Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612217401.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým, že tunajší
súd v exekučných konaniach: rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP), rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE) resp. zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS).

Uznesením č. 9C/94/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší

súd spojil poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie konania vedené na návrh
žalobcu pod sp. zn. 9C/94/2012, 9C/138/2012, 9C/172/2012, 9C/200/2012, 9C/225/2012, 9C/229/2012,
9C/246/2012, 9C/261/2012, 9C/265/2012, 9C/288/2012, 9C/323/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené
pod sp. zn. 9C/94/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to
zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca vyvinul úsilie, aby docielil
vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietalporušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave konania a oznámenie
prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009,
13.11.2009, 25.2.2010, ďalej v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosti na prieťahy

v konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 125,- eur. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške

cca 660,- eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu
o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci

exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8

Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú
náhradunemajetkovejujmysumuvovýške55,32eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučného
súdu.

V návrhoch (NZP a ZE) uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom exekučného
súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery.

Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb
na žiadosť pozitívne nereagoval. pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V žalobách, v ktorých namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak,ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku
a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska
princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne

postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné
využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane existuje
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak

z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s
príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca uplatnil
vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 97,50 eur,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa

vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej

škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 OSP. Čo sa týka
žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na
ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o
udelenie poverenia. Formu "žiadostí o informáciu o stave konania" nie je pritom možné považovať za
riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli
doručené žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli
súdu doručené žaloby a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má
za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, pokiaľ sa týka nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej lehote, exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, keďže
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách doterajšieho exekučného

konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť, súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal svoju všeobecnú
preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného

poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až
do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedla,

že akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže
byť "nesprávnym úradným postupom" na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená,bolozrušenéalebozmenenéprenezákonnosťpríslušnýmorgánom.Tátopodmienkaniejev

prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanieprebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote
žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu Ak ho súd
nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v
znení účinnom od 01.01.2013) a na to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný
nesprávnyúradnýpostupspočívajúcuvexistenciiprieťahov.Rýchlosťsúdnehokonanianiejeoprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a
priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy.

K žalobcom požadovanej materiálnej škode uviedol, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných
nákladov nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech.
Uplatňovanie nároku žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal

existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 26.11.2013 nedostavili. U oboch mal súd

doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalobca žiadal
o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/47/2012.

Vzhľadom na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to
uznesenímč.9C/94/2012-65zodňa10.6.2013nepovažovaluvedenýdôvodzadôležitýdôvododročenia
pojednávania poukazujúc na § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu a preto sa súd oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu. Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných
konaniach mal procesné postavenie oprávneného a exekučnými titulmi vo všetkých prípadoch boli

rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/245/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/94/2012) súd zistil,
že dňa 20.9.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Janke Wieckowskej pre vymoženie 822,-

eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 05605/10 zo dňa 7.7.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa
7.4.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podanéodvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011. Exekučné konanie bolo následne zastavené
uznesením zo dňa 2.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 13Er/203/2010-20 (pripojeného k sp. zn. 9C/138/2012) zo dňa 18.5.2011
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Dane Siskovej pre vymoženie 376,08 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 05146/10 zo dňa 29.7.2010. Uznesením zo dňa 12.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
3.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že žiadosť o
udelenie poverenia bola na tunajšom súde podaná dňa 26.11.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 13Er/519/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/172/2012) bolo zistené, že dňa
19.5.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému: Ivanovi Dudymu pre vymoženie 95,79 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18081/09 zo dňa 9.11.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 3.8.2011. Keďže v predloženej Zmluve o úvere č. 7153002 bol uvedený účel poskytnutia
úveru povinnému: zamestnanie, súd dňa 9.9.2011 si vyžiadal správy za účelom zistenia zamestnania

povinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Vyžiadané správy boli súdu doručené dňa 27.10.2011
a 2.11.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 23.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2012.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 24.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
8.2.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/549/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/200/2012)
súd zistil, že dňa 3.6.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Milanovi Čonkovi pre
vymoženie 259,41 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02920/11 zo dňa 4.5.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011. Uznesením zo
dňa 12.9.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu
nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011. Exekučné konanie bolo následne
zastavené uznesením zo dňa 29.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/16/2010 (pripojeného k sp. zn. 9C/225/2012) súd
zistil, že dňa 15.7.2010 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému:
Želmíre Gáfelovej pre vymoženie 2 115,89 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01960/10 zo dňa 9.4.2010. Žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu
súdu dňa 9.9.2010. Súd uznesením zo dňa 5.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.3.2011 tak, že odvolacie konanie zastavil v dôsledku
späťvzatia odvolania oprávneným. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia tak nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.10.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 9.6.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 13Er/18/2011-18 (pripojeného k sp. zn. 9C/229/2012) zo dňa 11.4.2011
bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Žiadosť bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému: Denise Machajdíkovej pre vymoženie 387,- eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09940/10 zo
dňa 22.10.2010. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.5.2011. Uznesením zo dňa 2.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011 bolo exekučné

