Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209292
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816209292.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Karadžičova č. 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S., H. č. XXX/
X, o zaplatenie 627,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 327,78 eur
s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.07.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.08.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.09.2013 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.11.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.12.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.01.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.02.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.03.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.04.2014 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.05.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.06.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,15% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.07.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,15% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.08.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 20,94 eur od 21.09.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 13,68 eur od 21.10.2014 do zaplatenia,
všetkovmesačnýchsplátkachpo40,-eurpočnúcprávoplatnosťourozhodnutiaaždoúplnéhozaplatenia
pod stratou výhody splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky s tým, že každá splátka je splatná

najneskôr do posledného dňa toho ktorého mesiaca.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou 11.7.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie
627,14 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 29.7.2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu

trov konania. So žalovanou uzavrel dňa 16.4.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanej celkovú sumu 1005,12 eur. Pôžičku mala splácať v 48 mesačných splátkach po 20,94 eur,
pričom uhradila len 165,57 eur. Žalovaná bola vyzvaná listom z 20.7.2013 k okamžitej úhrade všetkýchsplátok jednorázovo, na čo nereagovala. Žalovaná pohľadávka pozostáva z neuhradenej úverovej
istiny 627,14 eur.

2. Súd v priebehu konania uznesením sp. zn. 15Csp/6/2016 zo dňa 23.12.2016 rozhodol o pripustení,
aby na miesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o
so sídlom Bratislava, Karadžičova č . 8.

3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku a poukázala na časový odstup odkedy

došlo k zosplatneniu úveru. Nenamietala, že zmluvu v apríli 2012 uzavrela, mala to byť bezúčelová
pôžička 600,- eur, peniaze jej prišli na účet. Tieto potrebovala na nájom, teda na bežnú potrebu.
Neboli jej vôbec vysvetlené ďalšie podmienky zmluvy, žiada preskúmať náležitosti zmluvy súdom. K
okolnostiam uzatvárania zmluvy uviedla, že jej vôbec neboli predložené na oboznámenie a podpis
všeobecné obchodné podmienky, tieto prvýkrát dostala až zo súdu. Namieta aj údaj o výške pôžičky,
pretože jej skutočne bola požičaná suma 600,- eur. Pre prípad, že by ju súd zaviazal k zaplateniu

sumy, žida povoliť splátky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi zmluvou o poskytnutí pôžičky z
16.4.2012,Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,predžalobnouupomienkouz20.7.2013,prehľadom
splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu z 26.1.2017, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 16.4.2012 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovanou zmluva
o poskytnutí pôžičky č. 6115926, ktorou bola žalovanej poskytnutá pôžička 600,- eur, s dohodnutou
splátkou20,94eur,ročnouúrokovousadzbou32%, celkovýminákladmispotrebiteľa405,12 eur, RPMN
32%, celkovou sumou pôžičky 1.005,12 eur, počtom splátok 48 a priemernou hodnotou RPMN
45,23%.

6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila za dobu od 14.6.2012 do 22.5. 2013
celkom sumu 165,57 eur, splátky neuhrádzala pravidelne a v plnej výške. Po zosplatnení predstavuje
súčet všetkých predpísaných splátok 792,21 eur.

7. Z predžalobnej upomienky z 20.7.2013 vyplýva, že veriteľ vyzýval žalovanú k zaplateniu 850,20
eur s poukazom na to, že neuhradila zameškané splátky. Uvedenú sumu mala uhradiť do 3 dní
od doručenia upomienky.

8. Z písomného vyjadrenia žalobcu z 26.1.2017 vyplýva, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ďalej poukázal na aktuálny právny názor vyjadrení v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016
v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a E. C..

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. 1 písm. l/ citovaného zákona celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy s poukazom
na uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny

nástupca žalobcu ako pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje voči žalovanej
nárok nazaplatenie 627,14 eur, ktorásumamá predstavovať sumu poskytnutej anevrátenej pôžičky.
Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 16.4.2012 medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaná konala pri
uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci výkonu podnikania, povolania, resp.

zamestnania. Podľa jej vyjadrenia potrebovala peniaze na nájom. Rovnako je nepochybné, že veriteľ
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl.
ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil

predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti
a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady
spotrebiteľa 405,12 eur, údaj o celkovej sumy pôžičky 1.005,12 eur, termín konečnej splatnosti
pôžičky je uvedený ako 4/2016 a v časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o
splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako

vo výške 32%.

