Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213289
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115213289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci žalobcu: AB 1
B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043,
právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Trenčín,
Piaristická 707/25, proti žalovanej: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K., B. XXXX/X, právne zastúpená
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 10, o
zaplatenie 1.218,43 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 6C/226/2015-70 zo dňa 4. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 31,63 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 14,96 eur od
16.7.2015 do 15.8.2015 a zo sumy 31,63 eur od 16.8.2015 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31,63 eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14,96 eur od 16.7.2015 do 15.8.2015 a zo
sumy 31,63 eur od 16.8.2015 do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že na základe zmluvy uzavretej
dňa 3.9.2013 vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spotrebiteľský právny vzťah v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe toho bola žalovanej poskytnutá
peňažnásuma1.000eurprevodomnajejúčetstým,žežalovanásazaviazalazaplatiťžalobcovicelkovú
sumu 2.265,60 eur spolu s úhradou poistenia v celkovej výške 177,60 eur (60 x 2,96 eur) + poplatok
za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok v celkovej výške 18 eur (60 x 0,30 eur) a poplatok za

službu odložené splátky v celkovej výške 59,40 eur (60 x 0,99 eur) a to v 60 mesačných splátkach po
42,01 eur (60 x 42,01 eur, spolu 2.520,60 eur - 177,60 eur - 18 eur - 59,40 eur, spolu 2.265,60 eur).

2.Posudzujúc dotknutú zmluvu súd prvej inštancie konštatoval, že uzavretá zmluva neobsahovala
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN bola síce v zmluve uvedená v rozpätí od 44,9 % do 47,5 %, to však
nezodpovedá zneniu § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko tento údaj je nevyhnutné

uviesť a vypočítať presne na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Neuvedenie správneho údaja o RPMN sa vo svojich dôsledkoch rovná neuvedeniu takéhoto
údaja vôbec. Zároveň v zmluve nebola uvedená výška splátok a istiny, t.j. časť každej mesačnej
splátky v celkovej výške 42,01 eur, ktorá má zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a nasplatenie úroku. Absencia opísaných náležitostí viedla ku konštatovaniu zákonného následku v podobe
bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalovanej vrátiť
len poskytnutú peňažnú sumu 1.000 eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 75,60 eur

(mesačnevovýške1,26eurako7,58%zosumy16,67eur,t.j.1/60zosumy1.000eur,ktorásuma16,67
eur by mala po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru zodpovedať výške mesačnej splátky
úveru bez poistenia), t. j. celkovo zaplatiť žalobcovi 60 mesačných splátok vo výške 17,93 eur (16,67
eur + 1,26 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 12.10.2013 a poslednej 60. splátky dňa 15.9.2018 a pri
splatnosti 2. až 59. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Vo zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 160,79 eur ako zmluvných úrokov, o zaplatenie úrokov z omeškania
v kapitalizovanej sume 1,89 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160,79 eur od
22.4.2015 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie sumy 1,50 eur ako poplatku za možnosť zmeny splátky s
uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,02 eur a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1,50
eur od 22.4.2015 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie sumy 4,95 eur ako poplatku za službu odloženia
splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,06 eur a vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 4,95 eur od 22.4.2015 do zaplatenia, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3.Ďalej okresný súd agumentoval, že žalovaná do 28.5.2014 nesporne zaplatila celkovo sumu 336,08
eur, pričom ku dňu zosplatnenia úveru mala vzhľadom na predpísané splátky uhradiť len sumu 233,09
eur (17,93 eur x 13 splátok = 233,09 eur), nakoľko v mesiacoch jún a júl 2014 neboli predpísané žiadne

splátky, zrejme z dôvodu ich odloženia. Žalovaná teda ku dňu zosplatnenia nebola v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, preto ani nemohlo na strane žalobcu vzniknúť právo žiadať o okamžité splatenie
celého úveru. Ak tak právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.1.2015 urobil, tento jej právny úkon
je v rozpore so znením cit. § 53 ods. 9 OZ a je (teda) v zmysle § 39 OZ neplatný. Žalovaná tak mala
povinnosť aj naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach, nakoľko však právny predchodca žalobcu už

