Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207244
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116207244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa J. a ďalších

účastníkov: 1. L. obaja zastúpení JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, o
zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Ďalším účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí, že nie je otcom L., ktorého
nie je biologickým otcom. Jeho matka Q.á ho mala zo vzťahu s neznámym otcom a navrhovateľ na jej
požiadanie otcovstvo k maloletému uznal v máji 1999, nakoľko chceli uzavrieť manželstvo, čo sa aj stalo,

avšak v r. 2011 bolo ich manželstvo rozvedené. Ich vzťahy s L. sa neskôr vážne narušili a keďže nie je
biologickým otcom, žiadal zapretie otcovstva.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ďalších účastníkov, vo veci rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa, ktorého ospravedlnenie neakceptoval z dôvodov hospodárnosti konania /
nemožnosť účasti na pojednávaní si zapríčinil sám, vo veci bol riadne vypočutý a oboznámený
s výpoveďami ostatných účastníkov, teda na svojich právach ukrátený nebol/, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Navrhovateľ v konaní uviedol, že na návrhu trvá napriek poučeniu súdu o uplynutí lehoty. Tvrdenia
ďalších účastníkov sú účelové. Otcovstvo uznal po 1,5 ročnej známosti na návrh bývalej manželky, že
ak chcú spolu žiť, mal by syna napísať na seba, keďže v rodnom liste nemal uvedeného otca. Medzi
ním ako otcom a synom nie sú žiadne vzťahy od času, kedy sa L.a dozvedel, že nie je jeho biologickým
otcom - od r. 2010 nemajú žiadne kontakty, ktoré nie sú obnoviteľné zo strany ani jedného z nich.

4.Ďalší účastníci žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný, navrhovateľovi uplynula 3 ročná lehota, kedy
sa mohol domáhať zapretia otcovstva. Účastníčka Q. uviedla, že bola slobodná matka, otcovstvo k
jej synovi nebolo určené. Mala vzťah s navrhovateľom, ktorý nastupoval na ZVS, plánovali spoločnú
budúcnosť, s jej synom mal navrhovateľ dobrý vzťah a rozhodli sa, že uzná jeho otcovstvo. Syn mal
dva roky. S navrhovateľom sa rozviedli v roku 2010, predtým spolu nežili asi od roku 2008. Syn mal
navrhovateľa vždy za otca, aj navrhovateľ sa k nemu prával ako otec. Z manželstva sa im deti nenarodili.

Návrh je teda účelový, aby nemusel platiť navrhovateľ výživné. Syn je už od septembra zamestnaný.
Navrhovateľ je vo VT a trest mu bol navýšený pre zanedbanie povinnej výživy. Ďalší účastník L.a vo
svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľa považoval vždy za otca, ich vzťahy sa narušili po rozvode
navrhovateľa s jeho matkou, do r. 2008 žili v spoločnej domácnosti.5.Predmetom konania je zapretie otcovstva.

6. Z predložených dokladov vyplýva, že v zmysle Uznesenia Okresného súdu Trnava zo dńa 6. 4. 1999
č. k. P 352/1997-9 navrhovateľ uznal otcovstvo k mal. L. Priezvisko dieťaťa bolo určené V.. K uznaniu
otcovstva došlo 31. 3. 1999.

7.Podľa§93ods.1Zákonaorodine"Muž,ktoréhootcovstvobolourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičov,

môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by
mohol byť otcom dieťaťa."
Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť, začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa
druhý rodič svojím súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil
ako prvý. Končí sa dňom, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu
otcovstva. Jedná sa o ustanovenie zákona účinné v čase podania návrhu a bez ohľadu na skoršiu platnú

právnu úpravu účinnú v čase uznania otcovstva i táto lehota môže byť najviac tri roky.

L., otcovstvo bolo uznané a určené dňom 31. 3. 1999, teda 3-ročná lehota na zapretie otcovstva začala
plynúť týmto dňom a uplynula 31. 3.. 2002. Návrh bol podaný 30. 3. 2016..

Podľa§ 96 ods. 1 Zák. o rodine "Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Podľa § 96 ods. 2 Zák. o
rodine Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať

návrh na zapretie otcovstva“.
Návrh dieťaťa na postup podľa citovaného ustanovenia zákona podaný nebol, súd je viazaný návrhom,
podaným navrhovateľom.

8. S poukazom na citované ustanovenia zákona, keď návrh bol podaný po uplynutí 3-ročnej lehoty,

súd nepovažoval za hospodárne a účelné vypočuť navrhovaných svedkov. Samotná skutočnosť, že
navrhovateľ nie je biologickým otcom L., nebola sporná a nepopierali to ani ďalší účastníci, avšak táto
okolnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona.

9. S poukazom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku, návrh zamietnuť z dôvodu jeho podania po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

11. Ďalší účastníci boli v konaní úspešní, ale náhradu trov konania si neuplatnili.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.