Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/453/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116223745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116223745.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., Na Q. XXXX/XX proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Na Q. XXXX/XX, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23.decembra 2016, č.k. 19C/107/2016-18 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni s a u k l a d á povinnosť podať proti žalovanému do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia návrh na začatie konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd na návrh žalobkyne uložil žalovanému povinnosť nevstupovať

do domu nachádzajúceho sa v S., na ulici Na Q. , s.č. XXXX, orientačné číslo XX, postavený na parc. č.
XXXX/XX, v k.ú. N., zapísaný na LV č. XXXX a do spoločných priestorov rodinného domu. Súčasne súd
žalovanému uložil povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15m a zákaz písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu.

2. Okresný súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324, § 325 ods. 1, § 325 ods.

2 písm. e/, h/, h/, § 326 CSP. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukázala na to, že dňa 20.12.2016 na policajný orgán oznámila priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, pretože žalovaný na ňu zaútočil a spôsobil jej zranenia. V dôsledku
tohto správania bol žalovaný rozhodnutím príslušného orgánu vykázaný zo spoločného obydlia a bol mu
uložený zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Z dôkazov predložených
žalobkyňou ( potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, lekárska správa

od traumatologickom vyšetrení žalobkyne zo dňa 20.12.2016, potvrdenie o vykázaní žalovaného zo
spoločného obydlia zo dňa 20.12.2016) mal súd za preukázané, že dom, do ktorého sa žalobkyňa
domáha zákazu vstupu pre žalovaného, je domom, v ktorom majú so žalovaným spoločné trvalé
bydlisko. Dňa 20.12.2016 bola žalobkyňa privezená RZP - sanitkou - potom, ako bola napadnutá
manželom, ktorý jej mal brachiálne ublížiť na ľavom predlaktí. Z policajného záznamu vyplýva, že
žalovaný bol dňa 20.12.2016 o 21,35 hod vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré vykázanie sa

vzťahuje na rodinný dom a spoločné priestory rodinného domu nachádzajúceho sa v Trenčíne, N., Na
VinohradyXXXX/XX.PrinariaďovaníneodkladnéhoopatreniapodľaustanoveníCSPjenevyhnutnémať
zapreukázanéaodôvodnenépodozrenieznásilia,pričomdôkaznébremenospočívananavrhovateľovi,
ktorý musí preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia predložením relevantných
a hodnoverných dôkazov, napríklad doložením trestného oznámenia alebo lekárskej správy o fyzickom
násilí. V danom prípade žalobkyňa takéto dôkazy predložila, jej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na správanie sa žalovaného
voči nej mal súd za to, že je potrebné upraviť pomery medzi nimi, preto predmetné neodkladné opatrenienariadil a uložil žalovanému, aby do domu, kde býva žalobkyňa, nevstupoval. Vzhľadom k tomu, že
účastníci nie sú rozvedení, žalobkyňa požíva ochranu podľa §325 ods. 2 písm. e/ CSP. V súlade s § 328
ods. 2 CSP súd rozhodol do 24 hodín od podania návrhu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal , aby ho odvolací súd zrušil a
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože je nedôvodný. V odvolaní
uviedol, že z celej situácie je šokovaný, pretože s manželkou mal veľmi dobrý a harmonický vzťah,
pred pár týždňami sa vrátili zo spoločnej dovolenky. Tvrdenia žalobkyne v návrhu považoval za

nepravdivé, účelové, vykonštruované, pravdepodobne ovplyvnené priateľstvom žalobkyne s neznámou
osobou. Poukázal na to, že svedkom celej situácie bol ich osemročný syn. V odvolaní ďalej uviedol
viaceré podrobnosti ohľadne spolužitia strán v čase pred incidentom, ohľadne ich majetkovoprávnych,
resp. pracovnoprávnych vzťahov k spoločnosti B. C. P., s.r.o., ohľadne incidentu právnej zástupkyne
žalobkyne(ktorúneoznačil)spolíciou.Žiadalsúdozrušenieneodkladnéhoopatrenia,čobymuumožnilo
vrátiť sa do domu a byť v blízkosti jeho syna. Prejavil obavy o psychické zdravie žalobkyne, čo by mohla

