Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614207709.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX. E. XXXX, bytom P. - D., Z. XXXX/X, proti
žalovanej v 1. rade: Finance4you, a.s., Bratislava, Sekurisova 16, IČO: 36 058 947, zast. advokátom:
JUDr. Alan Strelák, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 a žalovanej v 2. rade: AUCTION - PRVÁ
DRAŽOBNÁ, spol. s.r.o., IČO: 36 058 747, so sídlom Banská Bystrica, Na troskách 3, zast. advokátom:
JUDr. Ivan Heger, so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 3, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 12. decembra 2014 č. k. 6C/165/2014-65,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. návrh na prerušenie konania zamietol, II.
žalobu vo veci samej zamietol, III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov

konania v sume 251,86 eur a IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov
konania v sume 789,04 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 21 ods. 1, 2 ZoDD
(zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR číslo 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov), § 80 O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) a vecne vo veci samej nepreukázaním
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti dražby z dôvodu nepreukázania stavu

objektívnej neistoty ohrozujúcej právne postavenie žalobcu dôvodiac, že jeho právne postavenie ako
vlastníka dražených nehnuteľností zostalo pre neúspešnosť napádanej dražby (konanej dňa 19. júna
2014) nezmenené s tým záverom, že práve nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby potom viedlo k zamietnutiu žaloby. Rozhodnutie o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Senica
podsp.zn.10C26/2014odôvodnil(súdprvéhostupňa)lenvecneatoirelevantnosťouvýsledkutakéhoto

konania (o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 8. októbra 2012) pre toto konanie, vzhľadom
na jestvujúcu neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby. Rozhodnutie o
trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a vecne
plným úspechom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade v konaní, čo bol dôvod priznania im
práva na náhradu trov konania potrebných pre účelné bránenie ich práv v tomto konaní a to v rozsahu
uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne na jeho zmenu úplným
vyhovením žalobe. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za
žalobu v sume 99,50 eur a za odvolanie v sume 99,50 eur namietajúc, že súd prvého stupňa sa zákonne
nevysporiadal s jeho procesným návrhom na prerušenie konania až do skončenia súdneho konania vo

veci prejednávanej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 10C 26/2014, v ktorom bolo uznesením zo
4. augusta 2014 č.k. 10 C/26/2014-53 nariadené predbežné opatrenie, ďalej, že súd nevykonal nímnavrhované dôkazy (výsluchom svedka a práve citovaným spisom Okresného súdu Senica) a preto
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok aj
jeho nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania. V tejto súvislosti potom

dôvodil, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na vedení takéhoto konania v zmysle ustanovenia ust. § 80 písm. c) O.s.p., ale len
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Súd rozhodol nezákonne, keď vychádzal z nesprávneho
právneho záveru, že dražba sa nedotkla jeho práv, nakoľko za nakladanie s nehnuteľnosťami je možné
označiť aj ich ponuku na predaj vo verejnej dražbe. V tejto súvislosti poukázal aj na v inom konaní

napádanú platnosť zmlúv (Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1212 0000035 z 8. októbra 2012 a Záložnú
zmluvu z 8. októbra 2012), ktoré majú aj uhradzovaciu funkciu, nakoľko umožňujú veriteľovi speňaženie
nehnuteľností vo vlastníctve záložcu (v tomto konaní vystupujúceho v pozícii žalobcu) a vykonanie
úhrad pohľadávky veriteľa (aj len domnelej) a pohľadávky žalovaného v 2. rade ako dražobníka aj bez
predchádzajúcej súdnej kontroly. Okrem toho ďalej dôvodil, že už samotným vykonaním napadnutej
dražby bol dotknutý na svojich právach, nakoľko mu vznikla zákonná povinnosť zaplatiť žalovanému v

1. rade ako záložnému veriteľovi náklady neúspešnej dražby, ktoré si žalovaný v 2. rade ako dražobník
uplatní. Rozhodnutie o trovách konania považoval za nezákonné z dôvodu, že bol to dražobník, ktorý
dražbu zmaril a to nedostavením sa na dražbu riadne a včas a zároveň porušením viacerých ustanovení
ZoDD spôsobil aj jej neplatnosť.

