Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2MCdo/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109239690
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Vladimíra Pavlova, bývajúceho v Y., správcu
konkurznej podstaty úpadcu UNICOM JIV, s.r.o., so sídlom v Košiciach - Šaca, Učňovská č. 6/574,
zastúpeného JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom v Bratislave, Dostojevského rad č. 1 a obchodnou
spoločnosťou AKAK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slowackého č. 56, proti žalovanej Slovenskej
republike-MinisterstvupôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,

Dobrovičova č. 12, zastúpenej spoločnosťou AKMG, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6A, o
náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 287/2009, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
14.augusta2013sp.zn.2Co287/2013vspojenísmedzitýmnymrozsudkomOkresnéhosúduBratislava
I zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013 v spojení

s medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831 a
vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. marca 2013 č. k. 16 C
287/2009-831 vyslovil, že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom orgánov štátu, s tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania

bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v
rámcipostupuoschvaľovaníprevádzkarneMäsokombinátMeleknebolidodržanézákonompožadované
postupy a bolo vydané právoplatné rozhodnutie č. 581/2008 z 31. marca 2008, ktorým sa prevádzkareň
Melek 231 schválila a to i napriek tomu, že podmienky pre jej schválenie splnené neboli a teda zo
strany pracovníkov RVPS Nitra došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri vydávaní rozhodnutia o
udelení certifikátu a pridelení euročísla. Táto skutočnosť vyplýva jednak z internej správy o vykonanom

audite Generálneho riaditeľstva pre zdravie a spotrebiteľov Európskej komisie, ktorý sa
uskutočnil 23. októbra 2008, a pri ktorom bolo preukázateľne zistené, že v prevádzkarni bola zistená
krížová kontaminácia, keď stavebno-technické nedostatky (usporiadanie, riešenia a veľkosť)
kontaminácii nezabraňujú. Z interného záznamu spísaného o audite - špecifický audit DG
SANCO 2008-7815, tiež vyplýva, že príslušný orgán mal pri schvaľovacom postupe identifikovať
všetky nedostatky a nedodržiavanie predpisov, tieto mali byť zaznamenané a pred schválením mal

prevádzkovateľpotravinovéhopodnikumaťakčnýplánnaichúplnéodstránenie,abysaneschválilzávod
s hygienickými chybami, resp. mohol sa schváliť podmienečne. Schválenie Mäsokombinátu Melek
nebolo podmienené splnením a dodržiavaním podmienok, ale bolo „bezpodmienečné“. Predpísaný
schvaľovací postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy
všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť, a
ažpotomdostaťúplnéschválenie.Zozáveruvyplýva,ženebolivymenovanévšetkynedostatky, nakoľko

nešlo o inšpekciu, ale o audit systému. Bolo odporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť
prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky, a oddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešeniakonštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný
plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé a dlhodobé. Skutočnosť, že pri schválení prevádzkarne
v roku 2008 došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva

tiež z kontrolného záznamu z 27. októbra 2007, v ktorom sú uvedené rovnaké nedostatky
ako v internej správe z vykonaného auditu, z úradného záznamu z marca 2009, kde sa
konštatuje krížovákontamináciazapríčinenástavebno-technickýmusporiadanímpriestorov,zúradného
záznamu z 5. apríla 2011, 12. septembra 2011 a následného nariadenia o zastavení výrobných činností,
ktoré sa vykonávajú v nevyhovujúcich priestoroch, pričom z predložených listinných dokladov vyplýva,

