prehlásil žalovaný v 1. rade F. V., že je vlastníkom okrem iného nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.

S.-M., a to domu č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN XX, parcely KN XX „zastavané plochy“ vo
výmere 815 m2, parcely KN XX/X „zastavané plochy“ vo výmere 255 m2, parcely KN XXX/X
„orná pôda“ vo výmere 793 m2 a parcely KN XXX/X „orná pôda“ vo výmere 90 m2. Uviedol, že parcely
KN XX a XX/X sú vytvorené z časti pôvodnej PKN parcely XX/X, zapísanej vo vložke č.
XXX a v podiele 1/3-iny na hluchom LV č. XXX v prospech M. V. a B. L.. Parcely KN XX

a XX/X boli zamerané geometrickým plánom č. X/XXXX, geodetom P.. K.. Parcely KN XXX/X a XXX/X
sú identické s časťou PKN parcely XXX/X, zapísanej vo vložke č. XXX a boli identifikované Okresným
úradom, odborom katastrálnym v S. C.. O osvedčenie vlastníctva žiadal s poukazom na tú skutočnosť,
že osvedčované parcely predstavujú časti pôvodných PKN parciel, ktoré si jeho otec F. V. starší rozdelil
reálnou deľbou so svojimi bratmi. Tieto zdedil žalovaný 1) na základe rozhodnutia zo dňa 27.10.1962,

ale zmena vlastníctva prepísaná nebola. Na základe osvedčenia, vydaného A.. G. Q., je žalovaný 1)
zapísaný na liste vlastníctva ako oprávnený držiteľ nehnuteľností, ktoré získal osvedčením. Okresný
súd konštatoval, že žalovaný 1) klamal, keď pri vydávaní osvedčenia tvrdil, že dedičské rozhodnutie
po jeho nebohom otcovi F. V. st. nadobudlo právoplatnosť 27.10.1962. V tom čase vedel o tom, že
uvedené dedičské rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a dedičské konanie po jeho nebohom

otcovi naďalej prebieha. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva neboli prejednávané
parcely, ktoré získal osvedčením, ale parcely EN XX/X, EN XX, EN XX a EN XX, ktoré boli zakreslené
na geometrickom pláne č. XXX-X-XXX-XXX-XX, keď v uznesení o dodatočnom prejednaní dedičstva je
uvedené, že sa jedná o zbytok PKN parcely XX/X, keď v pôvodnom konaní bola prejednaná celá PKN
parcela XX/X. Okresný súd zdôraznil, že hoci žalovaný 1) predložil veľké množstvo dôkazov, ani jeden

z nich nesmeroval k tomu, aby preukázal, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom osvedčenia. V priebehu konania sa dokonca pokúšal presvedčiť súd, že
dedičské konanie po jeho nebohom otcovi ohľadom parciel, ktoré sú predmetom konania, je právoplatne
skončené. Čo sa týka parcely KN-C XXX/X o výmere 90 m2, táto je zvyškom z pôvodnej PKNparcely XXX/X, zapísanej vo vložke XXX, k.ú. S., ktorá pôvodne patrila do podielového spoluvlastníctva
bratov F. V., S. V. a X. V., a ktorú F. V. starší ešte za života rozdelil svojim deťom. Pretože parcelu KN-
C XXX/X do rozdelenia nepojal, prisvojil si ju žalovaný v 1. rade, hoci patrila v čase poručiteľovej smrti

poručiteľovi, a teda má byť predmetom dedičského konania po ňom. Žalovaní, okrem žalovaného 1),
nepotvrdili vlastníctvo žalovaného 1) k uvedeným nehnuteľnostiam. Okresný súd poukázal na
tú skutočnosť, že ani z čestných prehlásení, ktoré sú súčasťou osvedčenia, a ktoré podpísali U. Z. a
Z. V., žalované 16) a 29), nevyplýva, že žalovaný 1) je vlastníkom nehnuteľností, ktoré si dal osvedčiť.
Okresný súd mal ďalej za preukázané, že nebohý F. V. starší daroval v roku 1951 svojim synom Q. V. a

