Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/462/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105204058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2105204058.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4 a advokátom: JUDr.
Martin Máčaj, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: P. I., nar. X. T. XXXX, bytom L. XXX, o 460,07
eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava, Záhradnícka
60, o odvolaniach oprávnenej proti uzneseniam Okresného súdu Trnava z 27. februára 2012 č. k.
31Er/54/2005-24, EX 51/2005 a zo 16. júla 2012 č. k. 31Er/54/2005-34 Ex 51/2005 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie z a m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 27. februára 2012 p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo 16. júla 2012 p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením z 27. februára 2012 (ďalej len „prvé uznesenie“) súd prvého stupňa zastavil
exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod spisovou značkou EX 51/2005.
Toto rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/ a g/,
ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení, ďalej len „E.p.“), § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“), § 22 ods. 2 a § 31 Občianskeho zákonníka (zákon
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“), § 323 a § 497 Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Obch.Z.“). Vecne
dôvodil, že exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať súlad exekučného titulu so
zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale
aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania, pre účely zistenia existencie dôvodov na zastavenie
exekučného konania. V predmetnej exekučnej veci v súlade s uvedeným po takomto preskúmaní dospel
k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul (notárska zápisnica z 23.
októbra 2004 sp. zn. N3825/2004,NZ77709/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom
v Bratislave) stal vykonateľným. Mal za to, že exekučný titul - notárska zápisnica je absolútne neplatná,
t. j. nespôsobilá a nepoužiteľná ako exekučný titul v exekučnom konaní, preto exekúciu v zmysle §
57 ods. 1 písm. a/ E. p. zastavil. Notárska zápisnica bola podľa jeho názoru v ostrom rozpore so
zákonnými ustanoveniami, týkajúcimi sa najmä základných predpokladov zastúpenia, splnomocnenie
udelené povinnou splnomocnencovi priamo v zmluve o úvere č. 4250506, uzatvorenej 10. mája 2004
medzi účastníkmi, je neplatné, nakoľko sa ním povinná vopred vzdala svojho práva na uznanie či
neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku a ani o jeho výške, takže

toto splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné, zjavne nerešpektovalo ani zákonnú podmienku uvedenú
v § 22 ods. 2 O.z., podľa ktorej zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, je vylúčené aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzatvorená medzi osobami medzi
ktorými je konflikt záujmov. Plnomocenstvo udelené splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na
spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola napísaná, okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na
vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 O.z., nakoľko splnomocnená osoba zjavne
nekonala v záujme povinnej, skôr naopak. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala žiadnu inú
možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovovaní
bola použitá predtlač vyhotovená oprávnenou, v ktorej už bola osoba splnomocnenca určená bez
akejkoľvek možnosti zmeny. Predmetné splnomocnenie nespĺňalo dokonca ani požiadavku v zmysle
§ 323 ods. 1 Obch.z., v zmysle ktorého môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci čo do výšky
určitý záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinnou nebolo a ani nemohlo byť jasné, či
v budúcnosti povinnej z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Súhlas povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, až tento prejav vôle
povinnej robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Vychádzajúc z vyššie uvedenej preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej splnomocnencovi
potom konštatoval (súd prvého stupňa), že notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky
exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinnej a
už vôbec nie jej vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie,
na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje
spôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej
bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávnenej a povinnej v predmetnej veci, je jednoznačne
neplatné a zakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

Napadnutým uznesením zo 16. júla 2012 (ďalej len „druhé uznesenie“) súd prvého stupňa oprávnenej
uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému (ďalej len „exekútor“) trovy exekúcie v
sume 7,97 eur do 3 dní od právoplatnosti takéhoto uznesenia. Toto rozhodnutie odôvodnil právne
ustanoveniami § 196, § 199, § 200 ods. 2, a § 203 ods. 1 E.p., ust. § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení neskorších predpisov (tzv.
exekútorská tarifa) a § 85j zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších zmien
a doplnení, a vecne záverom o zavinení zastavenia exekúcie oprávnenou s tým, že exekútorovi priznal
proti oprávnenej náhradu trov exekúcie za upovedomenia o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie,
t.j. 2 x 3,32 eur = 6,64 eur + 20% DPH t. j. 1,33 eur, spolu 7,97 eur.

