Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/746/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512214807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, V., o zaplatenie 1.399,57 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 04. júna 2015, č.k.
14C/198/2014-74, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 25
eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobca sa domáhal žalobou podanou na súd prvej inštancie na žalovanom zaplatenia
sumy 1.399,57 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 721,49 eur od 21.07.2012 do zaplatenia
a úroku z omeškania v sume 43,57 eur. Podaním zo dňa 02.06.2015 zobral návrh v časti o zaplatenie
sumy 25 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, preto súd prvej inštancie v súlade s § 96 ods.

1 O.s.p. v časti o zaplatenie istiny 25 eur konanie zastavil. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na
základezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa08.12.2011Všeobecnáúverovábanka,a.s.,postúpilana
žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla na základe zmluvy č. 735201110208, ktorú uzavrela
VÚB, a.s., so žalovaným, ktorej súčasťou boli VOP a na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania finančných prostriedkov, podmienky
splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 1.479,57 eur a pozostávala z istiny 801,49 eur, riadneho úroku 482,46
eur, úroku z omeškania 117,11 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 78,51 eur. Žalovaný uznal
vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj náklady inkasného konania,
ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V tomto konaní si žalobca uplatňuje úrok z omeškania v
zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 O.z. počnúc dňom 09.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky. Žalovaný uviedol, že uzavrel zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na ktorú uhradil
15 eur, 10 eur a 15 eur. Rozhodnutie ponechal na úvahe súdu, ak by bol zaviazaný platiť určitú sumu,

žiadal o splátky maximálne do výšky 15 eur mesačne, keďže príjem 250 eur mesačne mu neumožňuje,
aby to zaplatil naraz. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. b), § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 558, § 40 ods. 1, 3, § 100
ods. 1, § 101, § 103 O.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 82 ods. 1, § 57 ods.2, 3 O.s.p., podľa § 110 ods. 1 O.z., § 37, § 39, § 52, § 54 ods. 1, § 488, § 489 Občianskeho
zákonníka, § 493 Obchodného zákonníka, podľa § 4 ods. 8, § 8 ods. 3, 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Ako predbežnú otázku si súd vyriešil platnosť uznania dlhu tak, že táto dohoda

je absolútne neplatná v zmysle § 39 O.z., nakoľko predmetná dohoda bola vopred pripravená, jej
obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, veriteľ v záujme predĺženia premlčacej doby
využil neznalosť žalovaného ako spotrebiteľa na dosiahnutie uznania dlhu, čo súd považuje za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré konanie sa považuje
za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O.z.. Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi

konania založený predmetnou zmluvou o poskytnutí flexipôžičky v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, svojim článkom VIII bod 12, ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01.05.2014 do Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenie

§ 5b na základe ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčania a teda odo dňa 01.05.2014 súd ex offo prihliada na premlčanie práva v spotrebiteľských
vzťahoch a to bez ohľadu na to, či bola žaloba podaná na súd pred alebo po účinnosti tohto zákona. Súd
ex offo skúmal, či žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná, ktorá povinnosť bola súdu uložená

citovaným ustanovením § 5b, ktoré bolo účinné v čase vyhlásenia rozhodnutia, keď s poukazom na
ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto súd
postupoval v zmysle tohto ustanovenia a to s prihliadnutím na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v
predmetnej veci a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať sa plnenia v zmysle zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky je premlčané, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorú si žalobca

uplatnil žalobou nastala ku dňu 22.12.2008, čo nebolo v konaní sporné, pričom návrh na začatie konania
bol predložený súdu až v novembri 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd preto nemohol
žalobcovi priznať premlčané právo a preto vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, keď súd tiež aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania zásadu zodpovednosti za

zavinenie, kedy pripočítal zavinenie za zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 25 eur žalobcovi,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a náhrady trov konania podal
v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútne obchodnozáväzkový vzťah.
Poukázal na rozhodnutia NS SR 7 MCdo 9/2014, 2 MCdo 3/2011, 6 MCdo 4/2012 a na viaceré
rozhodnutia krajských súdov. Je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 23.12.2008
a ku dňu podania žalobného návrhu 30.11.2012 neuplynula. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný

podpísal Dohodu o uznaní záväzku, dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Žalovaný
sám požiadal o vystavenie splátkového kalendára, pričom po telefonickej dohode žalobcu so žalovaným
ohľadom splácania dlžnej sumy bola žalovanému poštou zaslaná Dohoda s tým, že v prípade súhlasu
so stanoveným splátkovým kalendárom zašle 1 rovnopis podpísaný naspäť žalobcovi. Žalovaný po
dôkladnom zvážení Dohodu podpísal a v jednom vyhotovení zaslal späť žalobcovi. Obsahom dohody

je uznanie záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný v danom prípade uznal záväzok v súlade s
ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase
uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Žalobca
poukazuje ďalej na skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uznal v čase, keď nárok žalobcu ešte nebol
premlčaný ani podľa ustanovení O.z.. Preto uzavretie Dohody nemožno považovať za nekalú obchodnú

praktiku. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Tiež nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 5b, keď
podľa nálezu ÚS SR z 03.03.1996, PL ÚS 36/95 v ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov možno vyvodiť z článku 1 Ústavy, podľa ktorého je SR právnym štátom.
Aplikáciou ustanovenia 5b dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu

zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na
majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu
a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
prijala Národná rada SR § 5b ZoOS. Aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konaniabez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého
právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako
jednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavkapredvídateľnostikonaniaorgánom

verejnej moci. Keďže žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 30.11.2012,
pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, žalobca nemôže súhlasiť
s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
v tejto časti rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň priznať žalobcovi náhradu

trov konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v zamietajúcej časti vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 14C/198/2014 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,57 eur s príslušenstvom.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vo zvyšku (po zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 25 eur) zamietol návrh a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.

6.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní

neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne posúdil
dohodu o uznaní záväzku za neplatnú a neplatnosť aj správne a dostatočne odôvodnil. Správne tiež súd
prvejinštancienadanývzťah,keďžesajedná ospotrebiteľskývzťahaplikovalustanoveniaObčianskeho
zákonníka a následne pri premlčaní trojročnú premlčaciu dobu. Premlčanie ex offo v zmysle ustanovenia

§ 5b takisto skúmal súd prvej inštancie dôvodne, nakoľko ustanovenie § 5b má procesný charakter a
absentujú v zákonnej úprave prechodné ustanovenia, takže súd ho v čase svojho rozhodovania správne
aplikoval, keďže v čase rozhodovania už uvedený paragraf bol účinný.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).