A. V. časť rodinného domu, ktorý má dnes súp. č. XXX, zvanú vinkel, s pozemkom pod
touto časťou domu a predzáhradkou. Od uvedeného obdobia bratia Q. a A. V. a po smrti A. V.
jeho pozostalá manželka a deti tieto nehnuteľnosti nerušene užívajú. Na základe vzájomnej žaloby po
vypočutí žalovaných konštatoval, že len žalobcovia a žalovaný 1) tvrdili, že k uvedenému
daru zo strany F. V. st. nedošlo. Účastníci konania, ale aj svedkovia A. Z. a G. V. uviedli, že nehnuteľnosti
zvané vinkel mali a majú uzamknuté Q. V. a dedičia po neb. A. V. a títo na základe daru dostali aj

pozemky, na ktorých sa vinkel nachádza a časť predzáhradky pred uvedeným vinklom. Okresný súd
poukázal aj na vyjadrenie manželky žalovaného 1) na pojednávaní dňa 02.08.2007, v ktorom uviedla,
že v roku 1962 užíval vinkel manželov brat Q. a časť vinkla patrila švagrovi A.. Q. a A. mali zeleninu v
predzáhradke. Poukazovala na to, že v roku 1970 brat žalovaného 1) Q. V., žalovaný 2), žiadal prechod
cez dvor rodinného domu, keď si usporiadal vlastníctvo k vinklu. Okresný súd poukázal na písomné

vyjadrenieSprávykatastravS.C.zodňa06.03.2008,vktoromuviedla,žerodinnýdomjemožnérozdeliť
na byty alebo aj nebytové priestory pri rešpektovaní zákona o bytoch. Zároveň poukázal
na závery znaleckého posudku znalca P.. Z. K. č. XX/XXXX, v ktorom uviedol, že v zmysle
právnych predpisov je možné rodinný dom číslo XXX, k.ú. S. reálne rozdeliť na tri bytové
jednotky za podmienok a spôsobom uvedeným v znaleckom posudku, teda, že časť rodinného domu

zvaná vinkel bude tvoriť dve samostatné bytové jednotky a zvyšok domu jednu bytovú jednotku a naviac
poukázal na geometrický plán, ktorý na požiadanie žalovanej 14) vypracoval R. Z., a ktorým
rozdelil pôvodnú KN parcelu XX na 7 parciel. Znalec P.. A. Z. vysvetlil súdu, že tento geometrický plán
môže slúžiť ako podklad na zápis nových vlastníckych vzťahov. Potom, ako si osvojil tvrdenie žalobcov
ohľadom častí parcely č. XX, rodinného domu č. XXX a parcely KN-C XXX/X, k.ú. S.-M., konštatoval,

že tieto v čase smrti nebohého F. V. staršieho patrili do jeho vlastníctva, a pretože dedičské konanie
po ňom nie je právoplatne skončené, patria naďalej do dedičstva po ňom. Zároveň pripustil, že parcely
a časť rodinného domu zvaná vinkel, ktoré tvoria predmet vzájomnej žaloby, daroval nebohý F. V. starší
svojim synom Q. a A. V. za svojho života v roku 1951. Títo až doposiaľ uvedené nehnuteľnosti
nerušene užívajú a vlastníkmi sa stali z titulu vydržania, preto tieto nehnuteľnosti patria do

podielového spoluvlastníctva žalovaného v 2. rade Q. V. a do dedičstva po nebohom A. V..

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1), 2), čo do výroku,
ktorým súd určil, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2) v jednej polovici
a do dedičstva po neb. A. V., zomrelom XX.XX.XXXX, v jednej polovici, do výroku, ktorým súd vo

zvyšku žalobu zamietol a do výrokov o náhrade trov konania. Okresnému súdu vytýkali, že prekročil
protinávrh žalovaných, keď svojvoľne na pojednávaní dňa 18.03.2010 vyhlásil uznesenie, že pripúšťa
vzájomnú žalobu v takom znení, ktoré nakoniec premietol do napadnutého rozsudku. Uviedol,
že protinávrhom, podaným na súd dňa 02.11.2007, sa žalovaní 2), 11) až 15) nedomáhali určenia
vlastníctva k častiam rodinného domu, súpisné číslo XXX, k.ú. S.-M.. Protinávrh na

pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.01.2008, upravili tak, že v časti o určenie vlastníctva pre žalované
11) až 15 žiadali určiť, že táto časť patrí do dedičstva po neb. A. V., zomrelom XX.XX.XXXX. Protinávrh
viackrát neupravovali. Poukazovali na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa
nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom žalovaný 2) Q. V. a neb. A. V., ktorý zomrel XX.XX.XXXX,
nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým im súd napadnutým rozsudkom priznal vlastnícke

právo a taktiež ani v časti rodinného domu, súpisné číslo XXX v k.ú. S.-M.. Nebolo
preukázané nadobudnutie pozemkov do podielového spoluvlastníctva. Zdôrazňoval, že žalovaní, ktorí
podali protinávrh, síce tvrdili, že F. V. starší mal darovať časť svojho rodinného domu, tzv. vinkel spolu s
predzáhradkou synom Q. V. a A. V., každému určitú časť, čo sa však nezakladá na pravde. Písomné a
ústnetvrdeniažalovanýchsiohľadnenimitvrdenýchskutočnostírozporujú,nimitvrdenédarovanieničím

v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázali. Uviedli, že nebolo ničím preukázané dobromyseľné
a nerušené užívanie predmetných pozemkov žalovaným 2) a neb. A. V., a preto záver okresného súdu
o tom, že od roku 1951 žalovaný 2) a neb. A. V. predmetné nehnuteľnosti nerušene užívajú, nie je
správny, ani v rozpore s vykonaným dokazovaním. Rovnako namietali, že nemohlo vzniknúť vlastníctvok častiam rodinného domu, ku ktorým vlastníctvo určil súd v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na to,
že na podanie žaloby na začatie konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil, boli odkázaní
uznesením súdu, ako aj na to, že posledný zápis z roku 1997 o schválení ZRPS svedčil v

katastri nehnuteľností v prospech žalovaného 1), mali za to, že ich návrh bol aj v tejto časti podaný
dôvodne, a preto voči neúspešnému účastníkovi konania im patrí plná náhrada trov konania. Nesúhlasili
ani s krátením trov konania okresným súdom za vypracovanie podaní, ako aj za jednotlivé porady s ich
právnym zástupcom, ktoré považovali za účelné. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
napadnutých častiach zmenil tak, že určí, že nehnuteľnosti, zapísané v Správe katastra S. C., k.ú. S.-

M. na LV č. XXXX ako KN-C parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815
m2, KN-C parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2, KN-C parc. č. XXX/
X - orná pôda o výmere 90 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, ležiaci na KN-C parc. č. XX, patria
do dedičstva po poručiteľovi F. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom S.-M.
XX a o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaní 1), 2), 3), 6) až 15) sú povinní
zaplatiť náhradu trov konania v sume 7.792,07 Eur, alternatívne tak, že žalovaný 1) je povinný

zaplatiť náhradu trov konania v sume 7.792,07 Eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1), ktorý uviedol, že dôvody odvolania žalobcov
vyvrátil vo svojom odvolaní. Trval naďalej na nesprávnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, a to uznesenia zo dňa 10.02.1995, sp. zn. 13Co/393/93, ktorým podľa jeho názoru súd

nesprávne zrušil rozhodnutie Štátneho notárstva v S. C., sp. zn. D 186/61, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.1962. Poukazoval na to, že nezapríčinil súdne konanie, pretože
jeho súrodenci boli rodičmi vyplatení z domu č. XX a z pôdy, čo potvrdzuje tabuľka, ktorá je súčasťou
jeho odvolania. Z dôvodu predlžovania súdneho konania zo strany žalobcov, ktorí stále menili
podania, resp. petit žaloby, nemôže znášať výlučne sám trovy konania.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný 1), ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal,
že neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým

poukazoval na tú skutočnosť, že okresný súd sa v dostatočnej miere nezaoberal uznesením zo dňa
28.03.1988, sp. zn. D 586/1988, vydaného Štátnym notárstvom v S. C. vo veci dodatočného
prejednania dedičstva po por. F. V., zomrelom XX.XX.XXXX. Zdôraznil, že na základe uvedeného
dedičského rozhodnutia sa stal v 1/3-ine vlastníkom zbytku pkn. parcely č. XX/X - dom č. XX,
dvor a záhrada vo výmere 15.540 m2, zapísanej vo vložke č. XXX, k.ú. S. v EN stave neidentickom.

