Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa MUDr. F.
Y., nar. XY, bytom L., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, so sídlom Nám.
Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8, Bratislava, o priznanie starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 12Sd/139/2014-30 zo dňa 11. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11. decembra 2014, č. k.
12Sd/139/2014-30, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 12Sd/139/2014-30 zo dňa 11.12.2014 v zmysle § 250q O.s.p.
potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 06.05.2014, ktorým táto podľa § 21, § 132 a § 175 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa z 29.01.2014 o priznanie starobného dôchodku
od XY.

Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dovŕšením
55. roku veku dňom XY. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave č. GR ZVJS-11625/30-2 zo dňa 21.03.2012
(správne „21.03.2002“) spätne od 10.01.1999 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01.07.2002 považuje
za výsluhový dôchodok. Uviedol, že podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na
znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu starobného

dôchodku určil už Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Starobný dôchodok
je naďalej vyplácaný Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia; za výsluhový sa iba považuje, naďalej je starobným dôchodkom
priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania
navrhovateľovi vzniknúť nemôže. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má navrhovateľ možnosť
za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. požiadať

o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok
vypláca. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto potvrdil ako vecne správne a zákonné.Tento rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom uviedol,
že odporkyňa neodôvodnila z akého dôvodu odmietla priznať navrhovateľovi dôchodok od dovŕšenia
55. roku veku, t. j. od XY. Uviedol, že ako bývalý člen ZVJS ku dňu skončenia služobného pomeru

vykonal viac ako 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a týmto výkonom služby súčasne splnil
podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov. Uviedol, že získal aj viac
ako 15 rokov poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím splnil aj podmienku
trvania doby poistenia pre nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia. Naviac odporkyňa nezhodnotila ďalšie roky jeho poistenia vo všeobecnom systéme. Poukázal

pritom na § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.03.2015 uviedla, že navrhovateľovi bol od
10.01.1999 priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, z čoho vyplýva, že podmienky

nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek posúdil a sumu dôchodku
aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Starobný dôchodok, ktorý
je navrhovateľovi naďalej vyplácaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový
iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom podľa zákona č. 100/1988 Zb. Okolnosť, že už raz

bol priznaný starobný dôchodok, vylučuje možnosť vzniku nároku na taký istý druh dôchodku aj podľa
neskoršieho zákona č. 461/2003 Z.z.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania (§

250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene
sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,

peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku dôchodkového
zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok

ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

V zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň :
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania,
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi
sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a

životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov starobné
dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľadoterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto
zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti
tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. starobné dôchodky policajtov a prídavok k starobnému
dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa
doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto
zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti

tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný
pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.

Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže mal aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky preukázané, že navrhovateľ počas výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže získal
viac ako 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55.
roku veku, t.j. XY, pričom mu bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
strážeč.GRZVJS-11625/30-02zodňa21.03.2002od10.01.1999priznanýstarobnýdôchodok,ktorýbol
vymeraný s prihliadnutím na celkovú dobu služby a dobu zamestnania, t.j. 35 rokov a 311 dní (upravené

na 36 rokov), z toho 20 rokov a 36 dní v 1. kategórii funkcií, 7 rokov a 118 dní v 2. kategórii funkcií a
8 rokov a 157 dní v III. kategórii funkcií.

Žiadosťou zo dňa 29.01.2014 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od
XY, pričom odporkyňa rozhodnutím č. XY zo dňa 06.05.2014 navrhovateľovu žiadosť zamietla s

odôvodnením, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť
nemôže.

Navrhovateľovi bol Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a
justičnej stráže priznaný dôchodok od 10.01.1999, kedy sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru

väzenskej a justičnej stráže upravovala piata časť (§ 129 - § 145) zákona č. 100/1988 Zb., pričom
jeho § 132 a § 133 upravovali nárok na starobný dôchodok. Navrhovateľovi teda bol priznaný starobný
dôchodok podľa uvedených zákonných ustanovení. Pokiaľ teda navrhovateľ uplatňuje priznanie
starobného dôchodku od dovŕšenia veku 55 rokov dňom XY, mal taký nárok uplatniť u uvedeného orgánu
sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra.

Podľa neskôr prijatého zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov starobné
dôchodky policajtov a prídavok k starobnému dôchodku policajtov, na ktoré vznikol nárok podľa
doterajších predpisov a tento nárok trvá, sa považujú za výsluhové dôchodky.

Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9So/48/2014 zo
dňa 08.07.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 1So/47/2014 zo dňa 25.08.2015) vyplýva, že starobný
dôchodok, priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002
Z.z. (01.07.2002) vyplácaný Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, je naďalej
starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.

(na priznanie ktorého je potrebné splniť celkom iné predpoklady ako na priznanie starobného dôchodku
podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.). Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa
tento starobný dôchodok iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia policajtov.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že nie je právne prípustné, aby odporkyňa
priznala navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok, keďže tento mu už raz bol priznaný (§ 114 ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb.) vecne príslušným orgánom (Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a
justičnej stráže ako orgánom sociálneho zabezpečenia MV SR). Uvedený orgán starobný dôchodok
nielen priznal, ale ho aj naďalej vypláca (ako výsluhový), a preto je príslušný rozhodnúť aj o zvýšení

starobného dôchodku z titulu doby zamestnania (dôchodkového poistenia) získanej po vzniku nároku
na starobný dôchodok. Navrhovateľovi z toho dôvodu nič nebránilo a nebráni, aby sa so žiadosťou o
zhodnotenie tzv. doby po veku, obrátil na GR ZVJS.Z vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za
súladný so zákonom, a preto ho podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania najvyšší súd nepriznal,
nakoľko žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.