že k zmene stavebno-technického stavu či iným zmenám v Mäsokombináte Melek od schválenia
prevádzky v marci 2008 nedošlo. Z konania RVPS Nitra vyplýva, že pri schválení prevádzky
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko v marci 2008 bola prevádzka Mäsokombinátu
Melek schválená bez podmienok a bez časového obmedzenia v súvislosti so žiadosťou D.. U.,
tak isto bola schválená aj pri zmene vlastníka prevádzky v máji 2008 a to na žiadosť žalobcu, keď
opätovne bola schválená prevádzka bez podmienok a bez časového obmedzenia na všetky činnosti

a následne bez toho, aby došlo k stavebno-technickým úpravám, či iným zmenám v predmetnom
mäsokombináte. Po tom, ako žalobca prenajal mäsokombinát spoločnosti EKOVEX s.r.o., pracovníci
RVPS Nitra skonštatovali pri kontrole 7. septembra 2011, že v prevádzke nie je možná výroba z dôvodu
ohrozeniapotravinovejbezpečnostianapokonzastaviliprevádzkovúčinnosťajprežalobcu,čímpotvrdili
bez ďalšieho, že prevádzka nevyhovovala ani v marci 2008 ani v máji 2008, nakoľko k žiadnej zmene

stavebno-technickej u žalobcu nedošlo a nezmenil sa predmet činnosti a ani objem výrobkov potravín
živočíšneho pôvodu oproti schválenému objemu a výrobkov a činnosti v marci 2008. Túto skutočnosť
žalovaná nijak nevysvetlila ani nepreukázala, že by v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2011
došlo k legislatívnym zmenám, či zmenám priamo v predmetnej prevádzke. Okresný súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovanej, že zistenú krížovú kontamináciu je možné riešiť prostredníctvom časového

harmonogramu a to z dôvodu, že žalovaná toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, poukazovala
len na tvrdenia svedkov - pracovníkov RVPS Nitra, ktorí sa však bližšie k časovému harmonogramu
nijakým spôsobom nevedeli vyjadriť ani nepreukázali, že by takýto časový harmonogram bol ešte počas
prevádzky Mäsokombinátu Melek D. U. schválený, a či z ich strany bolo jeho dodržiavanie
kontrolované, a už vôbec sa nijako nevyjadrili k obsahu - postupnosti nimi tvrdeného časového

harmonogramu.Napokonzákono veterinárnejstarostlivostimožnosťodstráneniakrížovejkontaminácie
časovým harmonogramom ani nepripúšťa. Žalovaná v priebehu konania namietala nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu s odôvodnením, že o schválenie Mäsokombinátu Melek požiadal D. U., a teda že
žalobca nebol účastníkom konania po schválenie predmetnej prevádzkarne. So žalovanou vznesenou
námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil, a to z

dôvodu, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má ten, komu bola
vytýkanýmpostupomškodaspôsobenáakoizdôvodu,žeprevodomvlastníckehoprávakpredmetnému
Mäsokombinátu Melek žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka D. U.. So zreteľom
na uvedené závery súd prvej inštancie zhrnul, že postup pracovníkov RVPS Nitra bol pri schvaľovaní
prevádzkarne v roku 2008 nesprávny, nakoľko táto skutočnosť okrem iného jednoznačne vyplýva z

predloženého listinného dokladu - interný záznam spísaný v audite - špecifický audit DG SANCO
2008-7815 a preto uzavrel, že v tomto ohľade je daná zodpovednosť žalovanej za nesprávny úradný
postup,ktoréhosadopustilorgánverejnejmoci,prektorýježalovanáústrednýmorgánomštátnejsprávy.
2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co
287/2013 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa s dôvodmi týkajúcimi

sa odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku po skutkovej a právnej stránke stotožnil.
K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu uviedol, že súd
prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval na správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil.
K nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu namietanej žalovanou uviedol, že žalobca vstúpil

do práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo udelené rozhodnutie na prevádzkovanie
mäsokombinátu z dôvodu, že prevádzkareň splnila všetky požiadavky. Preto je v prejednávanej veci
nositeľom vecnej aktívnej legitimácie a skutočnosť, že účastníkom konania nebol právny nástupca
pôvodnéhoprevádzkovateľamäsokombinátu,ktorémuajbolovydanérozhodnutie,zktoréhosižalobcav
tomto konaní uplatnil svoj nárok, je právne irelevantná. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť,