Uvedené dedičské rozhodnutie Správa katastra S. C. zapísala na hluchý list vlastníctva, pretože sa
jednalo o pozemok v pkn. stave a v stave EN bol neidentický. Uviedol, že pokiaľ by pripustil
domnienku, že okresný súd urobil správne, že nebral do úvahy dedičské rozhodnutie, sp. zn. D 586/88,
považoval za nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.02.1995, sp. zn.
13Co/393/93,ktorýmbolozrušenérozhodnutieŠtátnehonotárstvavS.C.,sp.zn.D186/61.Vytýkal,žev

priebehu konania neboli brané do úvahy jeho vyjadrenia s prílohami, ktoré súdu predkladal. Poukazoval
na to, že spor, ktorý trvá od roku 1993, zle vplýva na jeho zdravotný stav, ako aj na stav jeho
manželky. Nepovažoval za správne ani rozhodnutie súdu o trovách konania, ktorým priznal žalobcom
trovy právneho zastúpenia s odôvodnením, že pri podaní žaloby nebolo urobené ocenenie žalovaných
pozemkov a rodinného domu č. XXX, k.ú. S., preto bolo povinnosťou okresného súdu vychádzať z ceny

predmetných nehnuteľností ocenených v rámci dedičského konania, ktorá je podstatne nižšia, ako je
cena stanovená právnym zástupcom žalobcov. Poukazoval na to, že žalobca si účtoval a priznané mu
boli trovy konania aj za úkony, ktoré boli jeho zavinením robené naviac (zmena návrhu, doplnenie návrhu
a podobne). Nakoľko vo vyčíslení trov konania, ktoré urobil právny zástupca žalobcov, nie je stanovená
celková hodnota sporu, nie je možné správne vypočítať hodnotu jedného úkonu právnej služby,

preto považuje rozhodnutie o priznaní trov právneho zastúpenia za nepreskúmateľné. Mal za to, že v
danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. Zároveň žiadal
o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia 1), 2). Uviedli, že rozhodnutie, ktorým malo byť

vyporiadané dedičstvo po F. V. st. uznesením Štátneho notárstva v S. C., sp. zn. D 186/61 zo dňa
31.07.1962, bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13Co/99/95-61 zo dňa
17.02.1995 a vec bola vrátená Okresnému súdu v Považskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré prebieha
pod sp. zn. D 1133/98 a nie je doteraz právoplatne skončené. Pokiaľ žalovaný 1) uvádza, že sa stalvlastníkom zbytku pkn. parc. č. XX/X, zap. vo vl. č. XXX, k.ú. S. v EN stave neidentickom, v podiele
1/3-ina, na základe uznesenia Štátneho notárstva v S. C., sp.
zn. D 586/1988 zo dňa 28.03.1988, toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. Výrok je zmätočný,

nevykonateľný. Zdôraznili, že bol to práve žalovaný 1), ktorý zapríčinil súdny spor na LV č. XXXX
Správy katastra v S. C., bol totiž zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností práve na základe
osvedčenia, ktoré si dal spísať na základe v tom čase už zrušeného uznesenia Štátneho notárstva v S.
C., sp. zn. D 186/61 zo dňa 31.07.1962, o ktorom v tom čase vedel, že je zrušené uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13Co/99/95-61 zo dňa 17.02.1995. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného

1) k náhrade trov právneho zastúpenia, uviedli, že hodnotu sporu oznámili súdu písomnými podaniami,
pričom ju vypočítali podľa príslušných cenových predpisov, a to u zastavanej plochy podľa vyhlášky č.
86/2002 Z. z., časť D.3.3 prílohy č. 3, u ornej pôdy a trvalých trávnych porastov podľa bodu 16
vyhlášky č. 576/2003 Z. z. s použitím osobitného predpisu - prílohy vyhlášky č. 476/2003
Z. z. a u lesných pozemkov podľa znaleckého posudku č. X/XXXX P.. B. O., znalca z odboru lesného
hospodárstva, odvetvie oceňovanie lesov z 15.01.2004. Na výzvu súdu oznámili aj hodnotu rodinného

domu, ktorú odhadli na 30.000,- Sk, čo spolu s hodnotou pozemkov predstavuje hodnotu spolu 156.037,-
Sk. Poukazovali na to, že všetky úkony právnej služby, ktoré v písomnom vyčíslení trov
konania uviedli, a za ktoré žiadali priznať náhradu trov právneho zastúpenia, boli vynaložené na účelné
uplatňovanie ich práva v tomto konaní.

