Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207343
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207343.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 36831154, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému : R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C. 6, G., o
zaplatenie 334,06 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 334,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od
16.4.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 17,41
Eur od 16.4.2011 do 22.7.2016 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35923130 sa žalobou
doručenou súdu dňa 16.4.2014 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 334,06 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.4.2011 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 20,-Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 83,04 Eur. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 8.8.2009 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla
pôžičku na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve v sume 822,92Eur. Túto pôžičku mal
žalovaný splácať v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume 24,69 Eur. Ku dňu podania žaloby
na pôžičke uhradil sumu 497,88 Eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé
povinné splátky riadne a včas v súlade so Zmluvou a Podmienkami k zmluve, listom zo dňa 26.3.2011
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný výzve nevyhovel, dlžné
splátky neuhradil. Jeho celkový dlh predstavuje sumu 334,06 Eur z ktorej si uplatňuje aj zákonné úroky
z omeškania od 16.4.2011.
2/ Platobným rozkazom sp.zn. 6Ro/118/2014-21 zo dňa 2.12.2014 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Nakoľko žalovaný sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiava, súd mu nevedel doručiť platobný
rozkaz, ktorý uznesením zo dňa 15.12.2015 zrušil podľa § 173 ods. 2 vety prvej O.s.p. a pokračoval
v konaní.
3/ Na návrh spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 10.7.2014 súd uznesením zo dňa 11.9.2014
pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu vzhľadom na postúpenie pohľadávky po začatí konania
Zmluvou uzavretou dňa10.6.2014 medzi postupcom Consumer Finance Holding a.s. a spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Na miesto pôvodného žalobcu pribral do konania postupníka, ktorý
prípismi zo dňa 21.6.2016 a 14.12.2016 vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru a pre
úhradu sumy 17,- Eur žalovaným po začatí konania (dňa 23.2.2016) žalobu v časti istiny vzal späť vcelom rozsahu a v časti príslušenstva pohľadávky čiastočne. V ďalšom žiadal žalovaného zaviazať iba
k zaplateniu úrokov z omeškania zo sumy 17,41 s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25% od
16.4.2011 do 22.2.2016.
4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaný ako strana sporu uviedol, že proti čiastočnému
zastaveniu konania námietky nemá. Potvrdil, že pohľadávku žalobcu v časti istiny vyrovnal po začatí
konania, preto nemá námietky proti tomu, aby bol zaviazaný na úroky z omeškania zo sumy 17,- Eur
v súlade s návrhom žalobcu.
5/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
6/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7/ Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 334,06 Eur s
úrokom z omeškania zo sumy 316,65 Eur vo výške 9,25% ročne od 16.4.2011 do zaplatenia zastavil.
9/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi Consumer
Finance Holding a.s. a žalovaným dňa 8.8.2009, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, predžalobnou
upomienkou veriteľa zo dňa 26.3.2011 spolu s dôkazom o podaní výzvy na poštovú prepravu, prehľadom
splátok a úhrad, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.ž.2014 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding a.s. a Intrum
Justitia Slovakia s.r.o. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
10/ Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 8.8.2009 Zmluvu o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXXXXXX na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku na zakúpenie tovaru (čierna
technika Sony PS3 BLACK 40GB) v kúpnej cene 515,29 Eur, z ktorej formou akontácie v deň
podpísania zmluvy žalovaný zaplatil 82,22 Eur, čiže pôžička mu bola poskytnutá v sume 433,07 Eur.
Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach po 24,69 Eur. Úroková sadzba bola
dohodnutá 57,96%-mi ročne, RPMN 57,96%-mi, priemerná hodnota RPMN 40,61%-mi. Podľa bodu
6.8.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu v príslušnom kalendárnom
mesiaci.V splátkachbolzahrnutýdohodnutýanuitnýúrok,príslušnáčasťistinyapoplatokzaposkytnutie
pôžičky. Prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Termín konečnej splatnosti
úveru je : „30 mesiacov“. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Podmienky a VOP. V Zmluve žalovaný
vyhlásil, že pred podpísaním zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a VOP, prevzal ich, súhlasí s nimi,
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa výpisu čerpaní, splátok a úhrad
predloženého žalobcom žalovaný na úvere zaplatil do podania žaloby úhrnom 497,88 Eur, z toho
akontáciu v sume 82,22 Eur, ktorá nie je splátkou na úver, ale len časťou zaplatenej kúpnej ceny
tovaru, takže úver mu bol poskytnutý iba vo výške 433,07 Eur. Nakoľko úver riadne a včas v súlade
so zmluvnými podmienkami nesplácal, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.3.2011 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 404,92 Eur do 3 dní
od doručenia upomienky. Táto bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 1.4.2011.
11/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12/ Podľa § 2 písm. a),b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
od 1.1.2009 do 30.11.2009 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je (a) dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru,alebovinejprávnejforme,(b)Zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľzaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13/ Podľa § 3 ods.1,2 citovaného zákona (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
14/ Podľa § 4 ods.1,2 citovaného zákona (1)Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. (2) Okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať : (g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; (j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15/ Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“
17/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. V danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu
silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný
význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom
upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú
určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa na
Zmluvu o pôžičke vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré
sú vymedzené v ustanovení § 4 tohto zákona. Podľa § 4 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľská zmluva musí obsahovať: písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom písm. i) tohto
ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých
častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy sícevyplýva výška jednotlivých splátok (24,69 Eur), avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z
uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne
na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky v Zmluve nerozšpecifikoval a ani z ostatných
ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Úverová zmluva
neobsahuje ani dátum konečnej splatnosti úveru požadovaný § 4 ods.2 písm.g). Posudzovaná zmluva
vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne,
ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedené
nemá. Absencia týchto obligatórnych zmluvných náležitostí je sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 Zákona
č. 258/2001 Z.z. nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou,
podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný
vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu plnil sumu vo
výške 433,07,-Eur. Na úvere žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil 415,66 Eur a ku dňu rozhodnutia o
podanej žalobe sumu 17,41 Eur, t.j. spolu 433,07 Eur, čím pohľadávku žalobcu na istine v celom rozsahu
uspokojil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostáva iba úrok z omeškania zo splátky
17,41 Eur pripísanej na účet žalobcu dňa 23.7.2016.
18/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
19/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 13.5.2009
do 12.4.2011 bola 1%, 13.4.2011 do 12.7.2011 bola 1.25%).
21/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 26.3.2011 žalovaný dlžnú čiastku mal
zaplatiť do 3 dní od doručenia upomienky. Nakoľko upomienka mu bola doručení 1.4.2011, lehota na
plnenie mu plynula od 2.4.2011 do 4.4.2011. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 5.4.2011 bol v omeškaní s
plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok v omeškania. Dňa
4.4.2011 základná úroková sadzba ECB bola 1%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9% ročne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil iba od 16.4.2011. Súd
je žalobným návrhom viazaný, nemôže ho prekročiť a priznať strane sporu viac, než je to uplatnené v
žalobe.Vzhľadomnauvedenéúrokzomeškaniasúdpriznalžalobcovivsúladesožalobouod16.4.2011.
22/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca vo veci nedosiahol
ani 10%-ný podiel úspešnosti, žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto o trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.