Proti obom takýmto uzneseniam podala včas odvolania iba oprávnená.

Prvé uznesenie navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie
(ďalej len „SD EÚ“) na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnych otázok
v nasledujúcom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13 EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Súdu prvého stupňa vytkla prekročenie ním oprávnení priznávaných mu právom, majúc za to, že
exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a naviac za situácie, keď k takému
revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Interpretáciu ust. § 44 ods. 2 E. p. zo strany súdu považoval
za extenzívnu a v prípade ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. §

44 ods. 2 E. p., podanou oprávnenou, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b/ O. s. p. prerušil konania a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“)
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej E. p. s čl. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej
republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné
opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 E. p., a to bez akejkoľvek časovej
limitácie. Nestotožnila sa ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná
notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že splnomocnenie na uznanie dlhu bolo
povinnou udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania neexistoval, t.j. povinná sa vopred
vzdala svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom
vzniku ani o jeho výške, takže splnomocnenie je neurčité a všeobecné, majúc za to, že povinná mohla
svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávnenou, keďže to právnym poriadkom nie
je vylúčené a udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého
práva a ani možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo, ktoré právo povinná
nevyužila. Taktiež namietal, že na neprípustnosť zastúpenia je potrebné aby išlo o skutočný rozpor v
záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie
súdu.

Druhé uznesenie oprávnená navrhla zrušiť dôvodiac, že exekúcia naďalej prebieha, a z dôvodu čakania
na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení exekúcie nie je dôvod na vydanie akéhokoľvek ďalšieho
uznesenia v predmetnej exekúcii, takýto postup súdu je vo svojej podstate v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a podľa názoru oprávnenej spôsobuje denegatio iustitiae.

Povinná ani exekútor v prípade žiadneho z odvolaní odvolací návrh nepodali.

Odvolací súd podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal v medziach odvolaní obe
veci (1. zastavenia exekúcie, 2.náhrady trov exekúcie) a to bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec
samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že návrhom oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie
návrhu ÚS SR na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok SD EÚ nie je dôvod vyhovieť a
obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa treba považovať za správne. Súd prvého stupňa si totiž
otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii (teda otázku platnosti a vykonateľnosti
notárskej zápisnice) zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne
presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom
nemohla nič zmeniť.

Obstáť nemôže námietka uplatnená oprávnenou tu aj v iných tunajším odvolacím súdom skôr
prejednávaných veciach, podľa ktorej by po prvotnom „odobrení“ podkladov nevyhnutných na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a teda po udelení poverenia už nemalo byť možným následné
skúmanie, či v tomto smere nedošlo k pochybeniu. Jednak exekučný poriadok sa vyhol zadefinovaniu
aj poverenia na vykonanie exekúcie za rozhodnutie (na rozdiel od jeho protikladu, ktorým je uznesenie
zamietajúce žiadosť o poverenie), oprávnenej však okrem toho musí byť známy aj ten záver tunajšieho
súdu, podľa ktorého exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie
na podklade titulu odporujúceho zákonu. Rozhodujúcim v tomto smere totiž je, že exekučný súd v
obdobných prípadoch (nerozhodno či už v štádiu skúmania podmienok pre udelenie poverenia alebo až
následne) neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne
zrušil exekučný titul reprezentovaný notárskou zápisnicou, môže mu však (tu spomínanému titulu) za
určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru by pritom malo za následok, že súdy
by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už
vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného
titulu mali byť nútené najskôr do udelenia poverenia (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania
pohľadávky) a až následne by mali byť oprávnenými uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto
výklade však zjavne odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty,
ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom
obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon zastavovanie exekúcií či exekučných
konaní (v ktorej súvislosti si je inak odvolací súd vedomý nekorektného narábania zákonodarcom s
pojmami) z tu objasňovaného dôvodu treba považovať za opodstatnené a zároveň za náležitý procesný

nástroj práve a len tam, kde v dôsledku určitého zlyhania v čase zaoberania sa možnosťou udelenia
poverenia k tomuto (udeleniu poverenia) došlo, hoci sa tak vôbec stať nemalo (keď práve o taký prípad
šlo aj v tejto veci).