Krajský súd v Trenčíne na základe odvolaní žalobcov a žalovaného 1/ rozsudkom zo dňa
13.10.2011, č.k. 19Co/227/2010-1689 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Zároveň výrok o náhrade trov konania štátu zmenil
tak, že žalobca 1/ (ide o zrejmú nesprávnosť, správne má byť uvedený žalovaný 1/) nie je povinný
zaplatiť náhradu trov konania štátu. Vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

V dôsledku podaného dovolania žalovaným 1/, ktoré bolo podané voči rozsudku odvolacieho súdu,
okrem výroku o trovách konania štátu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po
preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie je zaťažené vadou podľa § 237 písm.

b) O.s.p. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 19Co/227/2010-1689
okrem zmeňujúceho výroku o náhrade trov konania štátu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie uznesením zo dňa 27.09.2012, č.k. 2Cdo/71/2012-1930.
Odvolaciemu súdu vytýkal, že vec prejednal a rozhodol v čase, kedy už účastníci konania žalovaný 23/
B. V., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a žalovaný 27/ M. V., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, nemali spôsobilosť

byť účastníkmi konania a spôsobilosť byť účastníkmi konania stratili počas odvolacieho konania.
Osobitnesaďalejdovolacísúdzaoberalajnámietkoudovolateľaohľadomnedostatočnéhoodôvodnenia
rozhodnutia súdov oboch stupňov a zistil, že táto námietka je nedôvodná. Preskúmaním veci dovolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí. Konštatoval, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Konštatoval,žekrajskýsúdsavcelomrozsahustotožnilsozávermiprvostupňovéhosúdu.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil (aj s poukazom na ne/dôvodnosť odvolania žalovaného 1/). Najvyšší súd konštatoval, že postup
odvolacieho súdu bol v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňujúcim odvolaciemu súdu podrobnejšie
nezdôvodňovať svoje rozhodnutie a odkázať na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak

sa s nimi plne stotožňuje. Dôvodil, že za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať v žiadnom prípade to, že súdy neodôvodnili svoje
rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.

Krajský súd z dôvodov zrušenia jeho rozhodnutia Najvyšší súdom Slovenskej republiky okrem

zmeňujúceho výroku o náhrade trov konania štátu po vrátení veci na ďalšie konanie bol názorom
dovolacieho súdu viazaný.V preskúmavanej veci žalovaný 23) B. V., zomrel XX.XX.XXXX a jeho právni nástupcovia sú v zmysle
osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.12.2011, č.k. 37D/371/2011-24 X. V., bytom T., D. č. XXXX/X -
žalovaný 23a) a Z. V., bytom Q. R., K. XXX/XX ako žalovaný 23b). Žalovaný 27) M. V., zomrel

XX.XX.XXXXajehoprávninástupcoviasúpodľaOsvedčeniaodedičstvezodňa23.01.2012, sp.
zn. 14D/1097/11 Z. V., bytom S.-M. XX - žalovaná 27a), Z. E., bytom Q. XX - žalovaná
27b), M. V., bytom S.-M. XX - žalovaný 27c), Z. V., bytom S.-M. XX - žalovaný 27d), A. V., bytom S.-M.
XX - žalovaný 27e), G. V., bytom S.-M. XX - žalovaná 27f). Žalovaný 24) N. V., zomrel dňa XX.XX.XXXX
a jeho právni nástupcovia sú podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.03.2013, č.k. 14D/1255/2012-20

A. R., bytom S.-M. X - žalovaná 24a), A. U., bytom S., X. XXXX/XX - žalovaná 24b) a M. V., bytom S. C.,
Q. XXXX/XXX - žalovaná 24c). Z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkmi konania pôvodne žalovaných
23), 24) a 27) odvolací súd konal s ich procesnými nástupcami.