že RVPS Nitra schválila prevádzku potravinárskeho podniku tri dni po podaní žiadosti žiadateľovi D. U.
Melek rozhodnutím z 31. marca 2008 č. 581/2008 na všetky činnosti bezpodmienečne a bez časového
obmedzenia, pričom pôvodný žiadateľ o mesiac predal prevádzku novému majiteľovi, žalobcovi,
ktorému rozhodnutie o schválení prevádzky vydala žalovaná 2. mája 2008. Z uvedeného teda vyplýva,že RVPS Nitra v priebehu jedného mesiaca schválila prevádzkareň najprv prevádzkovateľovi D. U.
UNICOM a následne aj žalobcovi z dôvodu splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok.
Od udelenia rozhodnutia na prevádzkovanie mäsokombinátu vykonala v období od 13. mája 2008

do 13. októbra 2008 12 kontrol, pri ktorých žiadne nedostatky nezistila. Až kontrolou vykonanou 23.
októbra 2008 bola zistená kondenzácia vo viacerých priestoroch, čo svedčí o nie dobrej konštrukcii a
riešení priestorov, pričom k samotnému schvaľovaciemu postupu je v internom zázname uvedené,
že „keď príslušný orgán hodnotil závod, pri schvaľovaní mali byť identifikované všetky nedostatky a
nedodržiavaniepredpisovmalobyťzaznamenané.Predschválenímmalmaťpotravinárskypodnikakčný

plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými chybami. Z interného záznamu
ďalej vyplýva, že predpísaný schvaľovací postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú
kontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal nový prevádzkovateľ
potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť a až potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že
neboli vymenované všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu ale o audit systému. Bolo
odporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky a

oddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-
technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé
a dlhodobé. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v
podanom odvolaní, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, v čom spočíva
nesprávny úradný postup žalovanej v schvaľovacom konaní Mäsokombinátu Melek, nakoľko súd

prvej inštancie nesprávny právny postup žalovanej nielen presvedčivo odôvodnil, ale najmä v
odôvodnení napadnutého rozsudku špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých nesprávny úradný postup
žalovanej jednoznačne vyplýva. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa existencie príčinnej
súvislosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a skutkovou otázkou uviedol, že predmetom
odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté

o základe nároku, t. j. že žalovaná za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá svojím nesprávnym
úradným postupom, otázku príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu
škody uplatnenej žalobcom bude právne posudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie až v
konečnom rozsudku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie,
medzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná

súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. júla 2014 sp. zn. 2 Cdo 153/2014 dovolanie
žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou rozsudku odvolacieho súdu z

hľadiska jeho vecnej správnosti.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie následne
podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktoré riadne v zákonnej
lehote doplnil. Žiadal napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I
na ďalšie konanie. Namietal, že súd tým, že nevykonal dôkazy na verifikáciu právne významných

skutočností a aplikované právne normy nesprávne vyložil, zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že súd napriek tomu, že
rozhodol o základe uplatňovaného nároku, jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého považoval
návrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný

postup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce. Zaujal právny názor, že je vylúčené, aby
nesprávny úradný postup spočíval vo vydaní (nezákonného) rozhodnutia. Ďalej generálny prokurátor
súdu vyčítal, že sa vôbec nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými
nárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom, riadiac sa pritom nesprávnym právnym
názorom, že otázku príčinnej súvislosti bude právne posudzovať až v konečnom rozsudku. Napokon

súdom nižšieho stupňa vyčítal, že v ich rozhodnutiach absentuje záver o existencii škody, najmä z
pohľadu jednotlivých uplatňovaných nárokov.
5. Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora žiadal Najvyšší súd
Slovenskej republiky, aby mimoriadne dovolanie odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je mimoriadne dovolanie prípustné (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.), resp. ako podané

oneskorene, nespĺňajúce podmienky na aplikáciu § 243h ods. 3 O.s.p., resp. nemajúce náležitosti, alebo
alternatívne zamietol, pretože nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.
6. Žalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotožnila.7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2015 sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Na základe sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
18. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 408/2016-97 vyslovil, že základné právo JUDr. Vladimíra Pavlova na
súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť
pred súdom a právo byť spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom zaručené

