Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214247
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116214247.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti
žalovanému F. O., A.. XX. XX. XXXX, X. I. XXXX/XX, XXX XX W. W., zast. JUDr. Karínou Uhrínovou,
advokátkou, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2 727,79 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 327,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 22. 09. 2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 07. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2
727,79 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 05. 05. 2015 až do zaplatenia z titulu neoprávneného
odberu elektrickej energie na odbernom mieste M..

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, jeho zástupcu, svedeckou
výpoveďou F. P., G.. N. S., protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 10.
04. 2015 na odbernom mieste M., N. W. XXX, korešpondenciou účastníkov, faktúrou vystavenou za
odber elektrickej energie za obdobie od 10. 10. 2014 do 10. 04. 2015, fotodokumentáciou elektromeru,
potvrdením realitnej kancelárie Dion reality s. r. o., výpisom LV č. XXX kat. úz. M., cenníkom nákladov
spojených so zisťovaním a odstránením NO pre rok 2015, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví zo dňa 28. 11. 2013 č. XXXX/XXXX/E a zo dňa 28. 11. 2014 a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú
energiu na odbernom mieste Hrochoť v zmysle § 46 zákona 251/2012 Z. z.
Faktúrou za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval žalovanému žalovanú sumu splatnú dňa 04. 05.
2015. Žalovaný túto neuhradil. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť. V zmysle § 3 nariadenia vlády
87/1995 Z. z. požadoval úrok z omeškania od 05. 05. 215 až do zaplatenia.

Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého
je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody je
stanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z.5. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. M. bolo zistené, že rodinný dom súpisné č. XXX je vo vlastníctve
žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2009.

6. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že od roku 2010 je dom neobývaný, odpojený od elektriky,
nevykurovaný. On sám žiaden neoprávnený odber neuskutočnil. Z týchto dôvodov nemôže zodpovedať
za vzniknutú škodu.

7. Žalobca uviedol, že v zmysle právnej úpravy, konkrétne § 46 ods. 2 zákona o energetike č.

251/2012 Z. z. a § 39 ods. 13 citovaného zákona je daná objektívna zodpovednosť za spôsobený
protiprávny vzťah bez možnosti akejkoľvek liberácie. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Žilina 9Co/363/2013, 10Co/125/2012, 10Co/29/2011, tiež na rozhodnutie Okresného súdu
Prievidza 14C/142/2014. Škoda, ktorá vznikla na strane žalobcu neoprávneným odberom elektriny, bola
vyfakturovaná v súlade s § 46 ods. 2 zákona 251/2012 Z. z. v spojení s vyhláškou MH SR 292/2012
Z. z. Poukázal na tú skutočnosť, že obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec držať, užívať,

nakladať s ňou. Vlastník tiež nesie zodpovednosť za to, ak nevykonáva svoje oprávnenie vec užívať v
súlade s právnymi predpismi.
Navrhol vypočuť v konaní ako svedka F. P., technika pre meranie, ich zamestnanca.
Tento uviedol, že v rámci kontroly odberných miest dňa 10. 04. 2015 bolo zistené, že na adrese Hrochoť
519 je odber elektriny bez elektromera a bez zmluvy. Vychádzal z toho, že našiel na dome stočené

vodiče. Okolie domu bolo zarastené, dom nebol oplotený, elektromerová skrinka bola otvorená. Odberné
miesto nebolo zabezpečené. Vlastníkom kábla od poistnej skrine do domovej skrine je odberateľ.
V danom prípade sa nachádzala poistná skriňa na dome žalovaného. Káble, ktoré išli z domovej
skrine, išli do vnútra domu. V dome sa nenachádzali ističe ani elektromer. Svedok uviedol, že urobil
fotodokumentáciu zisteného stavu, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 8. Z takto zisteného stavu usúdil

neoprávnený odber, ktorý bol spôsobený priamo na rodinnom dome. Zo spôsobu, ako boli stočené
vodiče, vyvodil, že sa elektrina musela odoberať z vnútra domu.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dom nadobudol od manželov T. v roku 2010. Títo odhlásili odber
elektriny 26. 08. 2010. On sám sa neprihlasoval na odber, keďže dal hneď dom na predaj realitnej

kancelárii. Dom nie je obývania schopný. On sám nemal prečo realizovať čierny odber. Nevedel uviesť,
kto by ho mohol realizovať. Stávalo sa dvakrát za päť rokov, že mu suseda volala, že vidí na pozemku
sa pohybovať nejaké osoby. Kľúče od domu má len realitná kancelária. Mal za to, že urobil všetko pre
to, aby dom zabezpečil. Z jeho strany nedošlo k porušeniu nejakej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Nezasiahol do odberného miesta, nemá na to ani odbornú vedomosť. Dom

uzamkol, pričom v dome sa nenachádzali žiadne elektrospotrebiče. Vo vzťahu k výpočtu škody túto
nespochybnil, okrem položky poplatok za pripojenie vo výške 72,22 Eur, keďže nemá vedomosť o tom,
že by došlo k nejakému pripojeniu. Poprel, že by obdržal od žalobcu nejakú faktúru alebo výzvu na
úhradu žalovanej sumy. V tejto súvislosti namietal otázku splatnosti dlhu.

