Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Er/374/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225820
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213225820.5

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, proti povinnej: V. V., Z.. X. T. XXXX, bytom Z.
Z.. XXXX/X, L. Q., o vymoženie 716,23 € s prísl., o 1. námietke zaujatosti vznesenej povinnou a 2.
„námietke" povinnej proti exekučnému príkazu č. k. EX 3634/2013-16 takto

r o z h o d o l :

I. „Námietka“ povinnej proti exekučnému príkazu č. k. EX 3634/2013-16 z 28. januára 2015 sa odmieta.

II.JUDr.TáňaPačesová,súdnaexekútorkavBratislave,niejevylúčenázvykonávaniaexekúcievedenej
u nej pod sp. zn. EX 3634/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Súdna exekútorka vykonáva exekúciu na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov oprávnenej z 28.
augusta 2013 č. 1302942713 na sumu 726,23 €. Proti tejto exekúcii podala povinná námietky, ktoré tun.

súd zamietol uznesením č.k. 15 Er 374/2013-21 zo 16. mája 2014 a následne (keďže toto uznesenie sa
zrušilo v dôsledku odvolania povinnej) uznesením č.k. 15 Er 374/2013-38 z 21. novembra 2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23. decembra 2014. Ďalším uznesením č. k. 15 Er 374/2013-45 zo 4. marca
2015súdzamietolnávrhpovinnejnaodkladuvedenejexekúcie;totouznesenienadobudloprávoplatnosť
8. apríla 2015.

Medzičasom 25. marca 2015 povinná doručila súdu podanie označené ako „Námietka vo veci - EX
3634/2013-16“, v ktorom uviedla, že nesúhlasí „s formou a nariadenými zrážkami z dvoch tretín jej
príjmu“ bol porušený zákon. Súdna exekútorka jej napriek súhlasu oprávneného neponúkla možnosť
splátkového kalendára, hoci vo svojom návrhu na odklad exekúcie zo 6. februára 2015 sa zaviazala
splácať 4 % zo 14 % vymeriavacieho základu stanoveného štátom.

Ďalším podaním došlým 28. apríla 2015 povinná požiadala o vylúčenie súdnej exekútorky z výkonu
exekúcie. Na odôvodnenie uviedla, že exekútorka sa na ňu „hnevá“, pretože v inom konaní bola povinná
úspešná s námietkami proti trovám exekúcie. V tu prerokúvanej veci povinnej neponúkla možnosť
splátkového kalendára. Navyše jej teraz zaslala výzvu na uhradenie pohľadávky a trov exekúcie z 1.
apríla 2015 s upozornením na možnosť exekúcie predajom hnuteľných vecí „ako odvetu“ za postup
povinnej. Okrem toho povinná žiadala, aby „oprávnený súhlasil s uplatnením § 57 ods. 1 písm. c) v

intenciách § 59“, a žiadala súd „o odkomunikovanie možnosti uplatnenia § 57 ods. 1 písm. c) v intenciách
§ 59 Ex. Por.“

O podaniach povinnej uvážil súd takto:

I. Podanie došlé 25. marca 2015 je v podstate prejavom nesúhlasu povinnej s obsahom exekučného

príkazu č. k. EX 3634/2013-16 z 28. januára 2015, ktorý povinná aj pripojila. Týmto exekučným príkazom
na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov súdna exekútorka nariadila exekúciu zrážkami z dvochtretín z dohody o vykonaní práce, na ktorú má povinná nárok voči IN Services s.r.o. Podľa ustanovenia §
52 ods. 3 Exekučného poriadku však proti exekučnému príkazu (príkazu na vykonanie exekúcie určitým
spôsobom, § 52 ods. 2 Ex. por.) nie je prípustný opravný prostriedok, preto súd nemohol exekučný

príkaz meritórne skúmať. Keďže zákon neupravuje, ako v exekučnom konaní naložiť s neprípustnými
procesnými podaniami, per analogiam k § 218 Občianskeho súdneho poriadku súd takýto opravný
prostriedok odmietol.

Pokiaľ ide o samotné vykonávanie zrážok zo mzdy resp. z iných príjmov, súd nezistil dôvod, pre ktorý

by v tejto časti mala byť exekúcia neprípustná. V zmysle ustanovenia § 56 ods. 9 Ex. por. je exekútor
iba oprávnený, nie povinný uzavrieť s povinným dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky.
Súhlas oprávneného je podmienka nutná, nie však dostačujúca pre takýto postup, podstatná je úvaha
exekútora, či je takýto postup rozumnejší a vhodnejší ako vykonávanie exekúcie. Aktuálna znenie
Exekučného poriadku nedáva súdu, ale ani oprávnenému možnosť exekútora k uzavretiu takejto dohody
s povinným prinútiť. Podstatou „dohody“ je súhlas oboch strán, teda tak povinnej, ako aj súdneho

exekútora, preto nepostačuje, že povinná sa v jednom zo svojich podaní zaviazala „splácať 4 % zo 14 %
vymeriavacieho základu stanoveného štátom na zdravotné poistenie“. Taký záväzok nemá relevanciu,
pokiaľ s ním neprejaví súhlas súdna exekútorka v zmysle § 56 ods. 9 Ex. por.

