Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115214798
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115214798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: WM
Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa č. 24,
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v konaní o
zaplatenie 3.903,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 40C/246/2015-130 zo dňa 23.2.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 40C/246/2015-137 zo
dňa 29.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 40C/246/2015-130 zo dňa 23.2.2016 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 40C/246/2015-137 zo dňa 29.3.2016 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/246/2015-130 zo dňa 23.2.2016 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 40C/246/2015-137 o dňa 29.3.2016 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi

istinu vo výške 47,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 47,69 eur od
15.8.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podaným návrhom sa domáhal žalovanej istiny s
príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0313805686 dňa 23.11.2009, ktorou právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ

poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.500,- eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 19,40 %, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 8,46 eur mesačne splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca,
od 20.12.2009 vo výške 46,48 eur mesačne splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.12.2013. Veriteľ oznámil dlžníkovi ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 25,26 % a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 40,61
%. Neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.
s. postúpená žalobcovi, o čom postupca upovedomil dlžníka oznámením zo dňa 07.10.2014. Dlžník
si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu
postúpenia pohľadávky dosiahla výška splatného dlhu celkovú sumu 3.903,78 eur, ktorá pozostávala zistiny vo výške 2.110,90 eur a príslušenstva vo výške 1.792,88 eur. Právny nástupca žalobcu výzvou
zo dňa 19.2.2015 vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy, na ktorú dlžník nereagoval. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie 2.10.2015 žalobca doplnil svoj návrh. K vyčíslenej istine pohľadávky vo

výške 2.110,90 eur uviedol, že táto suma nepredstavuje splatné a nezaplatené splátky, ale predstavuje
konečný mínusový zostatok na istine úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. ku dňu
14.8.2013, ktoré oznámenie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie dlžníkovi predložil súdu.
Na základe uvedeného sa stal celý úver splatným a žalovaný bol povinný zaplatiť v tom čase ešte
právnemu predchodcovi žalobcu celý zostatok na úvere, t. j. takto vyčíslenú istinu úveru. Dôvodom

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bolo riadne a včasné nesplácanie splátok úveru tak, ako sa k tomu
dlžník zaviazal. Žalovaný sa dostal do omeškania s viacerými splátkami úveru.

Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy zistil, že predmetná zmluva v zmysle
ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy táto zmluva mala okrem obligatórnych náležitostí obsahovať aj

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ods. 2 písm. i/), no posudzovaná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi túto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t. j. určito a
zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka)
uvedenú nemá. Predložená zmluva o úvere neobsahovala okrem sumy celkovej výšky mesačnej splátky
aj obligatórny údaj - rozdelenie, aká časť splátky zodpovedá istine, úroku, prípadne iným poplatkom,

pokiaľ boli účtované. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, aby bolo zrejmé, ako bude s jeho platbou naložené, akú časť istiny zaplatil a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Absencia uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy
ako nedodržanie zákonom predpísaných formálno-obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z. z. je sankcionovaná podľa § 4 ods. 3 citovaného
zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou v ust. §
4 ods. 3, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je
teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú úverovú istinu. Argumentácia právneho zástupcu žalobcu
o informovanosti žalovaného o zmluvných podmienkach prostredníctvom formulára zostala len v rovine

všeobecného tvrdenia bez akýchkoľvek právnych účinkov. Zároveň okresný súd v súlade s ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo (z úradnej moci) prihliadal okrem iného aj na premlčanie nároku,
ktoré ustanovenie hovorí o tom, že takto je povinný urobiť aj v prípade, ak tak spotrebiteľ sám neurobil,
to znamená, ak sa premlčania nároku sám nedovolával. Označená zmluva o splátkovom úvere bola
uzavretá 23.11.2009 s prvou splátkou úveru splatnou 30.11.2009 a každou nasledujúcou do 20. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená 14.8.2013. Do tohto
momentu plynula 3-ročná premlčacia lehota (§ 101 OZ) pre každú jednotlivú splátku samostatne odo
dňa jej zročnosti (§ 103 OZ). Návrh na súd, ktorým si žalobca uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy,
bol podaný 13.5.2015, to znamená, že všetky splátky úveru ohraničujúc poslednou z nich k 20.4.2013
považoval súd za premlčané. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti priznal súd žalobcovi nárok len na

