Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.02.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovanej Z. I. z r u š u j e rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/131/2015 zo dňa 27.04.2016 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanú Z. I. - nar. XX.XX.XXXX v V., bytom F. X. č.

478, okr. P.,

uznáva vinnou, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2013 do 25.06.2013 zaslala z emailovej adresy [email protected]

presne nezistený počet emailov na emailovú adresu [email protected] , ktorej
vlastníkom bola C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom bola C.. L. U. dňa 25.06.2013 prostredníctvom
emailu vyzvaná, aby jej viac už emaily na jej emailovú adresu nezasielala, na čo si C.. L. U. zrušila toto
svoje emailové konto, a od 26.04.2013 do 01.04.2014 zaslala z tej istej emailovej adresy C.. L. U. na
jej ďalšiu používanú emailovú adresu R.XX@R.

do 01.04.2014, od 16.04.2014 obžalovaná z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorého je majiteľkou,
zaslala na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorého majiteľkou bola C.. L. U., presne nezistený počet
SMS správ pričom dňa 25.04.2014 C.. L. U. vyzvala obžalovanú prostredníctvom SMS, aby ju už viac
nekontaktovala prostredníctvom SMS správ, obžalovaná so svojím konaním neprestala a aj naďalej
proti jej vôli túto prostredníctvom elektronických telekomunikačných služieb kontaktovala, preto si C.. L.
U. zmenila svoje mobilné telefónne číslo, pričom popísaným konaním obžalovaná vyvolala u C.. L. U.
poruchy spánku, stres a nervozitu

t e d a

iného dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života tým, že ho kontaktovala prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a

čin spáchala na chránenej osobe,t ý m s p á c h a l a

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s
poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zákona, a za to jej

u k l a d á

Podľa § 360a ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Súčasne podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona ukladá zákaz kontaktovať poškodenú C.. L. U. počas plynutia

skúšobnej doby prostredníctvom e-mailových podaní, SMS správ zasielaných mobilným telefónom i
prostredníctvom akejkoľvek inej elektronickej, telefonickej a písomnej formy.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona ukladá i povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C.. L. nar.
XX.X.XXXX, bytom P., škodu vo výške 17,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/131/2015 zo dňa 27.04.2016 bola obžalovaná Z. I.
uznaná vinnou z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/,
b/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2013 do 25.06.2013 zaslala z emailovej adresy [email protected] presne
nezistený počet emailov na emailovú adresu [email protected], ktorého vlastníkom je C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX,
pričom bola C.. L. U. dňa 25.06.2013 prostredníctvom emailu vyzvaná, aby jej viac už emaily na jej
emailovú adresu nezasielala, na čo si C.. L. U. zmenila svoje emailové konto, ktoré neuviedla, kde od
26.04.2013 do 01.04.2014 boli C.. L. U. od tej istej osoby, z tej istej emailovej adresy na jej ďalšiu,

súčasne používanú emailovú adresu R. zasielané ďalšie emailové správy presne nezisteného počtu, na
čo C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, zaslala dňa 17.01.2014 na emailovú adresu [email protected] emailovú správu, v
ktorej ju vyzvala, aby jej viac už emaily na jej adresu nezasielala, na čo bola tá istá osoba opakovane na
základe poverenia C.. L. U., prostredníctvom jej advokáta emailom vyzvaná aj dňa 28.01.2014, kde Z.
I. naďalej pokračovala v zasielaní emailových správ na adresu R. do 01.04.2014, pričom od 16.04.2014

bol z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorého majiteľom Z. I. zasielaný presne nezistený počet SMS
správ na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorého majiteľom je C.. L. U., kde dňa 25.04.2014 zaslala C..
L. U. zo svojho mobilného telefónneho čísla na mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX SMS správu,
v ktorej Z. I. vyzvala, aby ju už viac prostredníctvom SMS správ nekontaktovala, pričom I. so svojím
konaním neprestala a aj naďalej proti vôli C.. L. U. ju prostredníctvom elektronických komunikačných

služieb kontaktovala, na čo si C.. L. U. v presne nezistenej dobe vymenila svoje mobilné telefónne
číslo, kde hore uvedeným konaním Z. I. u C.. L. U. podstatným spôsobom zhoršila kvalitu jej života a
to nespavosťou, stresom, nervozitou,a za to jej bol podľa § 360a ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej bola stanovená skúšobná doba na 1 rok.