po dni splatnosti 14. splátky, t. j. po dni 15.1.2015 nepožadoval od žalovanej úhradu za poistenie, súd
pre účely svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že žalovaná na žalované nároky, ktoré urobil žalobca
predmetom sporu, mal následne počnúc 15. splátkou splatnou dňa 15.2.2015 hradiť mesačne splátky
už len v sume 16,67 eur (1/60 zo sumy úveru 1.000 eur, t.j. bez úhrady poistenia).
Vzhľadom na to, pri konštatovanej mesačnej úhrade poistného 1,26 eur, ako aj skutočnosť, že od

žalovanej bola požadovaná úhrada na poistenie len do 25.1.2015, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaná riadne splnil svoj peňažný záväzok zaplatiť 14 splátok poistného v súdom vypočítanej výške
1,26 eur, t. j. celkovo sumu 17,64 eur a v prevyšujúcom rozsahu, t. j. 23,80 eur (41,44 eur - 17,64 eur) jej
takáto povinnosť nevznikla, preto žalobu v časti o zaplatenie dlžného poistného v sume 17,76 eur spolu
príslušenstvom tejto pohľadávky, t.j. s kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume 0,21 eur a s úrokmi

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,76 eur od 22.4.2015 do zaplatenia zamietol.

4.Vychádzajúc z ustálených úhrad žalovanej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná sa do
15.1.2014 dostala do omeškania len raz a to s plnením prvej mesačnej splátky vo výške 17,93 eur
splatnej dňa 12.10.2013. Pokiaľ teda právny zástupca žalobcu účtoval žalovanej dňa 2.9.2014 poplatok

za upomienku I. v sume 5 eur a následne poplatok za upomienku II. v sume 12 eur v dňoch 29.9.2014,
9.10.2014, 29.10.2014, 18.11.2014 a 7.12.2014, celkovo 60 eur, takýto nárok podľa Hlavy 18 § 1 ÚZP
ani vzniknúť nemohol, nakoľko žalovaná nebola od 17.10.2013 do 15.01.2014 nikdy v omeškaní s
plnením svojho záväzku. Taktiež žalobca nepreukázal, že by zmluvne dohodnutým spôsobom listom
takúto upomienku vôbec zaslal, resp. vôbec vyhotovil.

Z tohto dôvodu zamietol okresný súd žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 65 eur spolu s príslušenstvom
tejto pohľadávky, t.j. kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume 0,76 eur a s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 65 eur od 27.1.2015 do 21.4.2015.

5.S poukazom na omeškanie žalovanej v čase od 13.10.2013 do 16.10.2013, resp. po 16.7.2015 s

peňažným plnením vo výške 14,96 eur (t. j. časti 20. splátky bez poistenia) a následne - v čase
rozhodovania okresného súdu i s úhradou 21. splátky (splatnej dňa 15.8.2015) v súdom určenej výške
16,67 eur, a to nasledujúcim dňom po splatnosti tejto splátky, t.j. v celkovej výške 31,63 eur (14,96 eur
+ 16,67 = 31,63 eur), súd prvej inštancie žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
Čo sa týka úhrady ďalších splátok, a to 22. až 60. splátky, do dňa rozhodnutia súdu k ich splatnosti

nedošlo, preto žalobu v časti o zaplatenie sumy zodpovedajúcej súčtu týchto splátok pre jej predčasnosť
zamietol. Zároveň zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva žalobcom uplatnenej pohľadávky
- úrokov z omeškania.6.V dôsledku omeškania žalovanej s úhradou sumy 31,63 eur priznal okresný súd žalobcovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania (z uvedenej istiny) vo výške stanovenej príslušným právnym predpisom.