Podľa názoru súdu údaj o celkovej sumy pôžičke 1.005,12 eur je nepochybne nesprávny údaj,
pretože pôžička, resp. spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý bol v sume 600,- eura nie v sume 1.005,12 eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne
nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje , aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška

úveru /§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona/ a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Účelomosobitnéhouvedeniavýšky spotrebiteľskéhoúveruakomaximálnej výškyalebosúčtuvšetkých

finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť
spotrebiteľovi sa reálne zorientovať aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné
stotožňovaťsúdajomocelkovejčiastke,ktorúmusí spotrebiteľ zaplatiť. Vtejtosúvislosti súdpoukazuje
aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ zakomponovanú vo VOP v časti
1.Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok
dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm.

l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na čo viackrát upozornila a sankcionovala veriteľa Consumer
Finance Holding a.s. aj Slovenská obchodná inšpekcia, napríklad aj v rozhodnutí SOI P /0436/07/11
zo dňa 15.3.2012 v časti hodnotenie VOP, definícia pojmu Celková suma pôžičky. Podľa SOI takáto
definícia pojmov vytvára základ pre nekalú obchodnú praktiku, nakoľko z dôvodu rozporu s citovaným
zákonným ustanovením sú tieto pojmy v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od účastníka konania ako veriteľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa SOI
takáto definícia pojmov Celková suma pôžičky, Splátka a Splátkový kalendár ako má veriteľ obsiahnuté
vo VOP, vyvoláva totiž dojem, že spotrebiteľ je povinný splatiť účastníkovi na základe zmluvy o úvere
len peňažnú sumu vo výške poskytnutej pôžičky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, čo nezodpovedá
skutočnosti. Obdobný právny názor je vyslovený aj v rozsudku NS SR 6Sžo 61/2014 zo dňa 26.8.2015.

11. Ďalej súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške počtu a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa

nachádza údaj len o počte splátok 48, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o
splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to
v čl. 6.2., podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach
alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
V čl. 6.3. zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná

časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaná ako dlžník v momente uzatvárania
zmluvy bola informovaná o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Žalovaná uviedla, že
nebola nijako oboznámená o Všeobecných obchodných podmienkach pri podpisovaní zmluvy, tieto
osobitne nepodpisovala, prvýkrát ich mala k dispozícií až v súvislosti s doručením súdnych písomností.
Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti VIII. Vyhlásenie klienta, že riadnym vyplnením

a podpísaním tejto zmluvy všetkými stranami bola uzatvorená zmluva, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky. Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu
vrátane jej súčasti prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je
výrazom ich vôle jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje, nemôže
znamenať, že žalovaná sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne

oboznámila a porozumela im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru oberá spotrebiteľa o oboznámenie a
pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum dokedy má zaplatiť prvú splátku, ako má splácať
následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami
a podobne. Nakoniec takouto praktikou sa neprípustne prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa.
Uvedené konštatoval napríklad aj KS v Prešove v rozsudku 4S/48/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorým

podporil záver a právny názor SOI Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave, podľa ktorého „aj keď
je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“, na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a správne
postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná podmienka

je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s
obsahom formulára“. Súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje, pričom ešte dodáva, že ani odkazna takéto samotné prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že spotrebiteľ bol informovaný
v čase pred uzatvorením zmluvy.

12. Vzhľadom k uvedenému súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov i z dôvodu absencie
údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený
určito a zrozumiteľne /§ 9 ods. 2 písm. f /. Pokiaľ v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok
Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. Klára Bíroová, súd
konštatuje, že z takejto poznámky žalobcu nie je zrejmé, na čo konkrétne chcel zástupca žalobcu

poukázať. Súdu je známe uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, avšak s ohľadom na skutočnosti
zistené v prejednávanej veci, je záver uvedeného rozhodnutia ESÚ neaplikovateľný. Z citovaného
rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. V predmetnej veci súd odôvodňuje svoj právny záver o tom, že údaj o splatnosti

jednotlivých splátok a o presnom termíne konečnej splatnosti nie je uvedený správne práve s poukazom
na to, že žalovaného nemôžu zaväzovať VOP, s ktorými nemohol byť oboznámený. V základných
údajoch zmluvy na jej prednej strane sa takéto informácie nenachádzajú.

13.Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi úver bez úrokov a poplatkov. Žalobca uplatnil

v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou
zo dňa 20.7.2013 zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru
súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri
existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa

pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V čl. 12.Skončenie zmluvy a predpokladá len
vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto
ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovanú, nie je upravené právo veriteľa využiť
predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 20.7.
2013 k takému zosplatneniu nedošlo. Uvedené podporuje nakoniec i ustanovenie § 53 ods. 9

OZ, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na
zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Uvedené evidentene veriteľ
nesplnil. Žalobcovi preto patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu
rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami. Pre úplnosť súd ešte v tejto súvislosti
uvádza, že predžalobnou upomienkou v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k inému spôsobu ukončenia

zmluvy zo strany veriteľa, ako napr. výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, pretože z textu tejto
upomienky uvedené vôbec nevyplýva, veriteľ nepoukazuje na takýto spôsob ukončenia zmluvy a jeho
vôľu dať výpoveď alebo odstúpiť od zmluvy týmto úkonom nemožno vyvodiť pri použití akéhokoľvek
výkladu. Nehovoriac o tom, že v predžalobnej upomienke vyzýva veriteľ žalovanú k zaplateniu 850,20
eur, ktorá suma sa zďaleka nepribližuje ani k žalovanej sume.

