Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/279/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206021
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613206021.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu: P. P.

I..W..V.., N. C. XXXX/XX, XXX XX N. X, Č. W., právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému E. N., D. K. R. H. Č.. X, v konaní o zaplatenie 1 999
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom 1C 279/2013-35 zo dňa
27.1.2014.

Krajský súd v Košiciach uznesením 5 Co 180/2014-77 zo dňa 2.6.2015 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa
a vrátil vec na ďalšie konanie. Skonštatoval, že aj v konaní podľa Nariadenia musí byť zabezpečená
ochrana práv spotrebiteľa a túto nie je možné obísť prostredníctvom konania podľa Nariadenia, preto
súd 1. stupňa správne postupoval, ak posudzoval uplatnenú pohľadávku a v tej súvislosti aj platnosť
žalobcom predloženej zmenky aj podľa relevantných predpisov v oblasti ochrany práv spotrebiteľa.

Uviedol tiež, že spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť s poukazom na poslednú
právnu úpravu v § 17 ods.3 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, kde sa zmenka zakazuje.
Skonštatoval, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol, keď nesplnil prísne formálne podmienky podľa
žaloby a po vrátení veci súd bude mať povinnosť na pojednávaní vykonať dokazovanie (a pripojí
exekučný spis), a len vtedy žalobu zamietne, ak by veriteľ, t.j. žalobca nepreukázal zákonný postup
spočívajúci v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho poriadku pri postúpení pohľadávky iného
subjektu žalobcu a až potom po vyhodnotení dôkazov opätovne rozhodnúť vo veci s poukazom na

judikatúrunajvyššiehosúduzaoberajúcusafavorizáciouspotrebiteľa(napr.rozhodnutie3Cdo/237/2012,
3Cdo/227/2012, 3ECdo/106/2013).

Právnym názorom odvolacieho súdu je v zmysle § 226 O.s.p. súd 1. stupňa viazaný.

Súd doručil žalovanému príloha III podľa č.l. 5 ods. 2+3 Nariadenia ES 861/2007 a pripojil si exekučný
spis Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13Er 81/2011 a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca ani jeho zástupca sa napriek vykázanému doručeniu pojednávania nezúčastnili, preto súd
pojednával v ich neprítomnosti.Zástupca žalovaného pre prípad vykonania dokazovania žiadal pojednávanie odročiť a oboznámiť
žalobcu s dôkazmi, aby žalobca mohol uplatniť svoje právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že podpísal zmluvu o úvere, nebol však oboznámený tom, že
súčasťou zmluvy je dohoda o vyplnení zmenky a nemá ani vedomosť o tom, čo zmenka znamená. Časť
sumy z titulu pôžičky už zaplatil.

Žalobca k návrhu predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 27. marca 2009 s nasledovnými

údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: 7281545
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: Mníšek nad Hnilcom
Dátum vystavenia: 27. 3. 2009

Zmenková suma: 2488,88 €
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu dvestodeväťdesiatštyri EUR a zmenkový úrok 0,25 %
denne od 6. 6. 2010.
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa
spotrebiteľského práva, aby mohla byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana.

Zo spisu tunajšieho súdu 13Er/81/2011 a jeho uznesenia zo dňa 11. 4. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 5.2011 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala návrh na
vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému pre vymoženie istiny 2488,88 € s príslušenstvom.
Súd týmto uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne

uznesením zo dňa 2.6. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.6. 2011 exekučné konanie zastavil.
Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10937/10 zo
dňa 19. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 a vykonateľnosť 16.12.2010. Odporca
bol zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 2488,88 €, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2488,88 € od 6.6..2010 do zaplatenia a zákonného úroku

6 % ročne zo sumy 2488,88 eur od 6.9.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania a trovy
exekúcie. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 30. 8. 2010 a oprávnený túto
zmenku vyplnil 27.3.2009. Zároveň konštatoval, že oprávnený predložil zmluvu o úvere č. 7281545 zo
dňa 27.3.2009 uzatvorenú medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
vo výške 1700 eur podľa zmluvy na výkon povolania a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver

v 12 mesačných splátkach po 278 eur navýšený o poplatok vo výške 1636 €. Exekučný súd nevydal
poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením, že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver obsahujúci
neprijateľné zmluvné podmienky a rozhodcovský rozsudok zaviazal odporcu na právom nepovolené a
dobrým mravom odporujúce plnenie.

Zároveň z uznesenia z č.l. 10 tohto exekučného spisu zo dňa 11.4.2011 mal súd preukázané, že dohoda
o vyplnení zmenky, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore s
ustanovením§54Občianskehozákonníka.Tým,žepovinnýpodpísalblankozmenku,nemoholnásledne
žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda
dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa.

