Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Tatiana Sabadošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/210/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714218172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714218172.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
B. súd I., sudkyňa N.. U. G. v právnej veci žalobcu W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., R. I. č. XX
proti žalovanému C., s.r.o. so sídlom C. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozsudok G. rozhodcovského súdu spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno 8, XXX
XX H. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX a to v časti bodu 1. týkajúceho sa úroku z omeškania
a poplatku vo výške XXX,XX € a v bode 2. , 3. a 4.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
V.. T. trov konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
F. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný G. rozhodcovským súdom spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno
8, XXX XX H., sp. zn. G zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom konaní bol účastníkom rozhodcovského konania
žalobca a ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému istinu v sume XXX,- €, známy úrok
vo výške XXX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok
vo výške XX % ročne zo sumy XXX,- € od X.X.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X %
ročne zo sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,- €, trovy mediačného
konania XXX,XX €, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo výške
XXX,XX €. F. navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. B. to tým, že uznáva dlžnú istinu, ktorú
spláca momentálne po XX,- € mesačne. Má však výhrady voči úrokom, ktoré si žalobca vypočítal a to
známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €, ktorý je vypočítaný ako denný úrok vo výške é,1% denne,
čo predstavuje takmer XX%-ný úrok, čo odporuje dobrým mravom, poplatok vo výške XXX,XX € nie je
definovaný a takisto aj zmluvná pokuta je protiprávna. U., že pokiaľ ide o výšku trov rozhodcovského
konania, tak tieto sú neprimerane vysoké a predražujú úver. U., že bol prinútený podpísať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej prípadné spory medzi ním a poskytovateľom úveru bude riešiť dopredu
vybranýrozhodcovskýsúdbeztoho,abysamoholvyjadriť,pretožerozhodcovskádoložkabolasúčasťou
zmluvy o poskytnutí úveru. T. aby súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.
F. navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu z sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu
uvedenýmivžalobeozamietnuť.O.,žejetohonázoru,žesúdbysavkonaníozrušenierozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z
hmotnoprávnej stránky. C. veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. F. o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym
ani mimoriadnym opravným prostriedkom. A. konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniťešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd
totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna
úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. C. nálezu A. súdu SR sp.zn. V.. US XXX/XXXX „A.
súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom
samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. N. významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a nižšie trovy konania. C. tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do
výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. XXX/XXXX
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z
taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ F. rovnaký názor zaujal aj
T. súd Q. republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX, kde sa uvádza, že „vychádzajúc
z povahy rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého
druhu sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený,
možnodovoliť,žeúmyslomzákonodarcubolovylúčiťsúdnyprieskumvecnejsprávnostirozhodcovského
nálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava
rozhodcovského konania“.
I. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa
XX.X.XXXX F. o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „F.“). C. jej uzatváraní sa súčasne zmluvné strany
dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. F. so žalobcom dňa XX.X.XXXX pristúpili k podpisu samotnej
nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. M. zmluva je uzavretá platne v zmysle ustanovenia § 3 a nasl.
F. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní. A. uzatvorili samostatnú M. zmluvu, obsiahnutú na
samostatnomdokumente.M.zmluvasícejeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,avšakpredstavuje
samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. F. má za to, že
žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou
zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil
vlastnoručným podpisom. F. zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne
poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej
zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere
buď pred G. rozhodcovským súdom spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“)
alebo pred príslušným všeobecným súdom G. republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho
dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § XX ods. X písm. r) B. zákonníka podľa
ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a žalobca so žalovaným
uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej Čl. II ods. X obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o
tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď
pre rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom G. republiky. F. odmieta akékoľvek argumenty
žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko
rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom
žalobcom. T. z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca)
na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. F. je presvedčený, že rozhodcovská zmluva
bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
II. F. ďalej namietal miestnu príslušnosť B. súdu I. odvolávajúc sa na ust. § 105 O.s.p., podľa ktorého : „G.
skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne
ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa
§84ažXX.G.skúmamiestnupríslušnosťprv,nežzačnekonaťovecisamej.T.juskúmalennanámietku
účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.“
U. namietal z dôvodu, že:O podľa ustanovenia § 84 O.s.p. v platnom znení „na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka,
proti ktorému návrh smeruje (odporcu), ak nie je ustanovené inak“;
O podľa ustanovenia § 88 ods. X posledná veta O.s.p. v platnom znení „na konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania,...“
F. je toho názoru, že v tomto prípade, vzhľadom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa (k postaveniu spotrebiteľa sa žalovaný vyjadril) je pre konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku daná výlučná miestna príslušnosť podľa miesta rozhodcovského konania. C. M. poriadku
G. rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou G. rozhodcovská, a.s. je miestom rozhodcovského
konania sídlo rozhodcovského súdu. G. rozhodcovského súdu a teda aj miestom rozhodcovského
konanie je Y. rameno 8, XXX XX H.. Z uvedeného vyplýva, že miestne príslušným súdom na konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je B. súd H. IV. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný súdu poukazuje
na O. Y. súdu v H. č. k. XNcC XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. F. preto žiadal, aby B. súd I. ako súd
nepríslušný, postúpil vec miestne príslušnému súdu, a to B. súdu H. IV.
G. sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenou žalovaným:
C. § 84 O.s.p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),
ak nie je ustanovené inak.
C. § 88 ods. X O.s.p., na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd,
v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ,
je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má
spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území G. republiky, na
konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca.
Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v G. republike, na konanie je príslušný
súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.
C. § X05 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v
rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až XX. G. skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej. T. ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí.
C. § X05 ods. X O.s.p., ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec
príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. X predloží T. súdu G.
republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.
T. B. súdneho poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) ustanovila od 1. januára XXXX nové kritérium
určovania miestnej príslušnosti v prípade, ak návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva
spotrebiteľ. Na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak navrhovateľom v takomto konaní
je spotrebiteľ, je príslušný súd v obvode, ktorého má spotrebiteľ - navrhovateľ bydlisko. S. správa
túto zmenu vysvetľuje potrebou zabezpečenia maxím pre ochranu spotrebiteľa. So zreteľom na
definíciu pojmu „spotrebiteľ", ktorým je podľa § 52 ods. X B.. zákonníka "fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti" je zrejmé, že účelom príslušnosti danej na výber je ochrana "slabšieho" subjektu
spotrebiteľskej zmluvy rozšírená aj o možnosť žalovať na súde, kde má spotrebiteľ bydlisko, čo v praxi
znamená obvykle nižšie náklady s uplatnením práva na súdnu ochranu, napríklad z dôvodu cestovného.
C. § 52 ods. X B.. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
C. § 5X ods. 2 B.. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. B. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia B. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.
C. § 52 ods. X B.. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
C. § 52 ods. X B.. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
F.tohtoustanoveniabolozmenenénovelou(zákonomč.XXX/XXXXZ.z.).Narozdielodpredchádzajúcej
úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. XX/XX/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút
ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera
tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. O. smernica za
spotrebiteľskúzmluvupovažujeibatakúzmluvu,priktorejspotrebiteľnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.
O.§52anasl.savzťahujúprávenatentodruhzmlúv.V.oosobitnúochranuvrámciochranyspotrebiteľa.
C. spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom
zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých
spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa
toho, o aký typ zmluvy ide. G. zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa
zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako
aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. C. týchto zmluvách platí aj všeobecná
zásada uvedená v § 53 ods. X písm. a/ B. zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať
tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. G. dospel k záveru, že v
danejveciideosporzospotrebiteľskejzmluvy.F.priuzatváraní „zmluvyoúvere“konalvrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 5X ods. 2 B. zákonníka považovať za
dodávateľa; žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods.