Súčasne jej bol podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona uložený zákaz kontaktovať poškodenú C.. L. U.
počas plynutia skúšobnej doby prostredníctvom e-mailových podaní, SMS správ zasielaných mobilným
telefónom i prostredníctvom akejkoľvek inej elektronickej, telefonickej a písomnej formy.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona jej bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej C.. L. U. škodu
vo výške 17,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch odvolania po opise udalostí v jednotlivých dňoch v období od 23.09.2013 do 08.05.2016
súvisiacich so žalobou o vrátenie daru, o rozvod manželstva, o vyporiadanie BSM, o spor ohľadne
užívania bytu, ktorého má byť spoluvlastníčkou, s incidentmi v mieste jej pobytu na chate v F. X. medzi

ňou a C.. U., C.. U., či p. U. a ďalšími tam prítomnými osobami, vyhlásila, že si napadnutý rozsudok
neprevzala z dôvodov hodných osobitného zreteľa a žiadala ho zrušiť z dôvodu jeho protiústavnosti.

Splnomocnenec poškodenej vo vyjadrení k dôvodom odvolania obžalovanej vyslovil, že napadnutý
rozsudok považujú za vecne aj skutkovo správny. Písomné odvolanie považujú za podanie podané

neoprávnenou osobou, pretože bolo podané osobou, ktorá nie je účastníkom trestného konania a to
Nadačným fondom proti financovaniu zločincov totalitných režimov z verejných fondov. Obžalovanou je
T. I. a táto odôvodnenie odvolania doposiaľ nepodala. Navrhli odvolanie zamietnuť.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovanej uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu

považuje za zákonné a správne. Súd náležite na hlavnom pojednávaní objasnil skutkový stav a konanie
obžalovanej podradil pod správnu právnu kvalifikáciu. Preto navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovanou ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody na postup podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal podľa § 317 ods.

1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka
podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na
chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.

Obžalovaná podala odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku, a preto návrh splnomocnenca na
zamietnutie odvolania z dôvodu, že toto bolo podané neoprávnenou osobou, je neopodstatnený.

Primárne odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu pri vykonávaní dôkazov, o
obsah ktorých konajúci súd opieral svoje skutkové závery, pričom konštatuje, že dôkazy boli vykonané

podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, a preto tieto sú procesne účinné. Odvolací súd
nezistil ani porušenie práva na obhajobu u obžalovanej, ktorá sa hlavného pojednávania zúčastňovala,
mala možnosť klásť vyslúchaným svedkom otázky, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a navrhovať
vykonanie ďalších dôkazov, pričom v práve záverečnej reči a v práve posledného slova mohla predniesť
argumenty svedčiace o jej nevine. Za daných zistení odvolací súd uzavrel, že konanie predchádzajúce

napadnutému rozsudku je v súlade s procesným predpisom.

Následne odvolací súd vzhľadom k tomu, že obžalovaná namietala výrok o vine, preskúmaval, či
skutkový stav, ktorý uzavrel konajúci súd, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.

Konajúci súd opieral svoje skutkové zistenia o výpoveď obžalovanej, svedkov C.. J. U. a poškodenej C..
J. U. a tiež o listinné dôkazy predložené týmito svedkami, najmä o emailovú komunikáciu a komunikáciu
prostredníctvom SMS správ, ktorá prebiehala medzi obžalovanou a poškodenou a svedkom C.. J. U.,z ktorej vyplynulo, že ku elektronickej a telekomunikačnej komunikácii došlo a to v rozsahu uvedenom
vo výroku napadnutého rozsudku.

S ustálenými skutkovými zisteniami sa stotožnil aj odvolací súd, pretože hodnotenie dôkazov, ktorých
obsah je rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, zodpovedá zásade uvedenej v § 2 ods. 12
Tr. poriadku. Úsudok konajúceho súdu ohľadne skutkových záverov sa opiera o skutočnosti plynúce z
dôkazov a je logický a zrozumiteľný. Ostatne, obžalovaná nepopierala, že s poškodenou elektronicky
komunikovala a potvrdila aj to, že poškodená ju sama a tiež aj prostredníctvom svojho zástupcu vyzvala,

aby ju už nekontaktovala. Odvolací súd síce zistil nepresnosť v skutkových tvrdeniach, ktorá spočívala v
tom, že emailová adresa R.mailto:R. poškodenej C.. U. existovala už v čase komunikácie obžalovanej s
poškodenou prostredníctvom emailovej adresy [email protected] , ktorú poškodená zrušila, avšak
uvedená nepresnosť nie je zásadného charakteru a neovplyvnila posúdenie inak správne ustálených
skutkových okolností.

