Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313214145
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313214145.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o K.. O. H., R.. XX.X.
XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: X. H., R.. XX.XX.
XXXX, T. D. K.Ý. Q., V. XXX/X O. N. A. Q., S. XX/X a C. Š., R.. XX.X. XXXX, T. D. T., H. XXX/XX, T..Č..
XX I. N., L., L. XXLD, C. D. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať počnúc dňom 19.7. 2013 na výživu K.. O., R.. XX.X. XXXX

zvýšeným výživným zo sumy XX,XX E. na sumu XX,-E. mesačne a počnúc dňom 1.9. 2014 sumou
110,- EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 19.7. 2013 do 26.5. 2016 vo výške X.XXX,XX E. je otec p o v i n n ý
zaplatiť v mesačných splátkach N. XXX,-E. popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc

výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.12. 2006 č.k. 8P/8/2006-76.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 19.7. 2013 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre
K.. O. U. I. XX,XX E. na sumu XXX,-E. mesačne odo dňa podania návrhu. V návrhu poukázala na to, že
výživné bolo naposledy zvýšené v r. 2008. Otec si vyživovaciu povinnosť platil len zo začiatku, potom
niekoľko rokov neplatil. V marci 2012 bol trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy. S dieťaťom otec
nie je vôbec v kontakte, syna nevidel. Poukázala na to, že syn je už v 9.ročníku základnej školy,
navštevuje počítačový krúžok a strojopis, chodí k logopedičke aj neurológovi, v ktorej súvislosti užíva

lieky. Na pojednávaní uviedla, že medzičasom už dieťa navštevuje strednú školu s čím sú zvýšené
náklady i keď už odborných lekárov nenavštevuje. Sama má príjem len na základe dohody o vykonaní
práce, pričom jej finančne vypomáha matka. Poukázala na to, že ďalšie deti otca K. O. C. sú už plnoleté.

Súd rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý bol riadne a včas predvolaný, neúčasť ospravedlnil. V
písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 24.5. 2016 poukázal na svoje mesačné náklady s bývaním,

energiami, poistením vozidla, lízingom na auto, poplatkami za mobilný telefón, nákladmi na cestovné.
Uviedol, že je na Slovensku vlastníkom rodinného domu, ktorý je zaťažený záložným právom
Slovenskej sporiteľne. Ďalej uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k synovi O. Š. C. C. XX,XX Q., k
deťom K. C. O. C. C. a s terajšou priateľkou má dve mal. deti. Vychovávajú aj syna priateľky, ktorý
študuje vo Veľkej Británii na univerzite, čo je finančne náročné.

Kolízny opatrovník poukázal na podstatnú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa od posledného
rozhodnutia o výživnom ako i zmenu u dieťaťa počas konania v súvislosti s nástupom na strednú školu.Výživné navrhol zvýšiť na sumu XXX,-E. odo dňa podania návrhu do 31.8. 2014 a na sumu XXX,-E.
od 1.9. 2014.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 20.12. 2006 č.k. XP/X/XXXX-XX, kedy výživné bolo zvýšené na sumu 22,61 EUR mesačne. Ako
vyplýva z pripojeného spisu v tom čase matka dieťaťa bola nezamestnaná. Poberala dávky v hmotnej

núdzi vo výške 61,71 EUR a rodinné prídavky 17,92 EUR. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec
pracoval na polovičný úväzok, pričom dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 112,-EUR. Žil v
spoločnej domácnosti s družkou v rodinnom dome v jeho vlastníctve, ktorý si zadovážil na hypotekárny
úver. Mesačne uhrádzal splátky hypotekárneho úveru vo výške 96,26 EUR, stavebné sporenie 16,60
EUR, spotrebiteľský úver 40,50 EUR v Slovenskej sporiteľni a 50,46 EUR v Tatrabanke, náklady na
bývanie vrátane energií 110,87 EUR, ktoré skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o výsluchu otca (čl. 39)

v pripojenom spise sp.zn. 8P/8/2006. V tom čase mal otec tiež vyživovaciu povinnosť k K.. O. Š., R..
XX.X. XXXX, K. C., R.. XX.X. XXXX a C.Ó. C., R.. XX.XX. XXXX. K.. O. v tom čase navštevoval 2.ročník
základnej školy. Poplatok za stravné predstavoval mesačne 2,19 EUR a školský klub detí 1,66 EUR.
Bol zdravý, nemal osobitné záujmy.