X B. zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Y. žalobkyňa -
spotrebiteľ má bydlisko v obvode B. súdu I. a jedná sa o vec týkajúcu sa rozhodcovského konania tak
je na konanie príslušný B. súd I. (§ 88 ods. X O.s.p.).
C. § 53 ods. X B. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
C. § 53 ods. X B. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
C. § 5X ods. 3 B. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
C. § 53 ods. X B. zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
C. § X3 ods. 5 B. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
C. § 53 ods. X B. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. B., podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
C. tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného G. rozhodcovským súdom spoločnosti
G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno 8, XXX XX H., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým
bola žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť žalovanému istinu
v sume XXX,- €, známy úrok vo výške XXX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €,
poplatok vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX % ročne zo sumy XXX,- € od X.X.XXXX do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú
pokutu XXX,- €, trovy mediačného konania XXX,XX €, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy
rozhodcovského konania vo výške XXX,XX €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný podal na
predmetný rozhodcovský súd dňa XX.XX.XXXX žalobu proti žalobcovi, na základe ktorej sa domáhal
voči nemu zaplatenia sumy XXX,- € s vyššie označeným príslušenstvom. V žalobe žalovaný uviedol,
že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe
ktorej boli poskytnuté žalobcovi žalovaným finančné prostriedky v sume X.XXX,- €. F. sa zaviazal splatiť
tento úver spolu aj s dohodnutým poplatkom v sume XXX,- € v pravidelných XX mesačných splátkach
vo výške XXX,- € počnúc od XX.X.XXXX. F. žalobca ku dňu podania návrhu uhradil žalovanému
sumu XX,- e, ktorá suma bola započítaná žalovaným postupne na jednotlivé nároky žalovaného
(primárne na istinu, následne poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce zo F. o úvere. Y.
ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobca uhradil žalovanému sumu
XX,- € tak žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní zvyšok sumy s prísl. M. súd po predložení
žaloby na rozhodnutie postupoval v zmysle § 2X ods. 1 zákona XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom
konaní, kedy skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. M. súd preskúmal predloženú M.
zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba nepodnikateľ),
obsahom ktorej je dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo F. o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred G. rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou G. rozhodcovská a.s. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do XX kalendárnych dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského
rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. F.
strany si zároveň dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre
prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého
zo zmluvy o úvere (napr. žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom - poznámka
rozhodcu) na všeobecnom súde.
M. súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods.
X písm. r) B. zákonníka a teda jej platnosťou. M. súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere
oddelenej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov, v ktorej sa dohodli na dvoch
subjektoch oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, a to G. rozhodcovský súd spoločnosti
G. rozhodcovská a.s. a príslušný všeobecný súd G. republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej
zmluvnej strane. M. súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym
výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v
rozhodcovskom konaní a teda žalobcovi nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
a právom chránených záujmov v prípadných sporoch len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách
uvedeného nie je podľa názoru rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považovali za platne uzatvorenú. M. súd
zároveň poukazuje, vo svetle iných jazykových verzií, na nepresnú transpozíciu/preklad smernice M.
XX/XX/EHS v podobe § 53 ods. X písm. r) B. zákonníka, ako aj na dôvodovú správu k uvedenémuzákonnému ustanoveniu v znení „spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky (dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu -
poznámka rozhodcu), ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá
by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. C.