čl. 14 ods. 1 Prílohy č. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, základné právo
na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, základné právo na rovnosť pred zákonom zaručené čl. 20 Charty základných
práv Európskej únie a základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručené
čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 z 30. júna 2015 bolo porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na ďalšie konanie. Rozhodol tiež o povinnosti najvyššieho súdu nahradiť sťažovateľovi trovy
právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. Vladimíra Pavlova nevyhovel. V odôvodnení
uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) porušil jednu z požiadaviek
spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania a s ňou súvisiacu zásadu „rovnosti zbraní“ tým, že

nedoručil sťažovateľovi (žalobcovi) podnet žalovanej na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a vyjadrenie
žalovanej k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a neumožnil mu tak vyjadriť sa k nim,
a zaujať tak svoje stanovisko k argumentácii žalovanej v nich obsiahnutej. Poznamenal, že sťažovateľ
nemal možnosť ani iným spôsobom sa k tvrdeniam žalovanej v nich obsiahnutých vyjadriť, keďže

najvyšší súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj
na rozhodnutie ESĽP z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike (sťažnosť č.
17127/12), ktorého závery aplikoval aj na prípad sťažovateľa. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k
záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne
konanie, bolo namieste využitie právomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, preto napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 56 ods. 6 zákona o
ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti
na ďalšie konanie, ten kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je
povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom
ústavného súdu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec opätovne predložená na rozhodnutie o
mimoriadnom dovolaní konštatuje, že jeho predchádzajúce rozhodnutie o dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky bolo ústavným súdom zrušené v celom rozsahu a keďže najvyšší
súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, po doručení podnetu žalovanej na podanie
mimoriadneho dovolania adresovaného generálnemu prokurátorovi a vyjadrenia žalovanej k

mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora opätovne prejednal mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora.
10.Mimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátorabolopodané8.septembra2014.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 35 CSP),
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky, bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora je podané opodstatnene.
12. Vzhľadom k tomu, že mimoriadne dovolanie bolo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky
podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2

vety prvej CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 243e v spojení s § 243f O.s.p. v znení
účinnom do 30. júna 2016.
13. Pokiaľ ide o prípustnosť mimoriadneho dovolania najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že
generálny prokurátor bol v súdenej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie postupom podľa § 243eods. 1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p., nakoľko na základe podnetu účastníka konania (strany sporu)
a oboznámením sa s obsahom pripojených právoplatných súdnych rozhodnutí zistil (s čím sa dovolací
súd stotožňuje), že určením zodpovednosti žalovanej za petitom uplatňovanú škodu hrozí štátu značná

hospodárska škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a rozhodnutiami súdov bol porušený
zákon, pričom podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv žalovanej (štátu) a túto nie je
možnédosiahnuťinýmiprávnymiprostriedkami.Keďžegenerálnyprokurátornapadolrozhodnutiasúdov
nižších inštancií, ktoré rozhodovali o návrhu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nemožno
v súdenej veci hovoriť ani o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia §

243f ods. 2 O.s.p.
14. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v
mimoriadnomdovolaní.Obligatórne(§243iods.2vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnými
vadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237
ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny

prokurátor v texte mimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.,
existenciu iných vád konania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil.
15. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že rozsudky súdov
nižších inštancií spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Generálny prokurátor namietal, že súd jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého považoval
návrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný
postup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.
20. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky

pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
23. Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, že súdy nižšieho stupňa dospeli v rámci rozhodovania k
rovnakému záveru, že žalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu pri schvaľovaní prevádzky
žalobcu, resp. že nesprávny postup žalovanej spočíval v tom, že svojím rozhodnutím povolila v marci