9. Svedkyňa G.. N. S. uviedla, že je zástupkyňou realitnej kancelárie Dion reality. V dome bola prvýkrát
15. 12. 2014. Tento nie je v obývania schopnom stave. Sú tam len holé steny. Chodievajú tam často
so záujemcami o kúpu, jedenkrát za mesiac alebo dva mesiace. V dome nie je voda ani plyn. Odberné
elektrické miesto si nevšimla, nie sú tam žiadne spotrebiče.

10. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Žilina v konaní 9Co/363/2013. Jednalo sa o
prípad, kedy bolo zistené na meradle elektrickej energie poškodenie overovacích plômb, pričom nebolo
sporné, kto býva v rodinnom dome. V tomto konaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 32Odo 1102/2006, v ktorom bolo konštatované, že dôsledky neoprávneného odberu nesie
odberateľ bez toho, aby bolo nutné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie

zariadenie poškodil.

11. V rozhodnutí NS SR 4Cdo 30/2009 sa rovnako jednalo o prípad, kedy rodinný dom bol obývaný a
mal poškodené meradlo odberu plynu. Najvyšší súd mal za to, že v tomto konaní boli preukázané znaky
zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, ktorá predstavovala samotný neoprávnený

odber, vznik škody a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Pre aplikáciu
ustanovenia § 3 ods. 1 O. z. v danom prípade mal Najvyšší súd za to, že nie je podložená dôkaznými
skutkovými zisteniami.12. Aj z ďalších judikátov súdov SR alebo ČR vyplýva, že za porušenie povinnosti pri odbere elektriny
či plynu považujú existenciu samotného neoprávneného odberu, ktorý sa predpokladá zo skutočností
porušenia meracieho zariadenia alebo z neoprávneného zásahu do tohto meracieho zariadenia.

V takomto prípade sa neskúma zavinenie vlastníka nehnuteľnosti, ale sa vychádza z objektívnej
zodpovednosti za vzniknutú škodu. Jej výška sa stanovuje výpočtom stanoveným vykonávacím
predpisom k zákonu o energetike vyhláškou č. 292/2012.

13.Žalovanýnespochybnilexistenciuzásahudoelektrickýchkáblovnachádzajúcichsavdomovejskrini,

ktoré svedčia o spojení káblov za účelom odberu elektrickej energie vo vnútri domu. Argumentoval
tým, že vo vnútri domu samotný odber elektrickej energie nebol možný, keďže dom bol neobývania
schopný, nikto tam dlhú dobu nebýval a nenachádzali sa tam ani žiadne elektrospotrebiče. Túto
skutočnosť preukázal svedeckou výpoveďou zástupkyne realitnej kancelárie. Zástupca žalobcu toto
tvrdenie žalovaného nijako nespochybňoval.
Návrh bol doručený súdu dňa 28. 07. 2016, t. j. za účinnosti nového procesného predpisu Civilného

sporového poriadku.

14. Keďže nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o odbere elektrickej
energie, nemožno klasifikovať daný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 O. z.

15. Predmetom sporu bolo plnenie z titulu náhrady škody na základe špeciálnej právnej úpravy Zákona
o energetike 251/2012 Z. z. § 46 ods. 1 a nasledujúcich.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo

neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

(3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na
výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom

odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

17. Ústavný súd ČR uznesením pléna zo dňa 01. 04. 2014 pod spisovou značkou Pl.ÚS 29/13 upozornil
na to, že sudca je v zmysle Ústavy pri rozhodovaní viazaný zákonom a je oprávnený posúdiť súlad
iného právneho predpisu so zákonom, a preto nesmie vyhlášku aplikovať mechanicky, ale musí vždy

zohľadniť špecifické okolnosti prípadu tak, aby sa zistená škoda blížila čo najviac škode skutočnej, aj
keď často veľmi obtiažne zistiteľnej. Jednalo sa o obdobný prípad náhrady škody z titulu neoprávneného
odberu elektrickej energie. Ústavný súd poukázal na tú skutočnosť, že súdy v odôvodnených prípadoch
nemusianutnepaušálneakceptovaťspôsobvýpočtunazákladevyhláškyospôsobestanovenianáhradyškody. V prípade, keď by takýto výpočet nezaisťoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale
malo byť ním dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením ku akejsi nadkompenzácii poškodeného, či
k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, civilný súd je oprávnený v takom prípade obsah

vykonávacieho právneho predpisu za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným
odberom náležite modifikovať, pričom môže vziať do úvahy napr. predchádzajúcu históriu spotreby
energie neoprávneného odberateľa, prípadne vychádzať zo znaleckého posudku pre účely výpočtu
spotreby spravodlivým spôsobom. Od tohto názoru sa potom odvíjalo aj rozhodnutie NS ČR v obdobnom
konaní vedenom pod sp. zn. 25Cdo 201/2013.

