Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/412/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240910
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114240910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľky: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XA, XXX XX Ž., práv. zast.: STEHURA & partners,
s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47246863, proti odporcovi: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast .: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn.RK-PC-1974/14-EK zo dňa 4.12.2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Ž. so sídlom V. K. XXX/XX, Ž..

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 255,30,- Eur titulom trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky IBAN : Q. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.
zn.RK-PC-1974/14-EK zo dňa 4.12.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský
súd v Ž. so sídlom V. K. XXX/XX, Ž..
V návrhu na začatie konania namietala právomoc predmetného rozhodcovského súdu rozhodnúť
predmetnú vec z dôvodu, že doložka resp. rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom o túto doložku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ

podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložka,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučný
titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Poukázala na
to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda či doložka

nenúti spotrebiteľa podrobiť sa súkromno-právnej arbitráži. Tiež poukázala na to, že v danom prípade
nesporne zmluva o revolvingovom úvere na základe, ktorej bol vydaný vyššie uvádzaný rozhodcovský
rozsudok je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ,
veriteľ na druhej strane dlžník, ktorý nekoná v rámci svojej predmetu svojej obchodnej alebo inej
činnosti. Predovšetkým treba na túto zmluvu aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a predovšetkým zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských

úveroch. Z predmetnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že boli porušené ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch predovšetkým bola uvedená nesprávna výška RPMN, bola nesprávne
uvedená aj výška nákladov spotrebiteľa, teda celkovej čiastky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, a topredovšetkým v kontexte bodu 8.1. predmetnej zmluvy, kde žalovaný ako veriteľ konal s nekalou
obchodnou praktikou, kde uzavrel vlastne so spotrebiteľom nejakú osobitnú dohodu a vlastne túto
dohodu resp. poplatok z nej vo výške 215,75 Eur nezahrnul do celkových nákladov, hoci tak mal urobiť

a tým došlo k zníženiu celkových nákladov a teda aj k výpočtu RPMN, čo je považované za nekalú
obchodnú praktiku a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo sa týka spotrebiteľských zmlúv tieto v
zmysle Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať neprijateľné podmienky t.j. teda ustanovenie, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je aj
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom sa riešili v rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská zmluva je formulovaná tak,
že navrhovateľ nemohol nijako ovplyvniť jej obsah a musel ju buď ako celok prijať a teda podpísať s tým,
že keby toto neučinila tak by jej nebol poskytnutý úver za takých podmienok, za akých bol poskytnutý.
Čiže túto rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

Tiež návrh odôvodnila tým, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania, nakoľko samotná žaloba, výzva na podanie žalobnej odpovede a samotný rozhodcovský
rozsudok jej boli doručené v jeden deň súčasne v jednej obálke, a to 11.12.2014.
Odporca vo svojom poslednom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l.45) žiadal návrh na

začatie konania zamietnuť z dôvodu, že v zmysle ust. § 243d ods.1 Exekučného poriadku platí,
že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. Januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské

konanie prestáva účastníkov zaväzovať, s tým, že v danom prípade nebol v uvedenej lehote podaný
návrh na vykonanie exekúcie a teda tu absentuje akýkoľvek právny záujem, keďže rozhodcovský
rozsudok prestal jeho účastníkov zaväzovať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom navrhovateľky prostredníctvom právneho zástupcu a

oboznámením s listinnými dôkazmi, a to predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá bola
uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom, rozhodcovskou zmluvou č.850014279 podpísaná dňa
9.8.2012 medzi sporovými stranami, predmetným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-1974/14-
EK zo dňa 4.12.2014, ktorý bol vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd V. Ž. so
sídlom V. K. XXX/XX, Ž. a bol vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, a to v právnej

veci žalobcu ProfiCredit Slovakia, s.r.o. proti žalovanej F. P., výzvou na podanie žalobnej odpovede.

Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Nad rámec písomného
vyhotovenia návrhu k vyjadreniu odporcu, ktorý žiadal návrh zamietnuť, nakoľko exekučný titul, ktorým
je predmetný rozhodcovský rozsudok už nebude možné vykonať, keďže sa zmenil zákon, právny

zástupca navrhovateľky uviedol, že žaloba bola podaná v čase účinnosti starého zákona o arbitrážnom
konaní teda rozhodcovskom konaní. Bola podaná v súlade so zákonom a to, že zákon resp. exekučný
poriadok znemožnil, keď veriteľ neuplatnil tento exekučný titul v nejakej stanovenej lehote spôsobuje
len to, že súd nemôže na základe tohto exekučného titulu vydať poverenie avšak to neznamená, že
tento rozsudok stráca platnosť a účinnosť. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súd rozhodol či tento

predmetný rozhodcovský rozsudok nechá v platnosti alebo ho zruší a taktiež, v zmysle zákonnej
úpravy, ak súd rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku, mal by pokračovať v konaní na základe
podaného návrhu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu má zato, že žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v plnom rozsahu dôvodná, boli porušené zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a právomoc rozhodcovského súdu v tomto prípade

nebola daná.

V konaní nebolo sporné, že dňa 4.12.2014 bol Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský
súd v Ž. so sídlom V. K. XXX/XX, Ž. vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.RK-PC-1974/14-EK zo dňa
4.12.2014, a to v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, a to v právnej veci žalobcu Profi

Credit Slovakia, s.r.o. proti žalovanej F. P..
V konaní tiež nebolo sporné, že navrhovateľka s odporcom uzatvorili dňa 23.08.2012 zmluvu o úvere
č. 85 000 14 279, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur a tiež toho istého dňa
uzatvorili rozhodcovskú zmluvu č. 85 000 14 279.Podľa § 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 aplikovanom na prejednávanú
vec účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods.1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V súdenej veci bol rozhodcovský rozsudok doručený navrhovateľke dňa 11.12.2014 a návrh na zrušenie

tohto rozsudku bol podaný na súde dňa 22.12.2014, lehota na podanie žaloby podľa ust. 41 zákona č.
244/2002 Z.z. bola tak zachovaná.

Navrhovateľka v žalobe popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy tak ako to predpokladá citované ust.
§ 40 ods.1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. , čo odôvodňovala tým, že rozhodcovská zmluva č. 85 00

14279 uzatvorená dňa 23.08.2012 síce bola napísaná na samostatnej listine, avšak jej podmienky neboli
individuálne dohodnuté a je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok jej neplatnosť
a teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, súd dospel k záveru, že pokiaľ bola navrhovateľke
predložená samostatná rozhodcovská zmluva, pričom v jej rámci bolo navrhovateľke vysvetlené, čo
znamená rozhodcovské konanie, aké sú jeho následky, pričom zároveň v nej bolo deklarované, že jej

uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere ako to má súd za preukázané
z článku 2. Rozhodcovskej zmluvy, tak táto skutočnosť potom vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola
kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda ako neplatná, V tejto súvislosti je nutné
uviesť, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je svojim obsahom rozsiahla, má iba sedem článkov,
je obsahovo zrozumiteľná aj pre spotrebiteľa, nie je písomná drobným písmom, je teda dostatočne

čitateľná.

Tiež z článku 7. Rozhodcovskej zmluvy má súd za preukázané, že navrhovateľka ako dlžník mala
možnosť od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to do 14 dní od jej podpisu, ktorá možnosť
tiež nevyužila.

Súd teda dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva č. 85 000 14279 uzatvorená dňa
23.08.2012 medzi navrhovateľkou a odporcom je platná, a nie je možné ju považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Navrhovateľka v žalobe ďalej namietala, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania podľa ust. § 40 ods.1, písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. .V konaní nebolo sporné, že v súlade s
článkom 15 ods.2 Rokovacieho poriadku daného rozhodcovského súdu má žalovaný v rozhodcovskom
konaní možnosť podať do 15 dní odo dňa doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede podaťpísomnú žalobnú odpoveď. Tiež nebolo sporné, že predmetný rozsudok bol navrhovateľke doručený
dňa 11.12.2014 pričom v ten istý deň spolu s predmetným rozsudkom jednou zásielkou (v jednej obálke)
bola navrhovateľke zároveň doručená žaloba a výzva na podanie žalobnej odpovede. Navrhovateľka