Okrem toho nebolo preukázané, že táto dohoda o vyplnení zmenky bola individuálne dojednaná.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada niektorá
zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vyjadrenie žalovaného v odpovedi z č.l. 86 obsahuje jeho námietku
vo vzťahu k platnosti zmenky v tom smere, že zmenkabola súčasťou zmluvných podmienok úverovej
zmluvy, ktoré nemohol ovplyniť a ani tomu nerozumel.V tom duchu súd preto hodnotil obsah celého podania z č.l. 86-88 spisu.
Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa
zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp.

zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za
potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za
účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom
tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie §
123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť

iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.

Po doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach uznesením 5 Co 180/2014-77 zo
dňa 2.6.2015 zástupcovi žalobcu, ktorým bolo uložené žalobcovi preukázať zákonný postup spočívajúci
v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu
žalobcu, súd skonštatoval, že žalobca zostal v tomto smere pasívny.

Vychádzajúc preto zo záverov citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach súd skonštatoval
absenciu vecnej aktívnej legitimácie a návrh z týchto dôvodov zamietol.

Súd pre úplnosť dodáva nasledujúce:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.

Predmetom tohto konania je návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1999 €, zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne:
- zo sumy 2488,88 eur od 6. 6. 2010 do zaplatenia,
6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy:- zo sumy 2488,88 eur od 6. 6. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy teda 8,30 € a náhradu všetkých trov konania. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 27. 3. 2009

na zmenkovú sumu vo výške 2488 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 6.6.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 27. 3. 2009 na uvedenú sumu,
pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 6.6.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo

prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ zaplatil
0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej

republiky, kde je i platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovaného v zmysle
článku25ods.1písm.a)Nariadenia,príslušnosťokresnéhosúdupodľaoznámeniaSlovenskejrepubliky
Komisii.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že nároku žalobcu opierajúceho sa o plnenie z

vystavenej zmenky nie je možné vyhovieť.

Zmenka bola vystavená na základe Dohody o vyplnení zmenky v zmysle bodu 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorý je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho
zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť

resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech
oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa. Tiež súd nemal preukázané, že táto dohoda o vyplnení
zmenky bola individuálne dojednaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazná povinnosť o tom,
že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom bolo individuálne dojednané
zaťažujú dodávateľa a pokiaľ nepreukáže opak, nepovažujú sa za individuálne dojednané (§ 53 ods.

3 OZ).

V zmysle § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmenka bola vystavená na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - Dohody o vyplnení zmenky v
zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a táto podmienka je neplatným úkonom. Ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmeky, je neplatná aj samotná zmenka - viď rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008.

Neplatnosť zmenkovej zmluvy sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť zmenkovej
zmluvy však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou,

ktorá ju mala zabezpečovať, čo znamená, že v danom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového
záväzkového vzťahu. Po formálnej stránke je teda zmenka platná, avšak záväzok, ktorý vznikol
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, nemohol byť zabezpečený
zmenkou, čo znamená, že z takejto zmenky nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie zmenky a ani právo
na plnenie z nej.

Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu ako neopodstatnený zamietol.

Pre úplnosť súd považuje za potrené uviesť i tieto skutočnosti:

Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zák. číslo 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - neprípustnéje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

Podľa § 29b cit. zák. ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Konanie o nároku žalobcu sa týka plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré podlieha i ustanoveniam

zákona o ochrane spotrebiteľa.

Retroaktivita (spätná účinnosť) je vlastnosť právnej normy, je vlastnosť právnej normy spočívajúca v
tom, že daná norma určitým spôsobom pôsobí v minulosti a priamo alebo nepriamo svojim adresátom
stanovuje práva a povinnosti vo vzťahu k obdobiu, kedy ešte nemali možnosť sa s jej obsahom zoznámiť.
Retroaktivita môže byť pravá alebo nepravá.

Novelou tohto zákona číslo 102/2014 Z.z. boli do zákona číslo 250/2007 Z.z. zakomponované citované
ustanovenia týkajúce sa nepravej retroaktivity, čo znamená, že v novom právnom predpise zákonodarca
uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité
zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe

zavedie aj nové práva alebo povinnosti.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010 pri nepravej retroaktivite
zákonodarcauznávaprávneskutočnosti,nazákladektorýchpodľapredchádzajúcejprávnejnormydošlo
k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca

prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých
práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni
zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe
skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava
(uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna

nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za
skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom
dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a
účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.
Na základe týchto skutočností súd zohľadnil aj ustanovenie nepravej retroaktivity (§ 5a ods. 1 písm. b)

v súčinnosti s § 29b 250/2007 Z.z.) a aj táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu.
Súd nezohľadnil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia s dôkazmi, aby
prípadnou realizáciou práva žalobca vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Nič totiž nebránilo žalobcovi
či jeho zástupcovi zúčastniť sa pojednávania a k listinám sa na pojednávaní vyjadriť. Predvolanie na
pojednávanie žalobca i jeho zástupca prevzal v zákonnej lehote.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zásada úspechu). V konaní bol úspešný
žalovaný účastník, ktorý si ich náhradu neuplatnil, preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.