Výšku zrážok zo mzdy upravuje § 71 Ex. por., ktorý v ods. 2 určuje, že na prednostné pohľadávky slúži

tzv. druhá tretina mzdy, no ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spoločne s ostatnými
pohľadávkami z prvej tretiny. Z logiky veci potom vyplýva, že ak je mzda alebo iný príjem povinného
postihnutý jedinou exekúciou na vymoženie práve prednostnej pohľadávky, uspokojuje sa z druhej aj z
prvej tretiny, teda celkovo z dvoch tretín príjmu. Za prednostnú pohľadávku sa podľa § 71 ods. 2 písm.
d) Ex. por. považuje okrem iného aj poistné na zdravotné poistenie. Určenie zrážky v rozsahu dvoch

tretín príjmu (po odpočítaní základnej sumy podľa § 70 Ex. por.) tak v prerokúvanej veci je v súlade s
citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku. Keďže exekútorka v samotnom exekučnom príkaze
výšku zrážok neurčila (tú určil až zamestnávateľ - platiteľ iného príjmu) a povinná nepreukázala, že by jej
zamestnávateľ skutočne zrazil väčšiu časť než jej náleží, nezistil súd žiaden dôvod, prečo by exekúcia
vykonávaná týmto spôsobom odporovala zákonu.

Pokiaľ ide o žiadosti povinnej, aby exekútorke oznámil podanie návrhu na odklad exekúcie, súd
poukazuje na to, že Exekučný poriadok mu neustanovuje povinnosť informovať exekútora o takomto
návrhu. Je v záujme povinnej, aby o ňom exekútora upovedomila. Z výzvy exekútorky (č.l. 48) zreteľne
vyplýva,žepovinnábolavyzvaná,abyexekútorkepredložiladokladopodanínávrhunaodkladexekúcie,

čomu však povinná nevyhovela. Negatívne následky s tým spojené tak musí povinná znášať sama.

II. Podľa ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Podľa ods. 2 však dôvodom vylúčenia nie sú okolnosti spočívajúce v postupe exekútora

v exekučnom konaní.

Súdna exekútorka vo vyjadrení k dôvodom zaujatosti z 30. apríla 2015 uviedla, že povinnú ani jej rodinu
nepozná, nemá dôvod sa na ňu hnevať a nie je si vedomá, že by postupovala v rozpore so zákonom.
Proti uzneseniu, ktorým súd (obsadený vyšším súdnym úradníkom) v inom exekučnom konaní vyhovel

námietkam povinnej proti trovám exekúcie, podala exekútorka v danom konaní odvolanie k sudcovi, čo
však nie je nič zvláštne. Preto sa voči povinnej necíti zaujatá. Vzhľadom na vyjadrené pochybnosti o
nezaujatosti,akoajnaneustálepodaniapovinnejvšakexekútorkavyjadrilanázor,„ževyhoveniežiadosti
povinnej na vylúčenie exekútorky z exekúcie by bolo na prospech exekučného konania“.

Súd však dôvod na vylúčenie súdnej exekútorky nezistil.

Podľa už citovaných ust. Exekučného poriadku môžu dôvody na vylúčenie súdnej exekútorky spočívať
v okolnostiach jej vzťahu k predmetu konania, účastníkom alebo ich zástupcom. Súd pri rozhodovaní o
vylúčení súdnej exekútorky môže a musí brať ohľadom výlučne na tieto zákonom ustanovené dôvody

vylúčenia. Súd nie je oprávnený vylúčenie posudzovať s ohľadom na žiadne iné záujmy, napr. súdnou
exekútorkou tvrdený „prospech exekučného konania“. Exekútor vykonávajúci exekúciu musí rátať s
tým, že sa vo svojej činnosti stretne s nevôľou povinných a že títo budú (viac alebo menej intenzívne)
brániť svoje práva podávaním návrhov a žiadostí, na ktoré ich Exekučný poriadok oprávňuje. Súčasťounezávislosti súdneho exekútora (§ 3 Ex. por.) musí byť aj schopnosť preniesť sa cez takéto prejavy
povinných proti činnosti súdneho exekútora.

Okrem toho § 30 ods. 2 Ex. por. zakazuje uplatniť ako dôvod vylúčenia samotný postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní. K rovnakému záveru prirodzene možno dospieť už z odseku 1 tohto
paragrafu, pretože postup v určitej exekúcii nie je ani vzťahom k veci, ani k účastníkovi, ani k jeho
zástupcovi.

