Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216764
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7511216764.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. M., T.. XX.X.XXXX, bývajúci v C., B. Č.. XX, domov dôchodcov,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom

so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o 466,80 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10C/55/2012-109 zo dňa 28.8.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 22,32 eura, ktoré je

navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom označeným v záhlaví Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvého stupňa) návrh
zamietol,konanievčasti70eurzastavil,uložilpovinnosťnavrhovateľovizaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 244,72 eura do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vyslovil, že odporca nemá právo na náhradu trov konania.

O zamietnutí návrhu rozhodol v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka
po zistení, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe zmluvy o pripojení v zmysle zák. č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá síce súdu nebola predložená, ale jej existenciu
odporca nenamietal. Túto zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú. Dokazovaním mal za preukázané,

že splatnosť jednotlivých faktúr a celej pohľadávky pripadol na 19.3.2006, pričom nárok na súde bol
uplatnený až dňa 10.11.2011, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O späťvzatí návrhu v časti sumy 70 eur rozhodol zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p., keďže v tejto sume
navrhovateľ vzal návrh späť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci navrhovateľ
v konaní nebol úspešný a odporca náhradu trov konania nepožadoval, preto náhradu trov konania
odporcovi nepriznal. Priznal však náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keďže ich považoval za
účelne vynaložené, lebo v dôsledku jeho vyjadrení a procesnej obrany došlo k zamietnutiu návrhu voči
odporcovi. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia a to z odmeny
za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 33,20 eura, vyjadrenie zo dňa 29.2.2012 v sume 33,20 eura,

stanovisko zo dňa 15.5.2012 v sume 33,20 eura, účasť na pojednávaní dňa 17.5.2012 a 28.8.2012 (2x33,20 eura), z režijného paušálu v sumu 7,41 eura za rok 2011 a 4x 7,63 eura za rok 2012, a z DPH
vo výške 20 %, spolu 244,72 eura.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote
podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške na 29,08
eura s DPH. V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa,
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach, pričom podľa údajov Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch
členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby a návrh na priznanie trov konania, pričom pred zaslaním oznámenia nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup

združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd
nepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávonaprávnupomoc

a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti
potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eura. Nesúhlasil s argumentáciou

navrhovateľa a aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na danú vec považuje za nenáležitú. Uviedol, že už samotný
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom
zabrániť dodávateľovi porušovať spotrebiteľské práva. Vedľajší účastník účinne vzniesol námietku
premlčania, ku ktorej sa následne pripojil aj odporca, čo v konečnom dôsledku malo za následok
zamietnutienávrhu.Uviedol,žesúdprirozhodovaníotrováchvedľajšiehoúčastníkapostupovalvsúlade

s legislatívou európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a
právnou teóriou.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas a

oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania v sume 244,72 eura vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto podrobne
špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 10.11.2011. Podaním
doručeným súdu dňa 20.12.2011 vedľajší účastník vstúpil do konania a požiadal o doručenie návrhu na
začatie konania s prílohami. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Dňa 5.3.2012 bolo súdu doručené
vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Toto vyjadrenie bolo doručené

navrhovateľovi dňa 28.3.2012, ktorý naňho reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 14.5.2012. K
tomuto vyjadreniu podal stanovisko vedľajší účastník podaním doručením súdu dňa 15.5.2012. V danej
veci boli celkovo nariadené 4 pojednávania, z ktorých na dvoch (17.5.2012 a 28.8.2012) sa osobne
zúčastnil aj právny zástupca vedľajšieho účastníka. Ďalej z úradného záznamu zo dňa 13.7.2012obsiahnutom na č. l. 97 spisu vyplýva, že odporca sa pripojil k námietke premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom. Dňa 28.8.2012 súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na začatie konania došlo potom, čo vedľajší
účastník podaním doručením súdu dňa 5.3.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a
jeho následným procesným postupom v danej veci.

Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre

úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva odporcu, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie
malovplyvnarozhodnutiesúduvprospechodporcu.Nemožnopretohodnotiťvynaloženietrovprávneho
zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa, že právnym zastúpením vedľajšieho

účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné
právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také
združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka

konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia
združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej
pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a
vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru
odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným

spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť
procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany
spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie
je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom.
Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b,

19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá
takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom
alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na
právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba
pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa
názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre
posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.

Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods.
4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p.,
osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru,

že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom.Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomoci,
spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže

byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom.Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi
možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci odporcu), a to s poukazom na ust. § 142

ods.1 O.s.p..

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho

procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl.
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,

ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočnostíapod.Toplatíajnapodaniaadvokáta,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali
medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli iba navrhovateľ a vedľajší účastník a v odvolacom konaní
bol navrhovateľ neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému

vedľajšiemu účastníkovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania vo výške 22,32 eura, pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej
pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 10,79 eura (1/2 zo 21,58 eura) podľa ust. § 10 ods. 1,

§ 14 ods. 3 vyhlášky, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu
účastníkovi v prvostupňovom konaní 244,72 eura. Vedľajšiemu účastníkovi patrí aj náhrada miestnych
telekomunikačných výdavkov a miestne prepravné podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 7,81
eura a DPH z odmeny a z režijného paušálu vo výške 20 %, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške
22,32 eur (10,79 eura + 7,81 eura + 20 % DPH zo sumy 18,60 eura).

V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka k
rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.