rozhodcovské konanie je písomným konaním, čím sa sleduje zníženie nákladov jednotlivých účastníkov
rozhodcovského konania (dbá sa na zásadu hospodárnosti konania) a zvyšuje sa možnosť účastníkov
konania reálne uplatniť si svoje procesné práva bez ohľadu na vzdialenosť miesta rozhodcovského
konania od ich bydliska alebo sídla. M. súd po preskúmaní danej M. zmluvy dospel k záveru, že jeho
právomoc je daná, pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
V odôvodnení sa ďalej konštatuje, že rozhodca vyzval žalobcu, aby sa táto v lehote XX dní vyjadril k
tvrdeniam uvedených v žalobe, ako aj k dôkazom, ktoré boli uvedené v žalobe a aby označila dôkazy
k preukázaniu svojich tvrdení, avšak žalobkyňa sa k tejto žalobe nevyjadrila. M. súd vychádzal len z
predložených a označených dôkazných prostriedkov žalovaným, z ktorých zistil, že medzi účastníkmi
bola uzavretá vyššie označená F. o úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi žalovaný hotovostný
úver v sume X.XXX,- €, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť spolu s dohodnutým poplatkom vo výške
XXX,- € v XX mesačných splátkach po XXX,- €, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň
XX.X.XXXX. F. potvrdil svojim podpisom na zmluve prevzatie poskytnutých finančných prostriedkov.
F. rozhodcovský súd mal za to, že žalobca uhradil žalovanému ku dňu podania návrhu na začatie
rozhodcovského konania sumu XX,- €, ktorá bola žalovaným započítaná postupne na jednotlivé nároky
(primárnenaistinu,následnepoplatok,ostatnénárokyapríslušenstvo)vyplývajúcezoF.oúvere.G.tejto
zmluvy boli aj D. podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný v konaní označil a predložil ako dôkazný
prostriedok. M. súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako absolútny obchod podľa § 261 ods.
X písm. d/ B. zákonníka, pričom aplikoval ust. zák. o spotrebiteľských zmluvách ako lex specialis. M.
súd mal za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. B.. zákonníka. Po preskúmaní
predložených listinných dôkazov (F. o úvere, D. podmienky pre poskytnutie úveru, štandardný formulár
o úvere, ktoré je súčasťou F. a nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na oprávnenosť nárokov.
F. obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. F. mal za to, že účastníci konania časť obsahu F.
o úvere určili odkazom na D. podmienky poskytnutia úveru. M. súd ich s prihliadnutím na stupeň ich
všeobecnej známosti posúdil ako tzv. iné obchodné podmienky, pričom podmienkou platnosti odkazu
na tieto obchodné podmienky je skutočnosť, že tieto musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu známe
alebo k návrhu priložené. M. súd mal za preukázané aj na základe vyhlásenia žalovaného uvedeného
v F. o úvere, („dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o
úvere, súhlasí so D. podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“), že účastníci mali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť
pri uzatváraní F. o úvere a teda uvedené obchodné podmienky sú spôsobilé platne založiť vznik práv
a povinností zmluvných strán.
M. súd ďalej posúdil aj obsahovú štruktúru samotnej F. o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným. M. súd dospel k názoru, že zo F. o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti
úverového vzťahu ovplyvňujúce rozhodovanie dlžníka vstúpiť za daných podmienok do úverového
vzťahu s veriteľom, teda dlžník mal najmä uvedenú výšku úveru (celkové náklady), výšku a zročnosť
mesačných splátok. M. súd mal za preukázané, že zmluvná dokumentácia rovnako podstatné údaje
vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru,
teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (F. o úvere) a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov (D. formulár o úvere). M. súd pri posúdení obsahu povinnosti žalovaného vyplývajúcich
z predloženej F. o úvere, vychádzal z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa a mal za to, že
samotná zmluva o úvere neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, pričom uzatvorenie
úverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu ako spotrebiteľa tak náročný úkon, ktorý by
nebol schopný pri znalosti svojich finančných a majetkových pomerov rozumne posúdiť a vyhodnotiť.