Žalovaní odvolacie návrhy nepodali.

Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, stotožniac
sa so závermi súdu prvého stupňa o tom, že v dôsledku neudelenia príklepu na dražbe nedošlo k

zmene právneho postavenia žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností a teda jeho práva neboli
vyhlásením dražby za neúspešnú žiadnym spôsobom dotknuté. Pokiaľ sa žalobca v žalobe domáhal
určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že žalovaný v 2. rade ako dražobník zmaril dražbu, poukázal na
ust. § 2 písm. j) ZoDD, v zmysle ktorého zmarením dražby je neuhradenie ceny vydraženého predmetu
dražby vydražiteľom v stanovenej lehote, z ktorého dôvodu zmariť dražbu mohol jedine vydražiteľ

a nie dražobník. Podľa jeho názoru, vyhlásením dražby za neúspešnú neboli žiadnym spôsobom
dotknuté majetkové ani iné práva (príp. právne postavenie) žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania
iným spôsobom ako uplatnením zodpovednosti za výsledok sporu (navrhované žalobcom v odvolaní)
považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, kedy od počiatku zjavne neúspešný žalobca
podáva neprípustnú žalobu a následne sa chce vyhnúť svojej zodpovednosti za náklady, ktoré jeho

nezodpovedným konaním žalovaným účastníkom vznikajú.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, stotožniac sa
so závermi súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu jeho

nedôvodnosti, pre neexistenciu zákonných podmienok potrebných pre takýto postup (ust. § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p.), nakoľko výsledok súdneho konania vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn.
10C 26/2014 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o tom, či dražba vykonaná dňa 19.
júna 2014 o 10.30 hod. je alebo nie je platná a to z dôvodu, že predmetom takého konania je posúdenie
platnosti spotrebiteľskej zmluvy/záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a

výsledok konania v podobe prípadnej neplatnosti týchto zmlúv nemôže ovplyvniť už vykonanú dražbu,
ale len prípadné budúce dražby. V takomto prípade nemôže mať prípadná neplatnosť spotrebiteľskej
zmluvy/záložnej zmluvy význam ani z hľadiska dotknutia sa vlastníckych práv žalobcu, pretože na
dražbe, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha k vydraženiu nehnuteľností nedošlo a žalobca je stále ich
vlastníkom. Vecne správnym bolo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu, že nebola

naplnená základná hmotnoprávna podmienka podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
a to udelenie príklepu. V dôsledku neudelenia príklepu žaloba nemá pre žalobcu žiaden právny význam
a žalobca nemá potrebný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takejto dražby (§ 80 písm.
c) O.s.p.), vyžadovaný pre takéto konanie aj ustálenou súdnou praxou (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spisovej značky 4Cdo 59/2009). Nevidel žiaden dôvod pre žalobcom navrhované

nepriznanie náhrady trov konania žalovaným aj v prípade ich úspechu v spore, nakoľko je to práve
žalobca, ktorý takýmto konaním sa snaží oddialiť splnenie svojich povinností.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p.).

Podľa § 2 písm. a) ZoDD v znení účinnom ku dňu 19. júna 2014 (deň konania dražby), na účely tohto
zákona dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom
naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu

dražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolourobenéaninajnižšie
podanie.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

S práve citovaných ustanovení je možné usudzovať, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným
druhom žaloby a podľa názoru odvolacieho súdu ju nemožno stotožňovať s určovacou žalobou podľa
§ 80 písm. c) O.s.p.. Žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa totiž možno domáhať určenia, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vzhľadom na to,
že dražba nie je právnym vzťahom ani právom, nie je možné považovať žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby za žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. použitie ktorého nie v prípade
takejto žaloby prípustné. Znenie ZoDD v znení účinnom do 1.1.2008 v ustanovení § 21 ods. 3 síce
uvádzalo, že súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem avšak novelou zákona

číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uskutočnenou zákonom číslo 568/2007 Z.z. účinnou od
1.1.2008 došlo k vypusteniu tejto podmienky určovania neplatnosti dražby zo zákona a tak od 1.1.2008
sa nevyžaduje "naliehavý právny záujem" ako predpoklad úspešnosti určenia neplatnosti dražby.
Podľa dôvodovej správy k práve citovanej novele ZoDD došlo k vypusteniu takejto podmienky z dôvodu,
že naliehavý právny záujem je inkorporovaný v žalobe podľa odseku 2, čo vyplýva z dikcie "osoba

dotknutá". Aktívnu legitimáciu potom na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá
tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení ZoDD. V tejto súvislosti však odvolací
súd poznamenáva, že pre úspešnosť v konaní nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona,
ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Je vecou posúdenia súdu, či
žalobcom namietané poškodenie práv je relevantné (spôsobujúce mu ujmu na jeho právach ). Je

vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu
istotu jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či
inštitúcie právneho štátu) ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri
výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad predpätým
formalizmom (porovnaj, napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Markt Interm Verlag GmbH a Klaus

Beermann proti Nemecku zo dňa 20. novembra 1989, Kruslin proti Francúzku z 24. apríla 1990). V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky), každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejnený v prílohe
oznámenia Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Súd musí teda vždy spravodlivo rozhodnúť každý jeden
prípad, berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba dotýka. Pri takomto rozhodovaní bude mať význam
ajotázka,čiexistovalozáložnéprávo(predstavujúceajprávoveriteľauspokojiťsvojuzročnúpohľadávku

zo zálohu v prípade, že nebude riadne splnená) a musí sa brať zreteľ na zmysel a účel zákona, ktorým
je privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Zákon explicitne uvádza len
dva dôvody, kedy dražba nebude neplatná (§ 21 ods.6).

Nedôvodnou potom bola námietka žalovaného v 1. rade, že vyhlásením dražby za neúspešnú neboli

žiadnym spôsobom dotknuté majetkové ani iné práva (príp. právne postavenie) žalobcu, nakoľko takýto
záver nie je možné zodpovedne prijať pred tým, ako súd vykoná účastníkmi konania navrhované
dokazovanie a tým im umožní preukázať ich skutkové tvrdenia.

Obdobne bola nedôvodnou aj námietka žalovaného v 2. rade, že nebola naplnená základná
hmotnoprávna podmienka podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to udelenie

príklepu, nakoľko zákon takúto podmienku pre podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
neurčuje a nie je ju možné vyvodiť ani akoukoľvek formou výkladu ust. § 21 ods. 5 ZoDD. V tejto
súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ust. § 2 písm. a) ZoDD
dražbou je aj verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie
podanie. Teda aj v prípade takéhoto konania považovaného za dražbu sa môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach domáhať v súdnom konaní určenia neplatnosti takéhoto verejného
konania (dražby) nehovoriac o tom, že žalobca spochybňuje aj platnosť záložnej zmluvy, ktorá zakladá
primárne právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej zročnej pohľadávky zo zálohu v prípade, že
nebude riadne splnená. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani skutočnosť, že určenie neplatnosti
dražby má právne následky aj pre uskutočnenie opakovanej dražby, ktorú nie je možné vykonať, ak

bola dražba neplatná (§ 22 ods. 2 ZoDD).

Nakoľko súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania, ako aj žalobu vo veci samej zamietol
len pre údajný nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby a
nezaoberal sa otázkou žalobcom tvrdeného porušenia práva pri vykonávaní spornej dobrovoľnej dražby

- teda vecne neposúdil nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní, takýto jeho postup dal zákonný dôvod
zrušenia jeho rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátenia mu veci na ďalšie konanie
podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 226 O.s.p. viazaný, pripojiť spis Okresného súdu Senica sp. zn. 10C 26/2014 a opätovne
posúdiť či sú splnené podmienky na prerušenie konania navrhované žalobcom a následne vykonať
dokazovanie navrhované účastníkmi konania na preukázanie ich (pre rozhodnutie vo veci právne
významných) skutkových tvrdení, prípadne výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (posúdenia, či spornou dražbou konanou

dňa 19. júna 2014 o 10.30 hod. došlo k porušeniu ZoDD, ktorým bol aj žalobca poškodený na svojich
právach v takom rozsahu a intenzite, že bolo dôvodné určiť dražbu za neplatnú).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.