konanie zastavené. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola na
tunajšom súde podaná dňa 17.1.2011.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/519/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/246/2012) súd
zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúcanávrhnavykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnému:IvanoviDudymuprevymoženie

95,79 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 18081/09 zo dňa 9.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola v uvedenej veci doručená
tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. V predloženej Zmluve o úvere č. 7153002 predloženej bol uvedený účel
poskytnutia úveru povinnému: zamestnanie a preto súd dňa 9.9.2011 vyžiadal správy za účelom zistenia
zamestnania povinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Vyžiadané správy boli súdu doručené

dňa 27.10.2011 a 2.11.2011. Uznesením zo dňa 23.11.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa
6.1.2012. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 24.1.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.2.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/517/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/261/2012) súd

zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Ľubomírovi Andorovi pre
vymoženie 1 435,40 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04941/10 zo dňa 14.6.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Tunajší

súd uznesením zo dňa 12.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 20.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/516/2011 (pripojeného k sp. zn. 9C/265/2012) súd

zistil,žedňa19.5.2011bolpodanýnávrhnavykonanieexekúcieoprávneného-žalobcuprotipovinnému:
Margite Dzureňovej pre vymoženie 2 202,78 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01966/09 zo dňa 30.7.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu
dňa 3.8.2011. Keďže v predloženej Zmluve o úvere č. 7053966 bol uvedený účel poskytnutia úveru

povinnému: povolanie, súd dňa 9.9.2011 vyžiadal správy za účelom zistenia povolania povinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré boli súdu doručené dňa 27.10.2011 a 2.11.2011. Tunajší súd
uznesením zo dňa 23.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, proti
uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2012. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 24.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/390/2006 (pripojeného k sp. zn. 9C/288/2012) bolo
zistené, že dňa 25.10.2006 bol súdnemu exekútorovi Ing. Radoslavovi Kešeľákovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Milanovi Gromošovi pre vymoženie 788,69 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 2347/06 zo dňa 11.7.2006. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.11.2006. Tunajším súdom bolo dňa 20.3.2007
vydané poverenie pre uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 6.10.2010 bola
súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním
exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 15.10.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému

súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis bol
súdu doručený dňa 29.12.2010 spolu s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Tunajší
súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora uznesením zo dňa 4.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2011. Uznesením zo dňa 29.9.2011 súd čiastočne zastavil exekúciu,
proti uzneseniu bolo podané odvolanie oprávneným. Rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie

bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2012 a tak uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/304/2006 (pripojeného k sp. zn. 9C/323/2012)
súd zistil, že dňa 14.9.2006 bol súdnemu exekútorovi Bc. Karolovi Mihalovi doručený návrh na

vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému: Božene Horváthovej pre vymoženie 254,27 eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 1514/06 zo dňa 22.5.2006. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 27.9.2006 a dňa 23.2.2007 bolo vydanépoverenie pre uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 bola súdu
doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 21.1.2011 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu

exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený dňa
11.2.2011 spolu s návrhom súdneho exekútora na čiastočne zastavenie exekúcie. Tunajší súd vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora uznesením zo dňa 15.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.8.2011. Uznesením zo dňa 11.10.2011 súd čiastočne zastavil exekúciu, proti
uzneseniu bolo podané odvolanie oprávneným. Rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie bolo

potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2012 a tak uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2012.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 22.11.2013 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu a to z tých istých dôvodov ako v podaní
zo dňa 10.4.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia tunajšieho
súdu nie sú z prejednávania veci vylúčený, nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do
jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.