7.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že žalovaná
mala vo veci neúspech len v nepatrnej časti konania - 2,53%. Z tohto dôvodu jej priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume 253,15 eur za 4 špecifikované úkony právnej
služby pri aplikácii § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe priznania uplatneného nároku. Poukázal na to, že pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s
úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami. K zosplatneniu pristúpil z dôvodu, že žalovaná
sa dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. V prípade 6. a 7. splátky, ktoré
nezarátal do plynutia lehoty na účel použitia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ z dôvodu, že žalovaná

požiadala o odklad splátok. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala ani po odklade splátok 9. až 13.
splátku, žalobca úver zosplatnil dňa 8.1.2015. Záver súdu, že tento právny úkon je v rozpore so znením
ustanovenia § 53 ods. 9 je neplatný, je preto nesprávny.

9.Okremtohosapodľaodvolateľaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovažvtedy,keďhozatakýto

vyhlási súd. Je teda nepochopiteľné, ako mohol žalobca dňa 3.9.2013 vedieť o tom, že dňa 4.9.2015
vyhlási súd úver za bezúročný a bez poplatkov, a ako mohol vzhľadom na túto skutočnosť posudzovať
objektívne omeškanie žalovanej so splácaním mesačných splátok.

10.Ďalej žalobca okresnému súdu vytýkal, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku nevychádzal zo

splátkového kalendára, ktorý mu bol predložený ako listinný dôkaz, ale vychádzal zo splátkového
kalendára, ktorý si sám vytvoril, čím išiel nad rámec svojich právomoci, keď zasiahol do hmotnoprávnych
aspektov zmluvného vzťahu. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky súdny poriadok v
žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje taký postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu, v prípade
vyhlásenia úveru za bezúročný a bezpoplatkov, prepracovať splátkový kalendár a spätne podľa neho

posudzovať postup žalobcu. Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bezpoplatkov znamená
len toľko, že žalobca sa nemôže od žalovanej domáhať úrokov ani žiadnych poplatkov, ale iba vrátenia
sumy rovnajúcej sa výške poskytnutého úveru. Pokiaľ žalovaná ako spotrebiteľ neuhradila celú výšku
poskytnutého úveru, ale zaplatila iba časť, má žalobca nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi
výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo žalobca aj v tomto konaní urobil.

11.Ak by sa žalobca aj teoreticky riadil úvahami súdu, že v čase zosplatnenia úveru dňa 8.1.2015
žalovaná nebola v omeškaní s úhradou dohodnutých mesačných splátok, upozornil na § 154 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého je rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tom čase, t.j. k 4.9.2015
bola bez akýchkoľvek pochýb žalovaná v omeškaní so splatením svojho dlhu.

12. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná nesúhlasila s dôvodmi odvolania. Označila ich za
špekulatívne, nakoľko sa len opakovane odvolávali na skutočnosti a dokumenty, s ktorými sa už
okresný súd náležite vysporiadal. Následne v podrobnostiach zopakovala jednotlivé čiastkové úvahy
prezentované súdom prvej inštancie a domáhala sa potvrdenia napadnutého rozsudku.

13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobca zopakoval, že namieta tú časť argumentácie
okresného súdu, ktorou tento svojvoľne zasiahol do zmluvnej autonómie a nelegitímnym spôsobom
upravil výšku mesačných splátok. Dodal, že v iných konaniach súdy pri konštatovaní bezúročnosti a
bezpoplatkovosti aspoň priznajú rozdiel medzi poskytnutou sumou a vykonanými úhradami.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o uložení povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 31,63 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.15.Odvolateľžiadnymspôsobomnespochybnilurčujúcizáversúduprvejinštancieoabsenciizákonných
náležitostí úverovej/spotrebiteľskej zmluvy. Je preto opodstatnený záver o bezúročnosti a bezplatkovosti
poskytnutého úveru. Následne okresný súd tento zákonný dôsledok - ktorý pripustil samotný odvolateľ,

t.j., že sa nemôže domáhať úrokov ani poplatkov - implikoval na okolnosti súdenej veci a dospel
k jedinému (z toho vyplývajúcemu) akceptovateľnému záveru o „zúžení“ mesačnej splátky o úroky
a poplatky, na ktoré žalobca nárok nemá. Iný možný praktický/faktický dôsledok bezúročnosti a
bezpoplatkovosti (napr. „naakumulovanie“ alebo „presun“ neskôr splatných splátok istiny do splátok
skorších a to namiesto úrokov a poplatkov) odvolateľ ani neuvádza/netvrdí, navyše by takýto postup