tak vlastne ani nemala reálnu možnosť podať žalobnú odpoveď, nemala reálnu možnosť sa vyjadriť
ku skutočnostiam uvedeným v žalobe a tak uplatniť svoje práva, nemala reálnu možnosť chrániť svoje
práva, označiť a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda sa riadne brániť v rozhodcovskom konaní
pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľke nebolo poskytnutá
rovnaká možnosť na uplatnenie jej práv ako žalovanej v rozhodcovskom konaní a bola tak jednoznačne

porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorá je upravená v ust. 17 zákona
č. 244/2002 Z.z. v zmysle ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Súd preto s poukazom na citované ustanovenie § 40 ods.1
písm. g / zákona č. 244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Ďalej navrhovateľka v žalobe namietala, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, tak ako to predpokladá ust. § 40 ods.1, písm. j/ zákona č.
244/2002 Z.z. .

Súd preskúmal predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, tak ako to predpokladá
ust. § 40 ods.1, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. ., a to preto, že podľa ust. § 9 ods.2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uvedené náležitosti v predmetnej
zmluve o revolvingovom úvere absentujú, preto súd dospel k záveru, že minimálne z toho dôvodu boli
pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a preto zrušil
napadnutý rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa § 40 ods.1, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.

aplikovanom na súdenú vec, teda z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Čo sa týka obrany odporcu, spočívajúcej v tom, že v zmysle ust. § 243d ods.1 Exekučného poriadku
platí, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.
januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie,
rozhodcovské konanie prestáva účastníkov zaväzovať s tým, že v danom prípade nebol v uvedenej
lehote podaný návrh na vykonanie exekúcie a teda tu absentuje akýkoľvek právny záujem, keďže

rozhodcovský rozsudok prestal jeho účastníkov zaväzovať, a preto je nutné návrh na začatie konania
zamietnuť, súd konštatuje, že túto obranu odporcu považuje za právne bezvýznamnú, nakoľko
účinkom zákonného ust. § 243d ods. 1 EP je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku má za následok, že je možné vo veci nanovo konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o účinky

rozhodcovského rozsudku, tieto sú dané len medzi účastníkmi konania a ust. § 159 ods. 2 OSP sa
nepoužije. Z uvedených dôvodov je možné dospieť k záveru, že súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku môže rozhodcovský rozsudok zrušiť, keďže tento sa ex lege nezrušuje,
pričom zákon o rozhodcovskom konaní (ZRK) výslovne ani neustanovoval, že napadnúť možno len
právoplatný rozsudok (uvedené vyplýva z dikcie ust. § 41 ods. 1 ZRK, keďže lehota na podanie žaloby

podľa tohto ustanovenia začína plynúť od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, pričom tak v
čase uplynutia tejto lehoty vôbec ešte nemusel nadobudnúť rozhodcovský rozsudok právoplatnosť pre
jeho nedoručenie druhej sporovej strane). V súvislosti s časťou písomného podania odporcu, v ktorej
odporca namietal v kontexte ust. § 243d ods. 1 EP, že sporové strany tak sú z objektívnych dôvodov
bez právneho záujmu na výsledku konania, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nie je žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., a preto navrhovateľ nemusí v
konaní tvrdiť a preukazovať právny záujem na požadovanom rozhodnutí súdu.
Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, v konaní bola zastúpená advokátom, preto jej súd s
poukazom naust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkupriznalprotiodporcoviakoneúspešnémuúčastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za nasledovné úkony
právnej služby :

1. Prevzatie a príprava zastúpenia v hodnote úkonu 61,87 Eur
2. Písomné podanie na súd - žaloba v hodnote úkonu 61,87 Eur
3. Účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 v hodnote úkonu 61,87 Eur

+ režijný paušál 2x á 8,04,-Eur, 1x á 8,39,- Eur + 20% DPH vo výške 42,55,- Eur, celkom teda trovy

právneho zastúpenia vo výške 255,30,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).