Účastníkom bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to včítane právnych
nástupcoch po pôvodne žalovaných odporcoch, boli oboznámení s predmetom konania. Krajský súd

vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.02.2013, na ktoré všetkých účastníkov riadne predvolal, a na
ktorom pojednávaní mali možnosť sa k predmetnej veci vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. okrem výroku
o zastavení konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k

záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Opätovne podrobne odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaniach odvolateľmi vznesené,
a nakoľko neboli zistené okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť iné rozhodnutie vo veci, aj vo
svojom v poradí druhom rozhodnutí sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi

súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich
zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V

dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na
ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič nezmenilo.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú
sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Platí zásada, že každý z účastníkov
preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Neunesenie

dôkazného bremena postihuje účastníka aj nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore,
pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde.

Opätovným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvody na odvolanie, ktoré uplatnili odvolatelia v
danom prípade, nie sú dané.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie pred súdom vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f)
citovaného zákonného ustanovenia.

Z obsahu odvolaní vyplýva, že odvolatelia ako odvolací dôvod uviedli dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. c), d), f) O.s.p.

Podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nedostatok v skutkových zisteniach vzniká v prípade,
ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie

vo veci samej a súd ho nevykonal.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd beriedo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným

zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo,
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 a § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo
spôsobu, ako k tomu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie

je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Za nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. treba považovať mylnú aplikáciu
a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav
vôbec nemožno použiť.

V danom prípade odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaniach.

Pokiaľ žalobcovia 1), 2) v podanom odvolaní okresnému súdu vytýkali, že okresný súd prekročil
protinávrh žalovaných a vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil vzájomnú žalobu v znení, ktorú premietol do

napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že názor žalobcov v tomto smere nie je správny a
nevychádza z obsahu spisu. Ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vylučuje možnosť súdu priznať účastníkom iné práva
a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pri posudzovaní žalobného petitu vychádzal okresný súd
z obsahu spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaní 2), 11) až 15) protinávrhom, doručeným súdu
dňa 02.11.2007, na č.l. 945 spisu, sa domáhali určenia, že okrem iného aj časť rodinného domu, súpisné

číslo XXX na parcele č. XX/X, č. XX/X je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2) a žalovaných
11) až 15). Okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby dodatočne pripustil zmenu žalobného petitu tak,
ako sa ho žalovaní 2), 11) až 15) domáhali v priebehu konania, a to včítane určenia vlastníckeho
práva k časti rodinného domu č. XXX na parc. č. XX/X a č. XX/X. Dodatočné pripustenie zmeny petitu
žalobného protinávrhu podľa názoru odvolacieho súdu neumožňuje záver, že žalovaní sa takéhoto petitu

nedomáhali. Okresný súd zásadu viazanosti žalobným petitom rešpektoval.

Žalobcovia v podanom odvolaní ďalej vychádzajú z odlišných skutkových záverov než prvostupňový
súd a robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, z ktorých vyvodzujú, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný 2) a neb. A. V., zomr. XX.XX.XXXX, nadobudli vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ku ktorým im súd napadnutým rozsudkom priznal vlastnícke právo. Trvali na tom, že
žalovaní síce tvrdili, že im otec F. V. mal darovať časť rodinného domu, čo sa však nezakladá na pravde
a tvrdenia ničím nepreukázali a rovnako mali za to, že nebolo ničím preukázané dobromyseľné a ničím
nerušené užívanie predmetných pozemkov. Vlastné skutkové závery z vykonaného dokazovania
vyvodzoval aj žalovaný 2), ktorý počas celého konania trval na nesprávnosti rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo zrušené uznesenie v dedičskej veci po poručiteľovi F. V..

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nemožno mu vytknúť, že by nevykonal navrhnuté
dôkazy, pretože dôkazy, ktoré boli navrhnuté, a ktoré pre konanie boli nevyhnutné, a vykonanie ktorých
považoval okresný súd za potrebné vykonať, boli súdom prvého stupňa aj vykonané. Pokiaľ žalobcovia
vytýkajú, že žalovaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia potvrdili, v tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má len procesný účel. Umožňuje
súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi. Súd preto musí rozhodnúť aj v tých prípadoch, keď výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti spornej skutočnosti, ale ani záver o tom,
žebybolanepravdivá.Skutočnosti,majúcevýznamprerozhodnutie,zisťovalokresnýsúdpredovšetkýmpriamymi dôkazmi a následne nepriamymi dôkazmi. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je na rozdiel od
priamych náročnejšie a zložitejšie. V danom prípade všetky dôkazy vo svojom súhrne tvoria logický,
ničím nenarušený a uzavretý systém vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych i

nepriamych dôkazov.

