Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201880.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom
Tulčík 310, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so
sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 7136/2014-1.10 (16/2014-rozkl.) z 27. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/243/2014-81 z 27. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/243/2014-81 z 27.
februára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 6S/243/2014-81 z 27.
februára 2015 konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 7136/2014-1.10 (16/2014-rozkl.) z 27. augusta 2014 zastavil a zároveň vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 7136/2014-1.10 (16/2014-rozkl.) z 27. augusta 2014 žalovaný zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp. zn. 3190/2014-2.3 z 13. júna 2014, ktorým na
základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Hruštín 4, 029 52 Hruštín
povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) usmrtiť

- odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín, držať ho a prepravovať, za
podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pod bodmi 1 až 8.

Platnosť rozhodnutia bola obmedzená tak, že odstrel možno zrealizovať do 30. novembra 2014
posliedkou a postriežkou na lokalite Hrdoš a Poľany, k.ú. K. alebo do 15. decembra 2014 len postriežkou
na uvedenej lokalite.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o
povolení na odstrel chráneného živočícha medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola
výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom
rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o

výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ďalej krajský súd uviedol, že povolenie výnimky v danom
prípade stratilo platnosť dňom 30. novembra 2014 resp. 15. decembra 2014, výnimka teda zanikla aneexistuje, preto súd nepribral do konania ani žiadateľa, Poľovnícke združenie Hruštín, lebo po tejto
lehote už nie sú práva a povinnosti žiadateľa nijako dotknuté. Zanikol predmet konania v správnom
súdnictve, v ktorom už nie je možné vychádzať z existencie povolenia výnimky a už by nebolo ani účelné,

aby súd rozhodnutie, ktorého obsahom povolenie výnimky je, zrušil a vrátil žalovanému na nové konanie
o rozklade, v ktorom by žalovaný musel postupovať podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody,
a preto konanie zastavil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c)

O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie
krajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a)

O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní v prvom
rade poukázal na jeho postavenie v správnom konaní a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora
EÚ sp. zn. C-240/09 z 8. marca 2011, ktorý sa týkal výkladu článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k

informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jeho prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/
ES zo 17. februára 2005 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v ďalších konaniach rozhodol v otázkach žalôb žalobcu týkajúcich sa jeho
postavenia v konaniach podľa zákona o ochrane prírody tak, že jeho žalobám vyhovel a bezvýnimočne

identickým spôsobom rozhodli aj krajské súdy, ktoré o žalobách žalobcu týkajúcich sa jeho postavenia
v uvedenom konaní rozhodovali.

Žalobca v ďalšom uviedol, že krajský súd založil svoje rozhodnutie o zastavení konania o žalobe
odkazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, ktorého

obsah nepovažoval za reflektujúci platnú právnu úpravu, vrátane práva žalobcu na účinnú účasť v
konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie krajského súdu
bolo vydané v konaní, na ktoré uvedené stanovisko ani nedopadá.

Žalobca tvrdil, že uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 44 ods. 1 ústavy, v čl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj práva
uvedené v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

S poukazom na ustanovenia § 248 O.s.p., § 250d ods. 3 O.s.p., § 250i ods. 1 O.s.p. uviedol, že
citované zákonné ustanovenia jednoznačne svedčia v prospech záveru, že pokiaľ krajský súd zastavil

konanie bez toho, aby na to existoval zákonom v ust. § 248 O.s.p. predvídaný dôvod, odňal tým
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na žiadosť
žiadateľa, tak ako aj v predmetnom konaní, ktoré začalo na žiadosť žiadateľa, ktorým sa domáhal
udelenia výnimky zo zákazov v ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Žalobcovi nie je známe
a ani z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nevyplýva skutočnosť, že by žiadateľ zobral svoju

žiadosť na udelenie výnimky späť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/6/2013 z 24. septembra 2013 a sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13. mája 2014.
Postup krajského súdu podľa žalobcu v skutočnosti znamená, že nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých
ďalších konaniach o jeho žalobách by bol zbavený možnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti
rozhodnutí v oblasti ochrany prírody.

Záverom vyjadril žalobca presvedčenie, že tak článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj články
46 ods. 1, 46 ods. 2 a 44 ods. 1 ústavy (zmyslom účasti žalobcu v konaniach pred správnymi orgánmi
a súdmi je realizovať právo verejnosti na zdravé životné prostredie) nezaručujú žalobcovi abstraktné,
imaginárne a formálne práva, ale práva skutočné, o ktorých žalobca oprávnene predpokladá, že ich

výkon povedie k efektu, ktorý s využitím týchto práv oprávnene spája, teda dosiahnutie zákonných
rozhodnutí v oblasti ochrany prírody a životného prostredia vôbec.

III.Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c
ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona
zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
žalovaného, ktorým rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o
ochrane prírody, na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín, držať ho a

prepravovať. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená tak, že odstrel možno zrealizovať do 30. novembra
2014 posliedkou a postriežkou na lokalite Hrdoš a Poľany, k.ú. K. alebo do 15. decembra 2014 len
postriežkou na uvedenej lokalite.

Najvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonným predpokladom úspešnosti

správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným
rozhodnutím skúmať ex offo.

Za stavu, že v posudzovanej veci v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutie žalovaného,

vrátane prvostupňového rozhodnutia stratilo platnosť, nemohlo dôjsť v tomto štádiu konania k ukráteniu
práv žalobcu, t.j. realizácia jeho práv by bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne by nemohla
pre neho zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje
na skutočnosť, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však o predĺženie výnimky v zmysle § 89
ods. 2 zákona o ochrane prírody, nepožiadal.

Odvolací súd vychádzajúc zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z
24. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-
snj-72-2013.pdf, preto aj napriek argumentácii žalobcu zastáva názor, že uplynutie platnosti časovo
limitovaného rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého tak, že odstrel možno
zrealizovať do 30. novembra 2014 posliedkou a postriežkou na lokalite Hrdoš a Poľany, k.ú. K. alebo
do 15. decembra 2014 len postriežkou na uvedenej lokalite. Čas, do ktorého bola povolená realizácia
výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre, v čase rozhodovania krajského

súdu (27. februára 2015) už uplynul.
Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. V danom prípadenejde teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím

žalovaného žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
V dôsledku toho, že žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času,
na ktorý bolo vydané), v čase súdneho prieskumu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho preskúmania. Za stavu, že podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy
O.s.p. splnené neboli, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie o žalobe na preskúmanie

rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť, zastavil. Konaniu a rozhodnutiu vo veci totiž bránila
neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia,
ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť (§ 104 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.