nemaloporuvžiadnomustanovenírelevantnejprávnejúpravy(zákonnýmdôslekdomjelenbezúročnosť/
bezpoplatkovosť, nie predčasná splatnosť) a bol by vo svojich dôsledkoch v neprospech spotrebiteľa,
ktorý svojim konaním nespôsobil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluvné podmienky totiž
formuloval výlučne právny predchodca žalobcu.

16.Nadväzne okresným súdom prezentovaný výpočet okamihu omeškania žalovanej a právne

posúdenie tejto skutočnosti (z hľadiska ustálenia právnej relevancie zosplatnenia úveru) v žiadnom
prípade nie je prekročením právomoci súdu a neprípustným zasiahnutím do hmotnoprávnych aspektov
zmluvného vzťahu, ako to tvrdí odvolateľ. Ide výlučne o subsumovanie skutkových záverov pod
hypotézu aplikovanej právnej normy (ako v prípade štandardného posudzovania ktoréhokoľvek dôvodu
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení OZ), čo je primárnou úlohou súdu v rámci jeho zákonom

vymedzenej právomoci prejednávať a rozhodovať spory v civilnom súdnom konaní. Okresný súd teda
„neprepracoval“ splátkový kalendár, len v rámci svojej zákonnej kompetencie vyvodil (správny) právny
záver, že vzhľadom na ustálené skutkové okolnosti (výšku mesačnej splátky z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovostiposkytnutéhoúveru)bolovykonanépredčasnézosplatnenieúveruneplatnýmprávnym
úkonom.

17. Z opísaného aspektu je úplne bezpredmetná okolnosť ne/existencie vedomosti žalobcu (resp. jeho
právnehopredchodcu)obezúročnostiabezpoplatkovostiúveruvčasevyhláseniapredčasnejsplatnosti.
Zákon totiž predmetný dôsledok neviaže na existenciu takejto vedomosti. Pokiaľ odvolateľ zdôrazňuje,
že „Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bezpoplatkov znamená len toľko, že žalobca sa

nemôže od žalovanej domáhať úrokov ani žiadnych poplatkov, ale iba vrátenia sumy rovnajúcej sa výške
poskytnutého úveru. Pokiaľ žalovaná ako spotrebiteľ neuhradila celú výšku poskytnutého úveru, ale
zaplatila iba časť, má žalobca nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru
a uhradenými splátkami, čo žalobca aj v tomto konaní urobil“ uvedené v plnej miere zodpovedá záverom
súdu prvej inštancie. Zároveň to však nič nemení na objektívnej skutočnosti, že v čase vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, žalovaná nebola (vzhľadom na aplikovaný zákonný dôsledok) v omeškaní
a preto k platnému zosplatneniu nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie svojim postupom neporušil ani (v
tom čase účinný) § 154 ods. 1 O.s.p. - nakoľko jednoznačne stanovil výšku dlhu žalovanej práve ku dňu
vyhlásenia svojho rozhodnutia. Napokon, napadnuté rozhodnutie nie je (ako mu to vytýka odvolateľ)
v rozpore s inými rozhodnutiami súdov, ktoré „aspoň priznajú rozdiel medzi poskytnutou sumou a

vykonanými úhradami“, nakoľko jeho podstatou nie je konštatovanie nedôvodnosti (v zmysle konečnej
nemožnosti jeho priznania/uplatnenia) tohto „rozdielu“, ale záver o jeho predčasnom uplatnení.

18. Na základe konštatovaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého výroku
rozsudku a pristúpil k jeho potvrdeniu.

19.Obdobne pokiaľ ide o závislý výrok o trovách konania, okresný súd správne aplikoval zásadu
úspešnosti v sporovom konaní a priznal žalovanej náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu jej
procesného úspechu.

20.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP (plný procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov po ich
posúdení podľa § 251 CSP rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.