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnená a povinná uzavreli dňa 10. mája 2004 Zmluvu o
úvere č. 4250506, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 10 000 Sk, ktorý sa jej
povinná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 5.360 Sk, t. j. spolu 15.360 Sk. Súčasťou
tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z tohto úveru tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu, na
celý jej majetok , do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej
dlhu) a jej príslušenstva. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok
z tohto úveru pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13, o čom bola
spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 3825/2004, NZ 77709/2004 zo dňa 23. októbra 2004, a súhlasil,
aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ E.p., možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré mu
povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa 10. mája 2004.

Podľa § 22 ods. 2 O.z., zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 O.z., zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 O. z. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 O. z.). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. §
39 O.z. absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V predmetnej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom,
ktorý bol určený oprávnenou, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za
tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku

platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím
zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku, na vykonanie
vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní,
neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť
exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako
to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa
vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky
poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú
potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny
podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť, nemožno považovať za
prípustné. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok
z predmetnej veci bola exekučným titulom a aby sa na jej základe viedla exekúcia proti povinnej. Súd
prvého stupňa správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľkou namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom, stotožňuje sa s názorom súdu prvého
stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa
rozhodol správne, ak v prejednávanej veci exekučné konanie zastavil a odvolací súd preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie takto napadnutého uznesenia, keďže tu nebol dôvod
nesúhlasiť s názorom o procesnom zavinení oprávnenej na zastavení exekúcie a právo exekútora na
odmenu v exekučnom konaní začatom pred 1. májom 2008 vyplývalo z ust. § 14 ods. 1 a 3, § 15 ods.
1 písm. a/ - d/ exekútorskej tarify v rozhodnom znení (viď § 27a exekútorskej tarify), preto aj druhé
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Oprávnená navrhla prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti SD EÚ na rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa ust. § 22 ods. 2
O.z., teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez právneho významu,
či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľka, a teda či ustanovenie,
ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice
napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola
správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávnenú za
účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenej, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom
a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom.

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ vety druhej O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie len účastník konania
(R 53/1999). Odvolací súd nedospel k názoru svedčiacemu o existencii oprávnenou naznačeného
rozporu, interpretáciu ust. § 44 ods. 2 E. p. zo strany súdu nepovažoval za extenzívnu, ale za ústavne
súladnú z vyššie uvádzaných dôvodov.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Vyššie citované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za
vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom - teda zákonmi všeobecne a to práve za účelom
ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb a to zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie,
proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale i ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení
s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný
právny predpis (v danom prípade konkrétne § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý
sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou, neboli ani splnené podmienky, aby konanie podľa návrhu
oprávneného v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil a postúpil Ústavnému súdu návrh na zaujatie
stanoviska. Súd preto i tento návrh oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.

Z týchto dôvodov oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie, ako nedôvodné zamietol, tak ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia.

Pre výsledok odvolacieho konania vyplývajúci z tohto uznesenia odvolacieho súdu potom v odvolacom
konaní procesný úspech zaznamenala povinná (v exekúcii sa navzdory odvolaciemu návrhu oprávnenej
pokračovať nebude) a bola to tak ona, komu podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej však žiadnu náhradu nepriznal,
lebo jej v takomto konaní žiadne trovy nevznikli a pre prípad opaku nepodala návrh na priznanie náhrady
(§ 151 ods. 1 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.