Konanie obžalovanej T. I. konajúci súd právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukázaním na ustan. § 138 písm. b/ a
§ 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zákona.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v rozsahu, ktorým konajúci súd obžalovanú

uznal vinnou aj zo závažnejšieho spôsobu konania s poukázaním na kvalifikačný moment po dlhší čas
zodpovedajúceho ods. 2 písm. b/ § 360a s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zákona a to so zreteľom
na vymedzenie objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty uvedeného prečinu, ktorej zákonným
znakom je aj dlhodobé konanie.

Páchateľ spácha prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zákona vtedy, ak iného
dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie,
život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života jedným z
alternatívne vymedzených spôsobov uvedených pod písm. a/ až e/, pritom pod písm. c/ je vymedzený
spôsob konania kontaktovania prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby,

písomne alebo inak proti jeho vôli.

Niet sporu o tom, že obžalovaná sa od 25.06.2013 do 20.02.2014 v dvoch časových obdobiach proti
vôli poškodenej C.. U. s ňou opakovane kontaktovala elektronicky prostredníctvom emailovej pošty a
v období od 01.04.2014 do 16.04.2014 prostredníctvom SMS správ vždy s nežiaducim obsahom, čo

plynie nielen z výpovede poškodenej, ale čiastočne aj z výpovede obžalovanej a tiež i z predloženej
komunikácie medzi obžalovanou a poškodenou, resp. medzi obžalovanou a svedkom C.. U.. Tento
spôsob kontaktovania obžalovanou napĺňa taxatívne vymedzenú formu konania uvedenú pod písm. c/
ods. 1 § 360a Tr. zákona.

V posudzovanom prípade bolo preukázané, že obžalovaná v období od mesiaca apríl 2013 do
25.04.2013 poslala poškodenej 10 emailov, obsahom ktorých bol opis manželských nezhôd medzi
ňou a synom poškodenej, pričom dňa 25.06.2013 poškodená C.. U. vyzvala obžalovanú, aby ju už
viac nekontaktovala vzhľadom na obsah emailov, ktoré pre ňu začali byť záťažové, keďže obžalovaná
ju obviňovala z manipulácie jej syna. Obžalovaná túto výzvu poškodenej rešpektovala do mesiaca

október, kedy poškodenej začala zasielať emaily na jej druhú emailovú adresu R., keďže adresu
[email protected] vdôsledkuobťažujúcehopredchádzajúcehosprávaniasaobžalovanejzrušila.V
zasielaných emailoch v období od 29.10.2013 do 23.11.2013 a následne od 07.01.2014 do 20.02.2014,
o celkovom počte cca 30 kontaktov, obžalovaná poškodenú obviňovala zo spáchania trestných činov, zo
zneužívania svojho syna, z rozvodu ich manželstva, či z manipulácie s majetkom, a to aj napriek tomu, že

poškodená C.. U. opätovne dňa 17.01.2014 písomne prostredníctvom emailu vyzvala obžalovanú, aby
ju už viac nekontaktovala, dňa 28.01.2014 obžalovanej zaslal takúto výzvu právny zástupca poškodenej,
čo obžalovaná krátkodobo rešpektovala, pretože od 01.04.2014 do 16.04.2014 obžalovaná kontaktovala
poškodenú C.. U. na jej mobilné telefónne číslo, na ktoré jej zaslala približne 80 SMS správ s urážlivým
obsahom, medzi iným aj s obsahom, že bola členkou KGB, že má na rukách smrť, na čo poškodená

reagovala výzvou dňa 25.04.2014, aby ju obžalovaná nekontaktovala a v dôsledku opakovaných
kontaktov si poškodená zmenila mobilné telefónne číslo.Z uvedených zistení je zrejmé, že obžalovaná v jednotlivých časových obdobiach vytrvalo, opakovane a
systematicky kontaktovala prostriedkami elektronickej komunikácie poškodenú proti jej vôli s obsahom,
ktorýjuobťažovalaktorýsavymykalzbežnýchnoriemsprávaniasa.Komunikáciazostranyobžalovanej

bola intenzívna a útoky na osobu poškodenej sa aj stupňovali. Zo strany obžalovanej išlo teda o
ustavičné,neodbytnéanepríjemnéobťažovaniepoškodenejprostredníctvomsústavnéhonadväzovania
nechcených kontaktov, ktoré konanie sa posudzuje ako prenasledovanie.