V prerokúvanej veci povinná vidí dôvod zaujatosti súdnej exekútorky jednak v tom, že sa na ňu „hnevá“,
lebo povinná bola voči nej úspešná v inom konaní, jednak v tvrdených nesprávnostiach v postupe
súdnej exekútorky. Sama okolnosť, že povinná bola v inom konaní voči súdnej exekútorke (zatiaľ
neprávoplatne) úspešná so svojimi námietkami proti trovám exekúcie, podľa názoru súdu nepostačuje
na záver, že exekútorka si voči povinnej vytvorila taký vzťah, ktorý by spochybňoval jej nestrannosť.
Pre vylúčenie nepostačuje akýkoľvek vzťah, ale musí ísť o vzťah, ktorý z objektívneho hľadiska môže

viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho nestrannosti (porov. podobne judikát R 31/2014). Podľa názoru
súdu treba objektívne vychádzať z toho, že súčasťou exekučnej činnosti, na ktorú je súdna exekútorka
štátom splnomocnená (§ 2 Ex. por.), je aj rozhodovanie súdu o námietkach proti určitým jej úkonom.
Súdna exekútorka tak prirodzene počíta s tým, že súd môže mať v určitých prípadoch iný názor na
určitú otázku než ona sama. To je však súčasť exekučnej činnosti a povinnosť znášať to je súčasťou

profesionality súdneho exekútora. Už preto nemožno mať na základe toho z objektívneho hľadiska
„legitímne“ pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Ďalším dôvodom, na ktorý povinná zakladá svoju žiadosť o vylúčenie súdnej exekútorky, je jej postup v
tomto exekučnom konaní. Tieto okolnosti v zmysle § 30 ods. 2 Ex. por. nemôžu byť dôvodom vylúčenia,

preto na ne súd pri rozhodovaní o vylúčení ani nemohol prihliadať. Len nad rámec toho však treba
uviesť, že z obsahu spisu a písomných vyjadrení nevyplýva nezákonnosť postupu súdnej exekútorky.
Predovšetkým, povinná podala 10. februára 2015 návrh na odklad exekúcie v podstate z dôvodu § 56
ods. 2 Ex. por. (možno očakávať, že exekúcia bude zastavená), nie podľa § 56 ods. 1 Ex. por. Pre prípad
odkladu podľa § 56 ods. 2 ustanovenie § 79 ods. 2 Ex. por. ukladá platiteľovi mzdy aj naďalej povinnosť

vykonávať zrážky, len ich nemá vyplácať oprávnenému. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie tieto
následky viaže dokonca na povolený odklad exekúcie, treba a maiori ad minus dospieť k záveru, že
rovnaký záver musí platiť aj za situácie, že je odklad z tohto dôvodu len navrhovaný. Bolo by totiž
nelogické, aby podanie samotného návrhu na odklad (ktorého dôvodnosť je v danom okamihu otázna)
mala prísnejšie následky než už pozitívne vybavenie tohto návrhu. Preto treba ustanovenie § 56 ods.

6 Ex. por., podľa ktorého môže exekútor do rozhodnutia o odklade vykonávať len úkony, ktorými sa
majetok povinného zabezpečuje, vykladať vo vzájomnej súvislosti s § 79 ods. 2 Ex. por., že aj počas
rozhodovania o návrhu na odklad podľa § 56 ods. 2 Ex. por. môže platiteľ mzdy vykonávať zrážky aj
naďalej. To napokon výslovne vyplýva aj z § 79 ods. 1 Ex. por, kde sa hovorí, že aj pri povolení odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 1 Ex. por. platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky až po upovedomení súdnym

exekútorom, že bol odklad povolený, nie už podaním návrhu na odklad. Otázka, či § 56 ods. 6 Ex. por.
zakazuje exekútorovi vydať exekučný príkaz na výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, je v prerokúvanej
veci nepodstatná, pretože exekučný príkaz bol vydaný 28. januára 2015, teda skôr, než povinná podala
návrh na odklad exekúcie (10. februára 2015). Výzva z 1. apríla 2015 s hrozbou vykonania exekúcie
predajom hnuteľných vecí taktiež zodpovedá § 65 prvej vete Ex. por., podľa ktorého možno exekúciu

vykonať aj viacerými spôsobmi v jednom konaní. Z vyjadrenie exekútorky je zrejmé, že v danom čase
(1. apríla 2015) nemala vedomosť, že by z príjmu povinnej bola vykonaná čo len jediná zrážka a že by
došlo k úhrade pohľadávky.

Z uvedených dôvodov bolo treba rozhodnúť v zmysle výroku.

Už len na záver súd uvádza, že uplatnenie § 57 ods. 1 písm. c) Ex. por. prichádza do úvahy jedine vtedy,
ak oprávnený sám, iniciatívne navrhne zastavenie exekúcie. § 59 Ex. por. nemožno interpretovať tak,
že by mal súd oprávneného na takýto úkon vyzývať. Vzhľadom na to súd nemohol vyhovieť žiadosti
povinnej o „odkomunikovanie možnosti uplatnenia § 57 ods. 1 písm. c)“ oprávnenému.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.