M. súd bol toho názoru, že ani ochrana slabšej strany v záväzkových vzťahoch, v tomto prípade
dlžníka vystupujúceho postavení žalovaného, nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca
ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie, čo môže v širšom kontexte ohroziť
právnu istotu už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých
subjektov práva. C. absolútnej ochrane slabšej zmluvnej strany svedčí aj zámer zákonodarcu, ktorý
akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva im ochranu, ak boli individuálne zmluvnými
stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a neprimeranosti ceny (§ 53 ods. X B.
zákonníka). M. súd dospel k názoru, že hlavným predmetom predloženej zmluvy je odplatné poskytnutiefinančných prostriedkov zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny
plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. U.
skutočnosť má teda vplyv aj na posudzovanie dohodnutej výšky odplaty ako dojednania, ktoré by mohlo
vyvolať ujmu v neprospech dlžníka. M. súd mal ďalej za to, že úrok (ako cena peňazí) patrí veriteľovi
od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, keby boli
poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátené veriteľovi. M. súd posúdil i intenciách bodu XX
D. uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške XX % ročne vzhľadom na povahu a podmienky
úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v
danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri
poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov
(napr. úver na kreditnej karte). M. tak za primeranú považoval rozhodcovský súd aj výšku poplatku
za poskytnutie úveru predstavujúcej dve tretiny dohodnutého poplatku v zmysle F. o úvere. Y. mal
rozhodcovský súd bez akýchkoľvek pochybnosti za preukázané, že žalovaný sa dostal s plnením svojho
záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej F. o úvere do omeškania, priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania v súlade so žalobným návrhom. M. súd mal za to, že žalobca sa dostal v zmysle bodu
X D. do omeškania s úhradou záväzku spočívajúceho v neuhradenej istine (poskytnutých finančných
prostriedkov) a poplatku za poskytnutie úveru dňa XX.X.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi rozhodcovský súd rozhodol a návrhu vyhovel. F. rozhodol aj o trovách konania.
C. § 4X ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote XX dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
G. z obsahu spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX (fotokópia č.l. XX) zistil, že predmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa XX.XX.XXXX. F. na zrušenie tohto rozhodcovského
rozsudku podala na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, čiže v zákonnej XX-dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku ( § 4X ods. X cit. zák.).
C. § 40 ods. 1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. X),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, XX) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
XXa).
F. uviedol ako dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:
X/ § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zákona - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy,2/ § 40 ods. X písm. g/ cit. zákona - bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
(§ X7),
3/ § 40 ods. 1 písm. j/ cit. zákona - pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)
G. teda skúmal, či sú splnené vyššie uvedené zákonné dôvody, na základe ktorých sa žalobca v tomto
konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:
C. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
C. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo
povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská
zmluva.
C. § X ods. 3 cit. zákona, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody
sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
B. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. C. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. G. v prvom rade teda musí posúdiť, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá ako aj to, či bola uzavretá platne. V. platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. V
bode XX D. podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej F. o úvere uzavretej medzi
účastníkmi sa konštatuje, že účastníci F. prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov
vznikajúcichzoF.oúvere,stým,žesadohodli,žepredrozhodnutímsporuvkonanípredrozhodcovským
súdom môžektorákoľvekzmluvnástranavyužiťmediáciu,priktorejzmluvnéstrany pomocoumediátora
riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere s tým, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy o úvere môžu
byť riešené len I. centrom registrovaným MS SR zriadenom a vedenom spol. G. rozhodcovská, a.s. so
sídlom Y. rameno 8, XXX XX H.. V prípade, že druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu
mediáciou tak sa má za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou.
Zo spisu rozhodcovského súdu (č.l. XX a nasl.) bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX uzavreli účastníci
rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v
platnom znení (č.l. XX), ktorej predmetom podľa č. II. F. je dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo F.
o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX budú riešené pred G. rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným súdom G. republiky.