Pre naplnenie objektívnej stránky uvedeného prečinu prenasledovania je nevyhnutné, aby išlo o konanie

dlhodobé. Zákonná požiadavka „dlhodobo“ bude splnená vtedy, ak pôjde o viac vynútených kontaktov
zo strany páchateľa, alebo viac pokusov o ne, ktoré však vo svojom súhrne musia byť spôsobilé vyvolať
buď dôvodnú obavu o život a zdravie poškodeného, alebo o život a zdravie jemu blízkych osôb, alebo
sú spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného. V závislosti od intenzity a
závažnosti jednotlivých útokov sa potom hodnotí aj doba, ktorá je nevyhnutná na to, aby konanie mohlo
byť posudzované ako dlhodobé. Preto platí, že čím je nižšia intenzita týchto útokov, tým musia trvať

dlhšie pre vyslovenie záveru, že ide o dlhodobé konanie, v prípade závažnejších foriem a vyššej intenzity
konania potom postačí aj kratšia doba pre záver o dlhodobom konaní. Pri výklade pojmu dlhodobo je
potrebné prihliadať aj na význam slova „dlhodobý“, čo z gramatického hľadiska znamená „dlhú dobu
trvajúci“.

Intenzita konania, závažnosť jednotlivých útokov, ako aj ich opakovanie má potom aj vplyv na posúdenie,
či ide o zákonný znak základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania, alebo o
kvalifikačný moment uvedený v § 138 písm. b/ Tr. zákona „po dlhší čas“. Podľa názoru odvolacieho
súdu pre naplnenie osobitného kvalifikačného znaku „po dlhší čas“ ako okolnosti podmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby u prerokúvaného prečinu nepostačuje páchať trestnú činnosť niekoľko

dní, týždňov, či mesiacov (ako je to spravidla u iných trestných činov), keďže zákonným znakom
základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania je dlhodobé konanie, ale musí ísť
o opakované protiprávne konanie po výrazne dlhšie obdobie, ktoré podstatným spôsobom zvyšuje
závažnosť konania páchateľa. Z pohľadu vyššie uvedeného potom za „dlhodobé“ konanie možno
považovať aj obdobie jedného roka pri nižšej intenzite a závažnosti jednotlivých útokov. Pre naplnenie

osobitného kvalifikačného znaku „po dlhší čas“ sa tak vyžaduje, aby páchateľ páchal trestnú činnosť
nad rámec uvedenej doby s tým, že v prípade, pokiaľ intenzita a závažnosť útokov bude vyššia, doba
pre naplnenie tohto osobitného kvalifikačného znaku môže byť aj kratšia.
Zoskutkovýchokolností,ktorésúvyššierozvedené,vyplýva,žeobžalovaná kontaktovalapoškodenúC..
U.etapovite,atoodapríla2013dojúna2013,od29.10.2013do23.11.2013, následneod07.01.2014do

20.02.2014 a ostatne od 01.04.2014 do 16.04.2014, pričom závažnosť jednotlivých útokov sa postupne
zvyšovala a vyvrcholila v apríli 2014, kedy si poškodená zmenila mobilné telefónne číslo. Tieto časovo
ohraničené a stupňujúce sa útoky so zreteľom na obsah písomných kontaktov zo strany obžalovanej vo
svojom súhrne postupne vyvolali u poškodenej výraznejšiu zmenu v spôsobe jej života, ktorá sa prejavila
stavom vnútorného napätia, stresu, či poruchami spánku, ktorá skutočnosť bola znalecky dokázaná.

Až toto dlhodobé a stupňujúce sa konanie zo strany obžalovanej vo svojom súhrne podstatne zhoršilo
kvalitu života u poškodenej, v dôsledku čoho bol naplnený aj ďalší zákonný znak objektívnej stránky
skutkovej podstaty prerokúvaného prečinu.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd uzavrel, že v

posudzovanom prípade použitie osobitného kvalifikačného znaku „po dlhší čas“ podľa § 138 písm. b/ Tr.
zákona nezodpovedá zákonu, čo malo za následok aj nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku podľa ods.
2 písm. b/ § 360a Tr. zákona, a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, konajúci súd pri ukladaní trestu hodnotil
existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom priťažujúce okolnosti u obžalovanej nezistil
a za poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil to, že pred spáchaním prerokúvaného prečinu obžalovaná viedla
riadny život, čo zodpovedá ustanoveniu § 36 písm. j/ Tr. zákona. S týmto záverom konajúceho súdu

sa stotožnil aj odvolací, pretože tento má svoj podklad vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaná T. I.
totiž doposiaľ súdne trestaná nebola a pred spáchaním trestného činu nebola postihnutá ani za žiadny
priestupok, pričom z miesta trvalého bydliska nie sú o nej negatívne poznatky. Tieto zistené skutočnosti
preukazujú,žeobžalovanápredspáchanímtrestnéhočinuviedlariadnyživot.Akkonajúcisúdpoukazujena to, že obžalovaná bola uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, k tomu
je potrebné uviesť, že sa ho dopustila po spáchaní žalovaného prečinu. Preto spáchanie priestupku
nemalo vplyv na hodnotenie života obžalovanej pred spáchaním trestného činu. Pri rozhodovaní o