2008 a opakovanie v máji 2008 prevádzkovať Mäsokombinát Melek, pričom päť mesiacov po vydaní
schvaľujúceho rozhodnutia deklarovala závažné nedostatky tejto prevádzky, čo postupne viedlo k jej
zániku. Vzhľadom na to, že podľa súdov nižších inštancií nesprávny úradný postup žalovanej spočíval aj
vo vydaní rozhodnutia, resp. aj v skúmaní podmienok pre vydanie rozhodnutia, mali jednoznačne ustáliť,v čom presne spočíva titul náhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom
rozhodnutí. Presné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách o náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre úspešné uplatnenie nároku z uvedených

jednotlivých titulov (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie) sú zásadne rozdielne. V
prípade, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní ustáli, že titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len
v nesprávnom úradnom postupe, bude jeho úlohou tento nesprávny postup podrobne konkretizovať.
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
31. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. novembra

2006 sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať
úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili
v obsahu vydaného rozhodnutia.
24. Generálny prokurátor ďalej súdom vyčítal, že sa vôbec nezaoberali existenciou príčinnej súvislosti
medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
25. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej

povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum
emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí

byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)].
26. Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných
prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či

je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie
všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
kauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a
pod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto

konaní súd už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu
prekážky res iudicatae. Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých
čiastkových nárokov, ktoré majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho
rozsudku v takomto prípade navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu bolo zistené vo vzťahu ku každému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní;

v opačnom prípade nemožno o žalobe ako celku ani formou medzitýmneho rozsudku rozhodnúť.
Skutkovo samostatnými nárokmi na náhradu škody sú také nároky, ktorých existencia je navzájom
natoľko nezávislá, že každý z nich môže poškodenému vzniknúť samostatne bez ohľadu na vznik
nárokov ostatných, pretože predpoklady ich vzniku (najmä príčinná súvislosť medzi skutkom a škodou)
sú v porovnaní s ostatnými nárokmi odchylné, môžu sa aj odchylne napĺňať a nemusia ani byť uplatnené

naraz.
27. V konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie
všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny
rozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla
škoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej

ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie) v
danej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho
úradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby bolo vyriešené,
či sú splnené ďalšie predpoklady tejto zodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma. Okrem toho prehliadol, že

žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nároky na náhradu škody spočívajúcej v zastavení porážania
zvierat, v uplatnení zmluvnej pokuty, v uplatnení ušlého zisku, vo vyhlásení konkurzu, v znemožnení
čerpania schválených Eurofondov a v nákladoch na rekonštrukciu bitúnku, teda viacero skutkovo
samostatných nárokov na náhradu škody, pri ktorých musí byť splnenie podmienok pre vydanie
medzitýmneho rozsudku (splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) skúmané oddelene.

V tejto súvislosti treba jednoznačne odmietnuť záver odvolacieho súdu keď uviedol, že otázku príčinnej
súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými žalobcom bude právne
posudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie až v konečnom rozsudku, nakoľko spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.28. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej stotožnil s tvrdením generálneho prokurátora, že v
rozhodnutiach súdov nižších inštancií absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých
uplatňovaných nárokov. I keď súd medzitýmnym rozsudkom určuje danosť zodpovednosti žalovanej,

musí mať rovnako ako existenciu príčinnej súvislosti preukázanú aj existenciu škody, hoci o jej výške
by mal rozhodovať až v konečnom rozsudku. V súdenej veci sa ani súd prvej inštancie a ani odvolací
súd existenciou škody nezaoberali, nevysvetlili v čom škoda pri jednotlivých uplatňovaných nárokoch
spočíva, v čom spočíva zmenšenie majetku poškodeného, či vôbec k nemu došlo, ani či došlo k ušlému
zisku a akým spôsobom.

29. Tým, že súdy nižších inštancií z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k
právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav
neúplný.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že súdy nižších inštancií vec nesprávne
právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho zostal skutkový stav neúplný, zrušil

rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP).
31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
32. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453

ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.