1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný
súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/47/2012.
Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/47/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc

na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V konaniach vedených pôvodne pod č. 9C/94/2012, 9C/246/2012, 9C/261/2012, 9C/265/2012,
9C/138/2012, 9C/172/2012, 9C/200/2012, 9C/225/2012 a 9C/229/2012 žalobca namietal nesprávny

úradný postup spočívajúci v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej 15-dňovej lehote a v zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi
v exekučných konaniach resp. od právoplatnosti rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Z exekučných spisov pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010
a 2011, pričom žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012. V konaniach č.
9C/288/2012 a 9C/323/2012 premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutí exekučného súdu
o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi. V uvedených veciach bolo o

návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté dňa 4.4.2011 a 15.4.2011 a teda žalobný návrh aj v
týchto prípadoch bol podaný včas.Predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, existencia
škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti
určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie

majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty,
ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj
zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia
jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú súvislosť ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným
postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát
nemôže zbaviť a za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 9C/94/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

2. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE)
3. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/94/2012, 9C/246/2012, 9C/261/2012 a 9C/265/2012.
Oboznámenímsasexekučnýmispismibolopreukázané,ževovšetkýchprípadochboližiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom k zamietnutiu žiadosti
došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora tunajšiemu súdu. Podľa

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy
exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu,
že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa
ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa Občianskeho zákonníka, ako aj smernice

č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v

daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konaniaasťažnostinaprieťahyvkonaní,ktorébolizjehostranypodanénatunajšomsúde.Vzhľadomna
doručenie žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli tunajšiemu súdu v konaniach,

o ktorých rozhoduje doručené v dňoch 9.12.2010 a 3.8.2011, sa zo žalobcom uvedených žiadostí o
informáciu o stave konania nemôže týkať ani jedna. Prichádzala by do úvahy jedine sťažnosť na prieťahy
v konaní podaná žalobcom dňa 25.5.2011, avšak táto v prípade konania vedeného pod č. 13Er/245/2010bola podaná až po rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia a v ostatných prípadoch bola podaná ešte
predtým, než tunajšiemu súdu boli doručené žiadosti o udelenie poverenia.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámenej Spr č. 12/11 a odpovede na sťažnosť žalobcu
na prieťahy v konaní zo dňa 20.6.2011, sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená v celom rozsahu ako
neopodstatnená. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v
konaní podanej dňa 25.5.2011 neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci ústavného súdu. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup a
v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. 9C/288/2012 a 9C/323/2012 k nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisov č. 13Er/390/2006 a 13Er/323/2012 bolo zistené,
že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi
žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o predloženie exekučného spisu. Pôvodný súdny exekútor v

obochprípadochpodalpodnetnazastavenieresp.čiastočnézastavenieexekúcie.Zaúčelomposúdenia
podnetu pôvodného súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od oprávneného podklady - zmluvu
o úvere, všeobecné zmluvné podmienky, na základe posúdenia ktorých došlo aj k právoplatnému
čiastočnémuzastaveniuexekúcie.Súduvedenéskutočnostiposudzovaleštepredrozhodnutímozmene
súdneho exekútora, keďže v prípade úplného zastavenia exekúcie o tomto návrhu by už nebolo účinné

rozhodnúť.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v týchto prípadoch teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhoch na zmenu exekútora v exekučných konaniach. Zo
sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach sa v prípadoch jeho návrhov na
zmenu súdneho exekútora mohla týkať len sťažnosť podaná dňa 23.11.2010 (návrhy na zmenu súdneho
exekútora v oboznámených spisoch sp. zn. 13Er/390/2006 a 13Er/304/2006 boli podané v dňoch
6.10.2010 a 22.11.2010). Podľa oboznámenej Spr. 34/2010 však sťažnosť žalobcu aj v tomto prípade

bola považovaná za neopodstatnenú.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 9C/138/2012, 9C/172/2012, 9C/200/2012, 9C/225/2012,
9C/229/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul
nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak,
akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

V exekučných konaniach, ako už bolo uvedené, boli žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúciezamietnuté.Vovšetkýchprípadochexekučnýmtitulombolrozsudokrozhodcovskéhosúduavo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v daných
prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať zákonnosť

exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia
NS SR č. 5Cdo 439/2012, č. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR č. I.ÚS 278/2013, č. IV. ÚS 55/2011.Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi žalobca má právo iniciovať konanie

pred všeobecným súdom, ktorý v konaní môže posúdiť ako predbežnú otázku dôvod nezákonnosti
rozhodcovského rozsudku a teda existenciu jeho platnosti. V konečnom dôsledku súdu je známe, že
tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených žalobcom
v tomto konaní, ktoré žalobca postúpil na iný subjekt. Jedná sa o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté

rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach,
kde exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi bolo totiž
zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienebolozrušenéresp,zmenenéprenezákonnosť.
Žalobca ako oprávnený v exekučných konaniach nevyužil ani v jednom prípade svoje právo na podanie
riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu

nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu
zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že

zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa26.11.2013podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale

trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.