Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806209488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3806209488.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného R. proti povinným 1)
L., 2) L., pre vymoženie výživného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 9Er/1917/2006-26 zo dňa 24. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi L.. I.. G. W., Exekútorský úrad, so sídlom M., trovy exekúcie vo
výške 93,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods.
2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1,2,3, § 15 ods. 1 a § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995

Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi L.. I.. G. W. dňa 07.09.2006, sa oprávnený
domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie výživného, na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/572/2005-21 zo dňa
18.10.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi L.. I.. G. W. udelené tamojším
súdom dňa 20.09.2006. Súdny exekútor doručil dňa 03.04.2012 súdu podnet na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov z dôvodu, že povinná 1) je nemajetná a povinný 2) zomrel
a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku po poručiteľovi. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že tamojší súd v dedičskom konaní, sp. zn. 14D/743/2010 po poručiteľovi (povinný 2) v
tomto exekučnom konaní) dňa 28.03.2011 zastavil dedičské konanie z dôvodu nedostatku majetku po
poručiteľovi. Rovnako aj v prípade povinnej 1) mal súd za to, že sú naplnené podmienky pre zastavenie

exekúciezdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúciepredpokladané§57ods.1
písm. h) Exekučného poriadku. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie exekúciu v celom rozsahu
zastavil. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 100,56 Eur. Súd prvej
inštancie bral do úvahy celkový čas vynaložený na exekúciu, pričom preskúmal, či súdnym exekútorom
deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne

očakávať pri tom ktorom úkone, pričom rešpektoval tzv. sčítaciu zásadu pri výpočte časovej odmeny.
Exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky správne, a preto súd prvej inštancie ustálil, že
mu patrí odmena vo výške 26,56 Eur. Súd ďalej konštatoval, že úkony, za ktoré
prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena 3,32 Eur, si súdny exekútor taktiež účtoval správne a v
súlade s citovanou vyhláškou a priznal mu odmenu, tak ako si ju vyčíslil vo výške 59,76 Eur. Pokiaľ išlo o
vyčíslené hotové výdavky, súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov

len za poštovné vo výške 22,21 Eur, nakoľko náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný kancelársky
materiál vo výške 6,64 Eur súdny exekútor bližšie nešpecifikoval, a preto ich súd považovalza nepreskúmateľné. Z popisu jednotlivých úkonov, uplatnených v špecifikácii a s
prihliadnutím na ich účelnosť, dospel súd prvej inštancie k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia
trovy exekúcie v celkovej výške 93,92 Eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený.
Detský domov U. v odvolaní uviedol, že nakoľko podali návrh na exekúciu proti povinným o vymoženie
výživného, v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ďalej uviedol, že v tomto prípade

to neplatí, pretože, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša trovy
exekúcie súd.

3. Krajský súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto

opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania, začaté pred
01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

10. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa
15.07.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 20.07.2016, podal oprávnený odvolanie voči
uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov exekúcie.

15. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57,ktorébolopodanépred01.11.2013,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade všakpodal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo na daný
prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č.
299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované

aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od
01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
výslovne nestanovuje.

16. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade

trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.
17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia podľa § 386

písm. c) CSP odmietol.

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).