druhu a výmere trestu konajúci súd prihliadal i na základné zásady pre ukladanie trestu a na účel
trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Po zhodnotení všetkých okolností majúcich vplyv na
ukladanie trestu, ako aj osoby obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy konajúci súd uzavrel, že
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na kratšiu
skúšobnú dobu na 1 rok, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností spočívajúcich v

zákaze kontaktovať sa s poškodenou a podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve, je trestom primeraným.

Takto uložený trest považoval aj odvolací súd za zákonný a zodpovedajúci všetkým zisteným
okolnostiam prípadu. Za prerokúvaný prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 2
umožňuje Tr. zákon uloženie sankcie odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Pri prevahe

poľahčujúcich okolností pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa upravila trestná sadzba v
zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu na 26 mesiacov. Z takto
upravenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 26 mesiacov) je evidentné, že konajúci súd uložil obžalovanej
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. So zreteľom na hodnotenie osoby obžalovanej,
na skutočnosť, že išlo u nej o prvé protiprávne konanie posúdené ako prečin, a teda aj možnosti jej

nápravy, ktoré sú v dôsledku uvedených zistení pomerne vysoké, aj odvolací súd uzavrel, že výkon
trestu odňatia slobody nie je nevyhnutným, a preto postup konajúceho súdu, ak výkon tohto trestu
podmienečne odložil, vyhodnotil ako zodpovedajúci ustanoveniu § 49 ods. 1 Tr. zákona. Primeraným je
aj rozhodnutie o určení kratšej skúšobnej doby na 1 rok. Posilnenie prevýchovného účinku je zvýraznené
obmedzeniami a povinnosťami, ktoré boli uložené v súvislosti s charakterom trestnej činnosti a majú

zabezpečiť, aby obžalovaná nepáchala ďalšiu trestnú činnosť, a súčasne vytvárajú podmienky na jej
nápravu. Tieto obmedzenia a povinnosti má obžalovaná dodržať a splniť počas určenej skúšobnej doby.

S prihliadnutím na zistené pochybenie konajúceho súdu pri právnom posúdení žalovaného skutku
odvolací súd na podklade odvolania obžalovanej podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mal podklady pre rozhodnutie vo veci samej na základe §
322ods.3Tr.poriadkurozhodolvmeritevecitak,žeobžalovanúT.I.uznalvinnouzoskutku,ktorýupravil
iba v minimálnom, nie podstatnom rozsahu (gramatický výraz zmenila nahradil výrazom zrušila svoje
emailové konto; tá istá osoba nahradil slovom obžalovaná; podstatným spôsobom zhoršila kvalitu jej
života nahradil výrazom vyvolala) z dôvodu gramatického spresnenia skutkových okolností a vylúčenia

zákonného znaku zo skutkových okolností (podstatným spôsobom zhoršila kvalitu jej života). Skutok
následne právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/,
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zákona, keďže obžalovaná
svojím konaním naplnila znaky základnej skutkovej podstaty uvedeného prečinu, pričom objektom jej
útoku bola blízka osoba a osoba vyššieho veku podľa § 139 písm. c/, e/ Tr. zákona.

Aj napriek tomu, že odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku, jeho trestnosť sa nezmenila. Pri
ukladaní trestu tak vychádzal z vyššie rozvedených atribútov a keďže nezistil skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu uloženého trestu konajúcim súdom v prospech obžalovanej, uložil jej trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka za

súčasného uloženia obmedzenia a povinnosti uvedených v § 51 ods. 3 písm. f/ a § 51 ods. 4 písm. i/
Tr. zákona.

Odvolací súd nezistil dôvody ani na zmenu výroku o náhrade škody, keďže poškodená si uplatnila nárok
na náhradu škody riadne a včas pri svojom výsluchu dňa 28.07.2015, pričom bolo preukázané, že v

dôsledku konania obžalovanej bola poškodená nútená zmeniť si telefónne číslo a v súvislosti s touto
zmenou musela uhradiť poplatok vo výške 17,- Eur. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozhodol aj
o uplatnenom nároku poškodenej C.. U. tak, že uložil poškodenej povinnosť nahradiť poškodenej škodu
vo výške 17,- Eur.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovanej posúdil ako čiastočne dôvodné
a na jeho podklade rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.