14. Súd preto s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s ohľadom aj na
obranu žalovanej, ktorá namietala premlčanie a s prihliadnutím na dátum podania žaloby 11.7.2016,
preskúmal žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ súd
považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 11.7.2013,

t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaná mala uhradiť splátky od dňa 14.6.2012 v sume 42,- eur,
dňa 16.7.2012 v sume 21,- eur, dňa 17.8.2012 v sume 21,- eur, dňa 15.10.2012 v sume 20,94 eur, dňa
14.11.2012 v sume 20,94 eur, dňa 27.12.2012 v sume 2,41 eur, dňa 27.12.2012 sumu 2,41 eur, dňa
18.1.2013 sumu 9,62 eur, dňa 21.3.2013 sumu 7,21 eur a dňa 22.5.2013 sumu 18,04 eur. Žalovaná
mala splátky uhrádzať vždy do 20.dňa v mesiaci. Splátky splatné za mesiac máj 2012 až jún 2013 v

rozsahu, v akom neboli uhradené sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu,
že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaná mala zaplatiť len skutočne
poskytnutú pôžičku 600,- eur. Splátky, ktoré mala poskytovať veriteľovi boli vo výške 20,94 eur a keďže
mala povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky, výška mesačnej splátky 20,94 eur musí byť
započítaná len na splatenie úverovej istiny. Od samého počiatku nebola povinná žalovaná splácať iné

nároky ako úverovú istinu, celá splátka bola účelovo určená len tento účel, pretože zo zmluvnej úpravy
ako súd konštatuje vyššie nevyplýva iné a uvedené zodpovedá aj zákonnej úprave § 566 ods. 2 OZ.15. Žalovaná bola preto povinná poskytnutú sumu 600,- eur splatiť pri výške mesačnej splátky 20,94
eur celkom v počte splátok 28,65 splátok /600 : 20,94 eur/. Tieto splátky mala splatiť počnúc máj 2012
až október 2014. Ide o 7 splátok roku 2012, 12 splátok roku 2013, 9 splátok roku 2014, t.j. spolu 28

splátok a 29 .splátka bola len čiastočná do úplného vyrovnania istiny. Keďže súd rozhodoval v januári
2017, boli všetky splátky už splatné. Ako súd uvádza vyššie prvé splátky úveru od mája 2012 do júna
2013 považuje za premlčané, pričom ide o sumu 272,22 eur /13 x 20,94 eur/. V tejto časti dochádza k
zamietnutiu žaloby, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj všetky platby žalovanej v celkovej výške 165,57
eur. Uvedené plnenia boli uskutočňované od mája 2012 do mája 2013 tak, ako súd uvádza prehľadne

vyššie a je potrebné ich započítať na bežné mesiace , pretože boli hradené v bežných mesiacoch
a žalovaná iný účel neuviedla. Žalovanému preto prináleží len zvyšná časť úverovej istiny 327,78 eur,
t.j. rozdiel medzi 600,- eur a zamietajúcou premlčanou alebo zaplatenou časťou 272,22 eur. Súd v
tejto časti považoval žalobu za dôvodnú.

16. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom

znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia. Žalovaná
bola povinná uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 20,94 eur vždy k 20.dňu v mesiaci,
preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v mesiaca až do
zaplatenia. Pri výške splátky 20,94 eur mala žalovaná zaplatiť sumu 327,72 eur splátkami od
20.7.2013, až do 20.10.2014 , t.j. 15 splátok po 20,94 eur - 314,10 eur a zvyšok do sumy 327,78

eur mala zaplatiť poslednou splátkou splatnou 20.10.2014 a táto bola vo výške 13,68 eur. Teda, pri
počte 15 splátok po 20,94 eur splatných od 20.7.2013 do 20.9.2014 a pri splátke splatnej 20.10.2014
vo výške 13,68 eur mala zaplatiť celkovú priznanú sumu 327,78 eur. Pre celkovú prehľadnosť súd
konštatuje ešte raz, že sumu 600,- eur bola povinná žalovaná zaplatiť pri splátke 20,94 eur celkom
počtom splátok 28,65 a tieto splátky mali byť platené od 20.5.2012 do 20.10.2014. Súd zamieta prvých

trinásť premlčaných splátok, resp. uhradených splátok a zvyšné žalobcovi priznáva tak ako je uvedené
vyššie.

17. Súd v súlade s § 232 ods. 3,4 CSP povolil žalovanej splátky 40,- eur mesačne, pretože prihliadol
na pomery na jej strane. Žalovaná uvádza, že má blokovaný účet, jej príjem je 350,- eur z pracovnej

zmluvy, nájom platí 235,- eur, žije sama a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Z týchto pomerov nie je
možné požadovať od žalovanej zaplatiť priznanú sumu jednorazovo, preto jej súd povolil splátky, pričom
upravil stratu výhody splátok pri vynechaní jednej splátky. Vzhľadom na osobu žalobcu a priznanú sumu
povolením splátok nebude žalobca nijako vážne ohrozený.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
2 CSP. Žalobca uplatňoval žalobou sumu 627,14 eur, súd priznáva sumu 327,78 eur, čo predstavuje
približne polovičný úspech žalobcu a žalovanej. Vzhľadom na takýto pomer úspechu a neúspechu súd
nepriznal žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357
písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.