Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115012301.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým v trestnej veci obžalovanej G. M., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
G. M., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. nad O., F. I. XX, zamestnaná, netrestaná,

je vinná, že

dňa 05.11.2014 v čase okolo 7.30 hod. v meste E., po ulici M. W. viedla ako vodička osobné motorové
vozidlo zn. Opel Astra, e.č.: TT-340FG, pričom sa riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala

situáciu v cestnej premávke, pričom pri vjazde na križovatku s ulicou Zelenečskou, ktorá bola označená
ako hlavná, nedala prednosť v jazde poškodenej M.. K. M., ktorá v tom čase po ulici J. v smere zľava
z pohľadu obvinenej viedla dámsky bicykel, v dôsledku čoho do poškodenej narazila prednou časťou
vozidla, čím jej spôsobila pomliaždenie hlavy vpravo, zlomeninu vonkajšieho hrboľa holennej kosti
vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie vonkajšieho členka vpravo s

dobou liečenia v trvaní do 8.týždňov, pričom obvinená svojím konaním porušila ustanovenie §20 ods.1
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138

písm. h) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 157 ods.2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) písm. l) Trestného zákona, §38 ods.2,

ods.3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa §49 ods.1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa §50 ods.1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 28 (dvadsaťosem)
mesiacov.Podľa §61 ods.1, ods.2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa §287 ods.1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovanú, aby nahradila spôsobenú škodu
poškodeným a to: M.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., O. č.XXXX/XX vo výške 2 816,27 EUR;
Sociálnej poisťovni a.s., Krajská pobočka Trnava, Vladimíra Clementisa 24/1, Trnava, vo výške 475,40
EUR; a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava vo výške 1
936,77 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde dňa 10.12.2015 obžalobu 3Pv
10/15/2207-28 zo dňa 07.12.2015 na obvinenú G. M., pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods.1,
ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby Okresný súd Trnava vydal v predmetnej trestnej veci dňa 11.01.2016 trestný
rozkaz, ktorým uznal obvinenú G. M. vinnou, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 7.30 hod. v meste E.,
po ulici M. W. viedla ako vodička osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, e.č.: TT-340FG, pričom sa
riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, pričom pri vjazde na
križovatku s ulicou J., ktorá bola označená ako hlavná, nedala prednosť v jazde poškodenej Mgr. K.

M., ktorá v tom čase po ulici J. v smere zľava z pohľadu obvinenej viedla dámsky bicykel, v dôsledku
čoho do poškodenej narazila prednou časťou vozidla, čím jej spôsobila pomliaždenie hlavy vpravo,
zlomeninu vonkajšieho hrboľa holennej kosti vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka
a pomliaždenie vonkajšieho členka vpravo s dobou liečenia v trvaní do 8.týždňov, pričom obvinená
svojím konaním porušila ustanovenie §20 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých predpisov. Súd obžalovanej trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v
trvaní jeden rok, pričom jej výkon trestu podmienečne odložil, a určil jej skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesaicov. Súčasne súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhoľkovek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Obžalovaná bola zaviazaná nahradiť spôsobenú
škodupoškodeným:K.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.,O.č.XXXX/XXvovýške2816,27EUR;Sociálnej

poisťovni a.s., Krajská pobočka Trnava, Vladimíra Clementisa 24/1, Trnava, vo výške 475,40 EUR; a
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava vo výške 1 936,77
EUR.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podala obvinená, a prokurátorka v zákonnej lehote odpor, preto

súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovanú G., svedkyňu -
poškodenú M.. K. M., a oboznámil listinné dôkazy.

Poškodená M.. K. M. k náhrade škody uviedla, že si náhradu škody uplatňuje v tom rozsahu, ako to
uviedla na polícii pri výsluchu a neskôr doložila aj príslušnými potvrdeniami. Poisťovňa jej doposiaľ

nevyplatila ani časť škody, z toho dôvodu, že čaká na rozhodnutie súdu.

Obžalovaná G. M. po zákonnom poučení vyhlásila v zmysle §257 Trestného poriadku, že sa cíti byť
vinná.
Pred prijatím vyhlásenia súd zisťoval formou otázok, či obžalovaná podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),

f), g) a h) TP :
c) rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
d) bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej
kladené za vinu,
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin.

Obžalovaná Nina Matuškovičová odpovedala na všetky otázky „áno“.Okresná prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej, a vzhľadom k uvedenému, aby sa
nevykonávalo dokazovanie v takom rozsahu v akom sa priznala.

Podľa § 257 ods.7 Trestného poriadku, súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej G. M., nar.
XX.XX.XXXX v E., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava
sp.zn. 3Pv 15/2007 zo dňa 07.12.2015 a zároveň podľa §257 ods.8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu v akom priznala obžalovaná spáchanie skutkov sa nevykoná.

V zmysle vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie len v súvislosti s trestom, oboznámením listinných
dôkazov a to: výpisom z Registra priestupkov, a odpisom z Registra trestov, na hlavnom pojednávaní.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovanej súd zistil, že v období od 26.04.2010 do 27.10.2014 sa
dopustil spolu ôsmich priestupkov na úseku cestnej dopravy, pričom v siedmych prípadoch sa jednalo

o porušenie pravidiel cestnej premávky podľa zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, za ktoré jej boli ukladané blokové pokuty v rozmedzí od 20 do 40 EUR. V
jednom prípade sa jednalo o priestupok podľa čl.4 ods.1 písm. a), b) a c) VZN č.400/418 o dočasnom
parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Trnava, za čo obžalovanej bola uložená
pokuta vo výške 10 EUR.

Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že nemá žiadny záznam v registri trestov Generálnej
prokuratúry SR.

Z vyjadrenia obžalovanej k oboznámeným listinným dôkazom súd zistil, že v aute sedí v podstate celý

deň, a tak sa jej občas stane, že trošku pritlačí na plyn.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava titulom záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedla,
že navrhuje uznať vinu obžalovanej v zhode s obžalobou OP Trnava sp. zn. 3Pv 10/2015 a uložiť jej
nasledovný trest: Podľa §157 ods.2 Trestného zákona s použitím §36 písm. l) Trestného zákona, §38

ods.2, ods.3 Trestného zákona v trvaní 1 roka. Výkon trestu podmienečne odložiť na skúšobnú dobu
v trvaní 2 (dvoch) rokov a uložiť aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 2 (dvoch) rokov. Pokiaľ sa týka náhrady škody, tak všetky poškodené strany, navrhuje aby boli s
nárokom na náhradu škody odkázané na civilný proces.

Obžalovaná titulom záverečnej reči a posledného slova na hlavnom pojednávaní uviedla, že je odkázaná
na vodičský preukaz, vzhľadom na to akú činnosť vykonáva, nakoľko pracuje na pozícii obchodného
zástupcu spoločnosti MONDELES so sídlom Bratislava, Račianska 44, ktorej predmetom činnosti sú
cukrovinky. Dennodenne s motorovým vozidlom jazdí, pričom ak jej bude uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá, tak skončí aj v práci. Má úver na bývanie, je slobodná a bezdetná. V súčasnosti

býva u rodičov na adrese uvedenej v spise, ale bude sa sťahovať do obce Košolná, pričom číslo ešte
uviesť nevie.

Podľa §157 ods.1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa §157 ods.2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa §138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa §36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ j) viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa §36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.Podľa §38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa §38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdmôžepodmienečneodložiťvýkontrestuodňatiaslobody

neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa §50 ods.1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim

po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa §61 ods.1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa §61 ods.2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa §287 ods.1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody

spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Po vykonanom dokazovaní, najmä výpoveďou obžalovanej, a jej vyhlásením o vine, a starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.

12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovanej na skutkovom základe obžaloby tak,
ako je to uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko svojím konaním naplnila všetky objektívne a subjektívne
znaky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v obžalobe.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a taktiež aj poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného činu, a teda
musí úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých
má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa

prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Páchateľovi za prečin
ublíženia na zdraví podľa §157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na

1 až 5 rokov.

Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti ako aj skutočnosť, že k spáchaniu
trestného činu došlo závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej
z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, ktorým v

konkrétnom prípade bolo nedanie prednosti v jazde. V zmysle uvedeného súd uložil obžalovanej trest
odňatia slobody na najnižšej hranici trestnej sadzby, t.j. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka,
ktorého výkon podmienečne odložil, s určením skúšobnej doby v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
S ohľadom na charakter spáchaného trestného činu, ktorého sa obžalovaná dopustila v súvislosti sriadením motorového vozidla, porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, súd obžalovanej uložil
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na spodnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Takto uložený trest považuje súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1
Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Nakoľko súd odsúdil obžalovanú pre trestný čin, ktorým spôsobila inému škodu, uložil obžalovanej v

súlade s §287 ods.1 Trestného poriadku, aby škodu nahradila poškodeným vo výške tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku, vychádzajúc zo znaleckého posudku, v ktorom je vyčíslené bolestné
a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej Mgr. Beáty Marušíkovej, a vyčíslenia
náhrady škody Sociálnej poisťovne, a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.