3 mesačné splátky úveru splatné 20.5.2013, 20.6.2013 a 20.7.2013. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru veriteľom k 14.8.2013 znamenala pre dlžníka predčasné zosplatnenie piatich ďalších splátok
úveru (20.8., 20.9., 20.10., 20.11. a 20.12.). Keďže konečný termín splatnosti úveru bol stanovený
na 20.12.2013. Veriteľ má teda nárok na 8 mesačných splátok úveru. Východisková úvaha súdu o
bezúročnom a bezpoplatkovom úvere sa odrazila vo výške splátky úveru, ktorú súd určil nasledovne:

úverovú istinu po odrátaní prvej splátky vo výške 8,46 eur vydelil počtom zostávajúcich 49 splátok a
dostal výšku „čistej“ mesačnej splátky vo výške 30,49 eur, čo za 8 priznaných splátok predstavuje sumu
243,52 eur. Rozdiel takto vypočítanej sumy priznaných splátok úveru a zaplatenej časti úveru dlžníkom
vo výške 195,80 eur predstavuje sumu 47,69 eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Súd spolu s čiastočne
priznanou istinou priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania v zákonom určenej

výške zodpovedajúcej predpisom občianskeho práva § 517 ods. 2 OZ nariadenia vlády SR č. 87/1995
a vo zvyšnej časti nárok žalobcu z dôvodu jeho premlčania zamietol, čo malo dopad aj na uplatnené
príslušenstvo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote žalobca
odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou súd prvého stupňa
zamietol žalobu v časti žalovanej sumy a) 635,02 eur, z ktorej suma 561,11 eur predstavuje istinu a 73,91
eur úrok z omeškania a b) 8 % úroku z omeškania zo sumy 561,11 eur od 26.9.2014 do zaplatenia.Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho právny záver je zmätočný, keď pri aplikácii 3-ročnej premlčacej
doby je možné dôjsť len k záveru, že nepremlčanými sú splátky splatné po 20.5.2012. Nepremlčanými
tak zostalo nie 8, ale 20 splátok, pričom pri prijatí právneho záveru súdu prvej inštancie o výške splátky

istiny 30,44 eur je nepremlčaná istina 608,80 eur. Za nesprávny je potrebné považovať i postup súdu
prvého stupňa, v rámci ktorého od nepremlčanej istiny odpočítal predchádzajúce úhrady žalovaného.
Podľa odvolateľa súd prvého stupňa mal priznať nepremlčanú istinu vo výške 608,80 eur a nie 47,69
eur. Rovnako nesúhlasí odvolateľ s tým, že súd prvého stupňa priznal len právo na úrok z omeškania
od 15.8.2013, a to napriek tomu, že dospel k záveru, že i pred týmto dátumom bol žalovaný v omeškaní

a nepriznal im právo na úrok z omeškania za obdobie do 15.8.2013. Navrhol preto, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a navrhol, aby odvolací súd zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 635,02 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
561,11 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rovnako aby ho
zaviazal zaplatiť aj trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, ž pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tento ku dňu 30.06.2016 stratil účinnosť v dôsledku

nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), a preto odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a
rozhodovaníaplikovaťuvedenúnovúprávnuúpravupodľa§470ods.1CSPstým,žeúčinkyprocesných
úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP. Preto krajský súd pri svojom
odôvodnení rozsudku už prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho

vecnej správnosti, a to v odvolaním napadnutej časti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ konštatuje, konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234
ods. 2 CSP, pričom výstižne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo
k vydaniu rozhodnutia, keď sa vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Pretože okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Preto s
poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na

ktorýchzaložilsvojeodvolanie,apretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutej
časti potvrdil ako vecne správny, keď v odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

8. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)