18. Súd mal za preukázané, že rodinný dom žalovaného nebol trvale obývaný a nenachádzali
sa v ňom ani elektrospotrebiče. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že aplikácia citovaného
zákonného ustanovenia a vykonávacej vyhlášky v danom prípade predstavuje neprimeranú tvrdosť voči
žalovanému a výška požadovanej náhrady škody z titulu neoprávneného odberu za obdobie 6 mesiacov
nepredstavuje kompenzáciu škody, ale je vysoko nad kompenzáciou, t. j. predstavuje neprimeranú

sankciu vlastníka domu, ktorý tento neobýva a nezdržiava sa v danej lokalite.

19. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že uplatnenie práva zo strany žalobcu v požadovanom rozsahu
jevrozporesdobrýmimravmivzmysle§3ods.1O.z.,atedanemôžepožívaťvplnomrozsahuochranu.

20. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu v tom smere, že žalovaný ako vlastník bol povinný urobiť všetky
opatrenia pre to, aby nemohlo dôjsť k zásahu do poistnej skrinky na dome a mal urobiť aj zabezpečenie
pozemku v okolí rodinného domu tak, aby sa cudzie osoby nemohli k tejto skrinke dostať (opraviť
oplotenie domu, uzatvoriť túto skrinku). Svojím konaním teda čiastočne zapríčinil vzniknutý stav a porušil
povinnosť upravenú v § 415 O. z., podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku

škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Na druhú stranu samotný žalobca požaduje na vlastníkoch rodinných domov, aby umožnili odpočet
odberu elektrickej energie a umiestnili poistnú skriňu na voľne prístupné miesto na rodinnom dome.

21. Žalobca požadoval od žalovaného za obdobie šiestich mesiacov sumu 2 727,79 Eur, ktorá suma po

odpočítaní rôznych poplatkov predstavuje cca 400,-- Eur mesačne.
Túto sumu požadoval z titulu „skutočne vzniknutej škody“ v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona
251/2012 Z. z. Vzhľadom k tomu, že sa malo jednať o neoprávnený odber, táto škoda bola vypočítaná
metódou náhradného stanovenia výšky spôsobenej škody s pomocou vykonávacej vyhlášky. Je zrejmé,
že pri neoprávnenom odbere je nemožné presným spôsobom stanoviť výšku škody. Každopádne

vzhľadomktomu,žebolopreukázané,žepredmetnýdomjeneobývanýanenachádzajúsavňomžiadne
elektrické spotrebiče, nie je možné predpokladať za dané obdobie spotrebu elektrickej energie v takom
rozsahu, ako je požadovaná žalobcom. Aj keď bolo preukázané, že došlo k zásahu - stočeniu vodičov
elektrickej energie spôsobom, ktorý mohol umožniť odber elektrickej energie vo vnútri domu žalovaného,
vzhľadom k zisteným skutočnostiam mal súd za to, že k takémuto odberu mohlo dôjsť len nárazovo

(ak vôbec došlo), pričom s najväčšou pravdepodobnosťou k tomuto nedošlo konaním žalovaného ale
tretích osôb.
22. Súd z uvedených dôvodov pristúpil ku kráteniu vyčíslenej škody poukazujúc na citované
odôvodnenie Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 29/13 ako aj NS ČR 25Cdo 201/2013 v súvislosti so znením
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 O. z. výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Súd potom krátil požadovanú náhradu škody na 50 % po tom, čo odpočítal namietanú sumu z titulu
poplatku za pripojenie vo výške 72,22 Eur. Súd mal za to, že táto suma nemôže predstavovať skutočnú
škodu, keďže nedošlo k opätovnému pripojeniu na odber.

23. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol.

24. Žalovaný sa dostal do omeškania po doručení opisu žaloby spolu s prílohami, t. j. dňa 22. 09.
2016. Nebolo preukázané, že by predtým žalobca doručil žalovanému faktúru s výzvou na zaplatenie

žalovanej sumy. Súd o návrhu na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol v požadovanej výške v súlade
s ustanovením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením
ustanovenia § 563 O. z.25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.