O tom, že v danom prípade došlo za života F. V., zomr. XXXX k obdarovaniu
jeho synov Q. a A., nasvedčuje okrem iného aj obsah zápisnice z prejednania dedičstva
po F. V., zomr. XX.XX.XXXX, kde ohľadom skutkového stavu, či vinkel bol darovaný Q. a A. ešte pred

rokom 1951, všetci prítomní, okrem A. V. uznali, že sa tak stalo. Uvedenej skutočnosti nasvedčujú ďalšie
dôkazy, včítane výpovedí niektorých účastníkov konania. R. F. k otázke vinkla uviedla, že tento dostal
do daru A. spolu s Q. za života otca F. V., ktorej skutočnosti si boli vedomí všetci súrodenci. Aj žalovaný
3) potvrdil, že vinkel, pozemok pod vinklom, ale aj pozemok v predzáhradke pred vinklom patria
do spoluvlastníctva žalovaného 2) a neb. A. V.. Rovnako poukazoval na dedičské konanie po F.
V.. O časti vinkla, patriacej Q. a A., sa vyjadrila vo svojej výpovedi aj žalovaná 9). Ohľadne nerušeného

užívania nehnuteľností sa vyjadril okrem iného aj žalovaný 20), ktorý, i keď sa k vlastníckym
vzťahom vyjadriť nevedel, uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré získali po S. V., užívali bez toho, aby im do
úžitku niekto vstupoval a oni nevstupujú do úžitku dedičom po F. a X. V..

Pokiaľ žalovaný 1) v podanom odvolaní predovšetkým okresnému súdu vytýka, že nebral do úvahy

dedičské rozhodnutie, sp. zn. D 586/88, na základe ktorého sa stal v 1/3-ine vlastníkom „zbytku PKN
parc. č. XX/X - dom č. XX, dvor a záhrada vo výmere 15.540 m2, zapísanej vo vl. č. XXX, k.ú. S.
v EN stave neidentickom“, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zdôrazňuje, že uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.1995, č.k. 13Co/99/95-61 bolo uznesenie Štátneho
notárstva v S. C. zo dňa 31.07.1962, č.k. D 186/61-29 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu

na ďalšie konanie. Žalovaný 1) odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od dedičského
rozhodnutiapoporučiteľoviF.V.,zomr.XX.XX.XXXXtitulomuzneseniavovecidodatočnéhoprejednania
dedičstva. Je však nepochybné, že i napriek vyznačenej doložke právoplatnosti predmetné uznesenie
nie je právoplatné práve z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľovi nie je skončené v dôsledku
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, výrok ktorého je záväzný

pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány, včítane súdu. Odvolací súd preto nemôže vyvodiť iný právny
záver, než ten, ktorý má za následok, že dedičské konanie po F. V. nie je právoplatne
skončené. Žalovaný 1) tak v dedičskom konaní po por. F. V., zomr. XX.XX.XXXX, nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam práve z dôvodu, že predmetné dedičské konanie nebolo v čase
vydania osvedčenia a nie je ani v súčasnej dobe právoplatne skončené.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a dávajú podklad k
záveru, ktorý vyvodil z vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Odvolací súd z uvedených dôvodov
rozsudokprvostupňovéhosúduvovecisamej,akoajvovýroku onáhradetrovprvostupňového
konania, s ktorým sa odvolací súd rovnako stotožnil, potvrdil.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.
Pre rozhodnutie súdu o trovách dovolacieho konania bol rozhodujúci výsledok odvolacieho konania, v
ktorom účastníci - navrhovatelia, ako aj odporcovia mali úspech čiastočný, preto práve s prihliadnutím

na čiastočný úspech účastníkov im náhrada trov priznaná nebola.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .