Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205879
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6214205879.10

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu O. L. - L., so sídlom
A. XX, Q.Á. O., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom vo
Veľkom Krtíši, SNP 1/A, proti žalovanému BCP BULLONERIA COLOMBO, s. r. o., so sídlom Pôtor 151,
IČO: 36 629 031, zastúpeného Mgr. T. U., advokátom, so sídlom C. N. XX, S., o zaplatenie 6.298,14
Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.068,03 Eur istiny do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 3.230,11 Eur sa z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
mu 6.298,14 Eur istiny, nahradiť mu trovy konania. Okresný Súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 01. 04.
2015 č. k. 7Cb/142/2014-82 zamietol návrh žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške
100% potrebných na účelné uplatňovanie práva. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie,
pričom Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 41Cob/413/2015-159

rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal a v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že preskúmaním veci zistil, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj vec
nesprávne právne posúdil. Uviedol, že predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru,
teda miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležali v dvoch rôznych štátoch. preprava zásielky

bola realizovaná z Talianska na Slovensko, resp. zo Slovenska do Talianska, pričom tieto skutočnosti
neboli medzi účastníkmi konania spornými. Ďalej viedol, že medzi účastníkmi konania došlo na základe
objednávok žalovaného k zmluvnému vzťahu, čo žiaden z účastníkov nepoprel. Žalobca ako dopravca
na základe objednávok prepravoval pre žalovaného, t. j. pre zmluvného partnera zásielku tovaru do
zahraničia. Dopravca prepravné výkony fakturoval žalovanému, pričom žalovaný fakturované sumy
zaplatil oneskorene, po podpísaní splátkového kalendára. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd

ďalej uviedol, že po preskúmaní veci zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k právnemu vzťahu, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia CMR, teda aj ustanovenie článku 32 ods. 1, podľa ktorého sa nároky z
prepráv na ktoré sa dohovor CMR vzťahuje premlčujú za 1 rok. Preprava bola uskutočnená opakovane,
a to v obdobiach od júna 2010 do 14. 02. 2013, čo vyplýva z žalobcom predložených faktúr. Podľa
medzinárodných nákladných listov teda ročná premlčacia lehota (č. l. 32 ods. 1 písm. CMR) začala
plynúť po 3 mesiacoch odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy tak, ako to aj uviedol Okresný súd vo

svojom vyjadrení. Krajský súd ďalej uviedol, že potom ako sa zaoberal skúmaním či žalovaný svoj nárok
právne relevantným spôsobom uznal dospel k názoru, že došlo k uznaniu pohľadávky žalovaným, ktorýsa zaviazal postupne vzniknuté záväzky splniť, čím naplnil dikciu ustanovenia o uznaní dlhu. Krajský
súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že je nepochybné, že na základe podpísaného
splátkového kalendára odporca splnil svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu. Uviedol, že zastáva názor

že následne po podpísaní splátkového kalendára začala plynúť 4-ročná premlčacia lehota, a to nielen
na samotný uznaný dlh, ale aj na jeho príslušenstvo, nakoľko nárok na uplatnený úrok z omeškania
je zákonným nárokom. Krajský súd zároveň zdôraznil, že právnym dôsledkom omeškania so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti je povinnosť platiť úroky z omeškania z nezaplatenej časti dlhu,
pričom predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je omeškanie dlžníka a v danom prípade je

nesporné, že žalovaný zaplatil vyfakturované sumy po lehote splatnosti, t. j. s omeškaním. Krajský súd
zároveň vo svojom rozhodnutí - v jeho odôvodnení uviedol, že otázku účinkov uznania posudzoval podľa
ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 323 Obchodného
zákonníka. Uviedol, že sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že zo strany žalovaného nedošlo
k riadnemu uznaniu záväzku pre jeho neurčitosť, nakoľko žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 03. 2013
dostatočným spôsobom pre uznanie záväzku potvrdil oprávnenosť všetkých žalobcom vystavených

faktúr, uviedol sumy a lehoty v ktorých dlh uhradí, následkom čoho z jeho strany aj došlo k úplnému
zaplateniu všetkých vyfakturovaných súm, čo v konaní nebolo sporným. V dôsledku toho má za to, že
následne po podpísaní splátkového kalendára začala plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota v rámci
ktorej bol uplatnený návrh podaný na súd. Krajský súd zároveň však uviedol, že sa stotožňuje s názorom
žalovaného, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu dohody o výške úrokov z omeškania, nakoľko

žalobcom požadovaný úrok z omeškania bol oznámený žalovanému len na faktúrach jednostranným
právnym úkonom, čo nebolo možné považovať za dohodu a z tohto dôvodu vzniká navrhovateľovi nárok
na úrok z omeškania len v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd v ďalšom konaní sa
bude riadiť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom konaní ustáli oprávnenú výšku

zákonných úrokov z omeškania a následne rozhodne.

3. Žalobca v reakcii na predmetné rozhodnutie Krajského súdu predložil súdu podanie zo dňa 04. 07.
2016, kedy upravil svoj žalobný petit, pokiaľ ide o výpočet akumulovaných úrokov z omeškania, kedy
poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade ide nesporne o obchodno-záväzkový vzťah a úroky z

omeškania upravené v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka prebiehali v jednotlivých obdobiach
rôzne, pričom úrok z omeškania, ktorého zaplatenie si uplatňuje žalobou predstavujú splatné úroky
z omeškania v čase od 14. 08. 2010 do 25. 09. 2013. Vo svojom podaní zároveň žalobca uviedol,
že pokiaľ sa týka záväzkového vzťahu pred 01. 12. 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisu Občianskeho práva do 31 .01. 2013 aj za celú dobu omeškania po 31. 01. 2013. Pri zmluvách

uzavretých do 31. 01. 2013 sa teda pri omeškaní vzniknutom po 01. 02. 2013 použije Nariadenie vlády
87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol po 01. 02. 2013 veriteľ má možnosť voľby uplatniť fixné
úroky z omeškania alebo variabilné úroky z omeškania. Fixné úroky sú základná úroková sadzba plus
9% bodov, prípadne variabilné úroky z omeškania, ktoré predstavujú základnú sadzbu ECB platnú k 1.
dňu príslušného kalendárneho polroka plus 8% bodov. V závislosti od uvedeného uviedol, že pôvodne

sa žalobca domáhal zaplatenia ročných úrokov z omeškania, vychádzal z úrokovej sadzby 0,05 %
denne, čo by predstavovalo 18,25 % úrok z omeškania. V súlade ním uvedenými skutočnosťami žalobca
uviedol, že sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania, tak ako vychádzajú za dané obdobie, keď sa
dostal žalovaný do omeškania zo zákonnej úpravy. Po tom ako to vyplýva z pripojeného výpočtu jeho
nárok predstavuje celkom 3.068,03 Eur, pričom v dôsledku toho vzal žalobu čiastočne späť, a to pre

zaplatenie 3.230,11 Eur a žiadal, aby súd žalobu v tejto časti zastavil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 07. 2016 uviedol, že má za to, že napriek právnemu
názoru vyjadrenému odvolacím súdom vo veci sporových strán k uznaniu nároku žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka nedošlo, a to najmä z dôvodov, že

žalovaný v liste zo dňa 14. 03. 2013, ktorému odvolací súd priznal platnosť 3x výslovne odmietol uznať
nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný súčasne v liste uviedol, že dôvody, pre ktoré
neuznáva nárok na úroky z omeškania, a to napríklad inú pôvodne dohodnutú dĺžku splatnosti faktúr,
ktorú neskôr navrhovateľ nerešpektoval a pod. Podľa druhej vety § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka
na ktoré ustanovenie odkazuje odvolací súd v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí ak sa uznanie týka

iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Z uvedeného vyplýva, že aj pri
rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu nie je možné vzhľadom na zistený skutkový stav v
prejednávanej veci vyhodnotiť prejav žalovaného inak, ako že k uznaniu nároku žalobcu na úrok z
omeškania nedošlo. V dôsledku toho nemohla začať plynúť vo vzťahu k úrokom z omeškania ani nová4-ročná premlčacia lehota, a teda nárok na úroky z omeškania je v zmysle ustanovení Dohovoru o
CMR premlčaný. Žalovaný zároveň v uvedenom vyjadrení uviedol, že Krajský súd opomenul vo svojom
rozhodnutí podstatnú skutkovú okolnosť, a to že žalobca s obsahom listu vyjadril svoj súhlas, na znak

čoho pripojil pod text svoj podpis. Z uvedeného pohľadu je potrebné vyhodnotiť list zo dňa 14. 03. 2013
ako dohodu zmluvných strán o splátkach a o urovnaní vzájomného zmluvného vzťahu, na uvedenú
skutočnosť žalovaný v konaní opakovane poukazoval, avšak po posúdení listu zo dňa 14. 03. 2013
súdomprvejinštancieakoneurčitého,atedaneplatnéhosanauvedenúokolnosťneprihliadalo.Žalovaný
zdôraznil v uvedenom vyjadrení, že potom ako odvolací súd vyhodnotil list zo dňa 14. 03. 2013 ako

dostatočne určitý, a teda platný, je potrebné na uvedenú právne podstatnú okolnosť opäť prihliadnuť.
Žalovaný má za to, že list zo dňa 14. 03. 2013 predstavuje dvojstranný právny úkon medzi zmluvnými
stranami, ktorým sa jednak dohodol splátkový kalendár a na druhej strane došlo k dohode o nezaplatení
úrokov z omeškania, keďže žalobca pripojil k pôvodnej ponuke žalovaného svoj súhlas. Vychádzajúc z
uvedeného právneho posúdenia tak došlo k zániku akéhokoľvek nároku žalobcu na úroky z omeškania
v dôsledku urovnania. Žalovaný v dôsledku toho má za to, že vo vzťahu k týmto dôvodom je poníženie

žalobou uplatneného nároku ktoré žalobca predkladá súdu vo forme čiastočného späťvzatia návrhu z
pohľadu merita veci nepodstatné a nárok žalobcu je potrebné zamietnuť. Preto potom žalovaný žiadal,
aby súd v plnom rozsahu žalobu zamietol, priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Podľa názoru súdu je nesporné, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je premlčaný

a zároveň je potrebné tiež poukázať na to, že tak ako to zdôvodnil aj krajský súd, že nárok na
uplatnený úrok z omeškania je zákonným nárokom, pričom právnym dôsledkom omeškania so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti je povinnosť platiť úroky z omeškania z nezaplatenej časti dlhu.
Predpokladom vzniku nároku na úrok z omeškania je omeškanie dlžníka pričom tak ako to zdôraznil aj
krajský súd je nesporné, že žalovaný zaplatil vyfakturované sumy po lehote splatnosti. Žalobca si uplatnil

úrok z omeškania ktorého výška korešponduje s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a ktorého výšku ani žalovaný nenamietal, preto potom súd žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu ním
uplatnený úrok z omeškania, pričom žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 6.298,14 Eur,
podaním zo dňa 04. 07. 2016 vzal svoj návrh o zaplatenie v časti 3.230,11 Eur späť, súd konanie v
tejto časti zastavil a žalobcovi priznal 3.068,03 Eur. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného v tom

smere, že uznaním istiny nedochádza automaticky k uznaniu nároku na úrok z omeškania, keďže v
tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy tak ako to
už bolo zdôraznené, právnym dôsledkom omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
je povinnosť platiť úroky z omeškania z nezaplatenej časti dlhu. Teda predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je omeškanie dlžníka a tak ako to uviedol aj krajský súd v danom prípade je nesporné,

že odporca zaplatil vyfakturované sumy po lehote splatnosti, to je s omeškaním.

6. Zároveň súd aj s prihliadnutím na ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnymnázoromodvolaciehosúdu,rešpektujúcrozhodnutieKSBB,ktorývosvojomrozhodnutívyslovil

svoj právny názor, že po podpísaní splátkového kalendára začala plynúť nová štvrťročná premlčacia
lehota, v rámci ktorej bol uplatnený nárok podaný na súd, žalobe vyhovel.

7. Súd zároveň k námietke žalovaného pokiaľ ide o dohodu strán o urovnaní dlhu a s tým súvisiacu
dohodu týkajúcu sa úrokov z omeškania zdôrazňuje, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania

nastáva priamo zo zákona (ex lege) a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania
nemusia dohodnúť v zmluve a nárok na úrok z omeškania vznikne aj v tomto prípade priamo zo zákona.
V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa preto mení obsah záväzku tak, že dlžníkovi
pribudne povinnosť plniť popri peňažnému dlhu aj úroky z omeškania a veriteľovi pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Zmluvné strany si môžu postih

za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Žalovaný namieta, že sa so žalobcom dohodol na tom, že si žalobca nebude uplatňovať svoje
právo v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu k takejto dohode môže
dôjsť, Obchodný zákonník to nevylučuje ale dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že sa vzdáva svojho
práva na úroky z omeškania musí mať písomnú formu tak ako to stanovuje § 574 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého musí takáto dohoda o vzdaní sa práva resp. o odpustení dlhu mať písomnú
formu, musí byť v nej presne špecifikovaný rozsah a titul vzniku dlhu, ktorý sa odpúšťa resp. ktorého
právasavzdáva.Takútodohoduvšakžalovanývpísomnejformesúdunepredložilpričomžalobcapoprel
uzatvorenie dohody o vzdaní sa svojho práva na úroky z omeškania voči dlžníkovi teda žalovanému.Je potrebné poukázať na list zo dňa 14. 03. 2013 kedy v uvedenom žalovaný oznamuje žalobcovi, že
neuznáva jeho nárok na žiadne úroky, čo v danom prípade nie je možné podľa názoru súdu tak ako
to bolo uvedené považovať za uzatvorenie dohody v zmysle ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dohoda o vzdaní sa nároku je dvojstranný úkon
a teda v písomnej forme musí byť podpísaný obidvomi účastníkmi vzťahu a je tiež nepochybné, že
prejavy musia byť vzájomné a obsah dohody teda vzdanie sa práva musí byť dostatočne určitý, čo do
práva ktorého sa veriteľ vzdáva. Tak ako už bolo povedané v danom prípade k takémuto úkonu medzi
žalobcom a žalovaným nedošlo. Aj preto potom súd žalobu žalobcu zamietol.

8. Súd zároveň konanie v časti o zaplatenie 3.230,11 Eur zastavil, keďže žalobca vzal v tejto časti
podaním žalobu späť podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech

súd mu priznal náhradu trov vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).