matdopadinastavsyna.Manželkasynovivyplamobilnýtelefón,ktorýmudal,abymumoholkedykoľvek
zavolať, syn je zmätený, chce s ním tráviť viac času. Manželka mu znemožňuje stretávať sa so synom.
V dôsledku neodkladného opatrenia sa musí presťahovať, nemôže preberať poštu pre svoju firmu, ktorá
v ňom má sídlo. K odvolaniu pripojil výpis z LV č. XXXX, k.ú. N., obec S., výpis z obchodného registra
spoločnosti B. T. P., s.r.o., záznam OO PZ Trenčín zo dňa 21.12.2016 o podaní vysvetlenia, záznam OO

PZ Trenčín zo dňa 23.12.2016 o podaní vysvetlenia.

4. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru , že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť , pretože je vecne
správne.

6. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,

neľudskému , či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

7.Podľačl.19ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávonaochranuživotapredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

8. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods.2 písm. e/, g/ i h/ CSP je aktuálnym
a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnostidefinovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená

najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj
jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení
násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie

ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania
slobody a to vo verejnom či súkromnom živote ( viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo
10/2012).

15. S účinnosťou od 01. mája 2015 môže súd aj v civilnom konaní uložiť povinnej osobe zákaz priblížiť

sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, alebo aby sa iba obmedzene k nej približoval. Toto má
význam najmä v konaniach, ktoré vykazujú vysokú mieru vzájomnej agresivity účastníkov konania. V
tomto prípade súd vymedzí rozsah povoleného kontaktu alebo určí celkový zákaz kontaktu s chránenou
osobou. Stačí osvedčiť, že telesná integrita alebo duševná integrita účastníka (v prejednávanej veci
žalobkyne) môže byť takýmto konaním ohrozená, hoci dosiaľ ešte k narušeniu telesnej alebo duševnej

integrity nedošlo. Samozrejme, osobitná úprava platí pre trestné konanie.

16. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím
a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia

z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti(tedanievšetkyrozhodujúce),pričompostačuje,žeosvedčená skutočnosťsamuvzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vo veciach domáceho násilia pritom možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a záznamov polície.

17. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, v ktorom spoločne
bývajú a do spoločných priestorov tohto rodinného domu. Súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15m a zákaz pre žalovaného písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju kontaktovať. Žalobkyňa a žalovaný

sú manželia, pričom konanie o rozvod manželstva, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.
19C/107/2016, nie je doposiaľ skončené. Z manželstva pochádza mal. syn S. P., nar. XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa so žalovaným bývajú spoločne v dome s.č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. N., obec
Trenčín, ktorého výlučným vlastníkom podľa výpisu z LV je žalovaný.

18. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť situácie a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 325 ods. 2 písm. e/, g/ a h/ CSP, keď z ňou predloženej
lekárskej správy Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 20.12.2016 vyplýva, že
žalobkyňa bola v tento deň o 23,25 hod privezená RZP sanitkou potom, ako bola údajne napadnutá
manželom, ktorý jej mal brachiálne ublížiť na ľavom predlaktí. Lekárskym vyšetrením bolo zistené,

že na ľavom predlaktí žalobkyne v jeho strednej tretine na dorzálnej strane je prítomný podkožný
hematóm s palpačnou citlivosťou. Žalobkyňa dňa 20.12.2016 podala na OO PZ Trenčín oznámenie o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb..
Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 20.12.2016 krajský súd zistil, že žalovaný bol
o 21,35 hod vykázaný zo spoločného obydlia, rodinného domu v Trenčíne, N., Na Q. XXXX/XX a

spoločných priestorov tohto rodinného domu na dobu 10 dní, odo dňa 20.12.2016 do dňa 30.12.2016 a
taktiež počas vykázania zo spoločného obydlia je žalovaný povinný nepribližovať sa k ohrozenej osobe
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

19. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 21.12.2016, predloženého žalovaným v odvolacom

konaní, vyplýva, že žalovaný týmto doplnil svoju predchádzajúcu výpoveď o tom, že nemal vedomosť o
tom, že manželka má právneho zástupcu. Uviedol, že situácia bola vykonštruovaná, aby ho poškodili,
manželka necháva za seba hovoriť túto druhú osobu. Manželka nastúpila s cudzou ženou do auta,
vodička sa dopustila dopravného priestupku, bola zastavená hliadkou, odmietla sa podrobiť dychovejskúške a z miesta ušla. Toto on osobne videl. Z celej situácie mu vyplýva, že vec bola jeho manželkou
a osobou, ktorá sa vydáva za jej právneho zástupcu, dopredu nachystaná tak, aby ho zdiskreditovali.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 23.12.2016 vyplýva, že žalovaný v dňoch 21.12.2016 a 22.

12.2016 vyzval manželku, aby mu umožnila vziať si zo spoločného obydlia, z ktorého bol vykázaný,
osobné veci a veci potrebné na výkon povolania. Oba dni mu manželka umožnila zo spoločného obydlia
veci si vziať a tieto mu vydala. Dňa 23.12.2016 opäť vyzval manželku, že si chce zo spoločného obydlia
vziať ešte nejaké osobné veci a veci potrebné pre výkon povolania, vyzval ju, aby mu veci vydala, na
miesto privolal hliadku polície. Manželka mu však odmietla ďalšie veci vydať, na zvonenie na zvončeku

nereagovala a po telefonickom rozhovore uviedla, že ďalšie veci žalovanému nevydá. Žalovaný usúdil,
že sa nenachádzala na adrese trvalého bydliska, ale bola na stretnutí so svojim zástupcom napriek
tomu, že zamestnávateľovi predložila doklad o ošetrovaní člena rodiny, chorého syna, ktorý sa tiež na
adrese trvalého bydliska nenachádzal. Jeho synovi bol odobratý mobilný telefón, ktorý mu zveril, na
ktorý sa mu nemôže dovolať.

20. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči
žalobkyni. Žalovaný v odvolacom konaní ani predloženými listinami neosvedčil, že by sa fyzického
násilia dňa 20.12.2016 voči žalobkyni nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia
smerujúceho voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne.
Žalobkyňa naopak predložila dôkazy - lekársku správu, potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní

priestupkuapotvrdenieovykázanízospoločnéhoobydlia,osvedčujúcedôvodnépodozrenieznásilného
správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom
nevyvrátil, a preto je tu aj podľa názoru krajského súdu zo strany žalobkyne oprávnená obava už
len zo samotného možného kontaktu so žalovaným. I pri uložení povinnosti žalovanému dočasne
nevstupovať do rodinného domu, v ktorom žalobkyňa s dieťaťom bývajú, nedá sa vzhľadom na osobné

a rodinné pomery žalobkyne a žalovaného vylúčiť čo i len náhodné stretnutie strán. Za primeraný
potom krajský súd považoval aj zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 m. Potrebe
uložiť žalovanému zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať žalobkyňu napokon nasvedčuje skutočnosť, že podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa
23.12.2016, predloženého samotným žalovaným v odvolacom konaní, sa žalovaný nepochybne snaží o

denný kontakt so žalobkyňou. Je v záujme žalobkyne i maloletého syna manželov, ktorý žije s matkou v
spoločnomdome,aby nebolivystavovanístresovýmsituáciám, kuktorýmdochádzapribezprostrednom
kontakte so žalovaným a ktoré môžu negatívne vplývať na ich fyzické či psychické zdravie.

21. Z uvedených dôvodov bolo v danej veci opodstatnené nariadiť neodkladné opatrenie v takom

rozsahu, ako ho nariadil okresný súd s tým, že ide o dočasnú úpravu, pokým nebude rozhodnuté vo
veci samej.

22. Žalobkyni bola uložená povinnosť podať návrh vo veci samej v zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, vo
vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu, ktorá nemá vecný súvis

s konaním o rozvod manželstva.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).