C. čl. X, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie
prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) G. M. XX/XX/J. o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) výslovne pripúšťa G. EHS M. súd vyvodil svoju
právomoc konať a rozhodnúť o žalobe na splnenie povinnosti vrátiť úver aj s príslušenstvom z
predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. N. sa o tzv. formulárovú zmluvu s
textom vopred pripraveným s tým, že žalobkyňa mohla zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. U. rozhodcovská
zmluva je uzavretá v neprospech žalobcu, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský
súd v H., čo môže sťažiť povinnému prístup k súdu. M. zmluva síce dáva na výber zmluvným stranám
v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane však konštatuje,
že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je zrejmé, že žalovaný už od začiatku
sledoval pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere
riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. zákon definuje spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnejforme.F.ospotrebiteľskomúveresaveriteľzaväzujeposkytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiťcelkovénákladyspojenésúverom.VprávnomporiadkuG.republikyjeúverovázmluvaupravená
v B. zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľskému subjektu. F. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je
úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k B.
zákonníkumáúčinkynormylexspecialis.C.ideopredmetnúF.oúvereuzatvorenúmedziúčastníkmitak
sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V platných právnych predpisov a súdnej praxe
má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc G. rozhodcovského súdu G. rozhodcovská
a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. C. rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa
vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť. M.
doložka v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov
vyplývajúcich z A. zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX. S. tak svojím podpisom mohol M. doložku
akceptovať, akceptácia doložka tvorila podmienku poskytovania úveru, alebo M. doložku spolu s úverom
odmietnuť. M. doložku žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle § X3 ods. 5 B. zákonníka, v
zmysle námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že M. doložka síce dáva
možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a
súdom všeobecným, no následne konštatuje, že: „ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.“
V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS XX/XXXX z XX.X.XXXX zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vysloví názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľnou podmienkou a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 52 a nasl. B. zákonník za použitia ich výkladu v súlade so G. M. XX/XX/J., tieto závery nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia J. a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo. F. uviedla, že rozhodcovská doložka, s poukazom na čl. X ods. X a čl. X ods. X
smernice M. XX/XX EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na §
5X a nasl. B. zákonníka, čl. XXX ods. X a čl. X ods. 2 A. SR, a na ustálenú judikatúru J. súdneho dvora -
rozsudok B. K. J. a G. Editores, C- XXX/XX až C- XXX/X, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda
je absolútne neplatná. C. rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu G. sledovanej rovnováhy
medi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s
koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
a rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za
účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu.
Je nesporné, že predmetná F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, a
že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako
to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. X písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. D. teda z ustanovenia §
4 ods. X zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov a aj G. dvora
je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX
za úverový vzťah bez úrokov, bez poplatku. T. tomu, že B. zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu
dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá
morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje
za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. D. podstatné
stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane
sociálne nepriaznivý a spoločenský nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na
druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. O. je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi.D.menovanéčlánkyD.podmienokposkytnutiaúverusvedčianielenotom,žerozporujúdobrým
mravom podľa § 39 B. zákonníka a teda sú absolútne neplatné, na viac sú v F. o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu -
realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. X B. zákonníka, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi“. U. rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia než
rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivýúčel. V. o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu. C. prostredníctvom § 3
ods. X B. zákonník (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve
uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele,
a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. G. preto považuje
rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože odporuje dobrým mravom (§ 39 B.. zákonníka)
a preto vyhovel žalobe a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok v bodoch 1. pokiaľ ide o úroky z
omeškania a poplatku (okrem priznanej istiny XXX,- €, ktorú žalobca uznáva a podľa jeho vyjadrenia aj
žalobcovi spláca) a v bodoch X., X., 4.
V prevyšujúcej časti týkajúcej sa toho, aby súd zaviazal žalovaného na to, aby si úroky z omeškania
uplatňoval v súlade s dobrými mravmi, trovy mediačného a rozhodcovského konania zbytočne
neprimerane nepredražovali celý úver a svoj zisk neskrývali za skryté poplatky súd konanie zastavil,
keďže v tejto časti vzal žalobu žalobca späť ešte pred pojednávaním (§ 96 ods. X O.s.p.).
O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko úspešnému žalobcovi
žiadne odôvodnené trovy v tomto konaní nevznikli a ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho
doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.