Matka mal. dieťaťa so synom býva v podnájme, za ktorý uhrádza mesačne 270,-EUR a za plynovú
bombu 16,90 EUR raz za dva mesiace. Na základe vlastného vyjadrenia nadobudla na základe
hypotekárneho úveru byt, do ktorého sa v blízkej budúcnosti s dieťaťom presťahujú. O tejto skutočnosti
žiaden dôkaz nepredložila. Pracuje na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti PH TRADING, s.r.o. so

sídlom Levice, kde za r. 2013 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 150,10 EUR, za r. 2014 XXX,XX
E., za r. 2015 173,20 EUR a r. 2016 181,86 EUR. Údajne koncom mája uzatvorila ďalšiu dohodu o
vykonaní práce z ktorej má prísľub 274,-EUR brutto mesačne. Poberá rodinné prídavky 23,52 EUR
mesačne. Uhrádza mesačne internet 21,28 EUR, poistenie dieťaťa 9,96 EUR, poplatok za mobilný
telefón ( pre seba a dieťa spolu ) okolo 53,-EUR, UPC 33,58 EUR, štvrťročne poistenie motorového

vozidla 25,37 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť naďalej nemá.

Otec dieťaťa asi od r. 2006 žije a pracuje vo Veľkej Británii. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou,
ktorá je zamestnaná, jej synom a dvomi spoločnými mal. deťmi. Uhrádzajú nájomné 100,- libier
týždenne, elektrinu 10,- libier týždenne, mesačne mestskú daň 97,- libier, poistenie motorového vozidla

70,-libier, leasingové splátky na motorové vozidlo 234,- libier, poplatky za mobilné telefóny 100,-libier,
internet a TV 57,- libier, cestnú daň 20,-libier. Polročne uhrádzajú poplatok za vodu 364,- liebier.
Vyživovacia povinnosť otca k K.. D. I.R., R.. XX.X. XXXX O. V., R.. XX.X. XXXX vyplýva z otcom
predloženého dokladu ( čl. 83). Z ďalších dokladov predložených otcom vyplýva, že má dlh z titulu
neuhrádzania výživného pre O. Š. O. A. C., avšak otec nepreukázal, že jeho vyživovacia povinnosť k

už plnoletým deťom stále trvá. Pokiaľ sa týka mesačných nákladov vyčíslených otcom v písomnom
vyjadrení súdu predložil listinné dôkazy len o výške nákladov za elektrinu a vodu. Otec dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX Q., T..S.. X.XXX,XX E. ( prepočet ku dňu rozhodnutia súdu ).

Mal. Adrián v čase začatia konania navštevoval 9.ročník základnej školy. Stravoval sa v školskej

jedálni, kde mesačný poplatok predstavoval 20,20 EUR, ročný poplatok rodičovskému združeniu 10,-
EUR, doplatky za učebnice a školské pomôcky okolo 40,-EUR ročne. V rámci školy ( bezplatne )
navštevoval počítačový krúžok a strojopis. Navštevoval logopéda, neurológa a tiež z dôvodu skoliózy
chrbtice ortopéda. Doplatky za lieky mesačne predstavovali okolo 10,-EUR. Od 1.9. 2014 je študentom
strednej odbornej školy v Leviciach, pričom v súčasnosti navštevuje 2.ročník. Naďalej sa stravuje v

školskej jedálni, kde poplatok mesačne činé 16,80 EUR. Skladajú sa na stužkovú slávnosť po 5,-EUR
mesačne. V súčasnosti osobitné záujmy nemá, ani nenavštevuje ambulancie odborných lekárov.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov
alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťmai na strane oprávneného alebo
objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Až v prípade, že súd má preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času keď došlo k zmene pomerov.

Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť

každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti.

Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného

vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať
súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu

na povolanie.

Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i
schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie,

ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti
starač sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale
aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi.Súd pri určení bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,

zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané
majetkové riziká.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného k mal. dieťaťu ubehlo obdobie

skoro 10 rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovane ( podstatným spôsobom ) zmenili pomery na strane
všetkých účastníkov konania. V čase ostatného rozhodnutia K.. O. mal sedem rokov, navštevoval
prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti sa jedná o dieťa blížiace sa veku plnoletosti, ktoré v čase
začatia tohto konania navštevovalo druhý stupeň základnej školy a v súčasnosti sa ako študent strednej
školy pripravuje na svoje budúce povolanie. Už len s fyzickým vyspievaním sa jednoznačne u dieťaťa

zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie, hygienické potreby. Taktiež sú vyššie náklady na študenta
strednej školy v súvislosti so zabezpečením učebných pomôcok, ako na žiaka prvého stupňa základnej
školy. V súvislosti s vekom dieťaťa pribudli i náklady s kultúrnym resp. športovým vyžitím maloletého.
Zmena pomerov nastala i na strane oboch rodičov. Otcov príjem sa zvýšil podstatným spôsobom a
zároveň mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o matku u nej tiež došlo k zvýšeniu

príjmu keď v čase posledného rozhodnutia bola nezamestnaná, poberateľka dávok v hmotnej núdzi.

S poukazom na vyššie uvedené súd zvýšil výživné zo strany otca k mal. dieťaťu odo dňa začatia
konania, t.j. 19.7. 2013, avšak diferencovane, keď i v priebehu konania u dieťaťa došlo k zmene
pomerov v súvislosti so započatím stredoškolského štúdia. Odo dňa podania návrhu zvýšil súd výživné

na sumu XX,-E. mesačne a od 1.9. 2014 na sumu XXX,-E. mesačne. Takto určené výživné zo strany
otca, spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami je podľa názoru súdu plne spôsobilé v
súčasnosti pokryť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, zodpovedá i súčasným majetkovým pomerom
oboch rodičov, rešpektujúc zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle, ktorej dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri zvýšení výživného súd prihliadol na skutočnosť, že

otec od útleho veku dieťaťa o syna záujem neprejavuje, z ktorého dôvodu ani výnimočne neprispieva
na potreby dieťaťa nad rámec určeného výživného. Súd na výdavky tvrdené otcom ohľadne uhrádzania
lízingových splátok prihliadnuť nemohol, keď v zmysle zákona o rodine, výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Zvýšené výživné otec môže podľa názoru súdu zo svojho príjmu uhrádzať
bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje nevyhnutné potreby a plnenia si ďalších vyživovacích

povinností. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosť k synovi
svojej priateľky,
ktorý pokiaľ má zvýšené náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole má požadovať prípadne
zvýšenie výživného od svojho otca. Ďalej súd poukazuje na to, že i matka je povinná, súc si vedomá
svojej vyživovacej povinnosti vynaložiť úsilie k získaniu pracovného pomeru na celý úväzok.

Nakoľko súd výživné v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine zvýšil odo dňa začatia konania t.j. 19.7.
2013, otcovi do dňa rozhodnutia súdu vznikla na výživnom zaostalosť v celkovej C. X.XXX,XX E. ( mal
zaplatiť r. 2013 : júl : 80,-eur : 31 dní = 2,58 eur x 12 dní + 5 mesiacov x 80,-eur, r. 2014 : 8 mesiacov
x 80,-eur + 4 mesiace x 110,-eur, r. 2015 : 12 mesiacov x 110,-eur, r. 2016: 5 mesiacov x 110,-eur,

zaplatil: r. 2013 : júl 22,61 eur : 31 dní = 0,73 eur x 12 dní + 5 mesiacov x 22,61 eur, r. 2015 : 12
mesiacov x 22,61 eur, r. 2016 : 5 mesiacov x 22,61 eur). Otec nijakým spôsobom nepreukázal,
že by za uvedené obdobie na výživu dieťaťa prispel nad rámec bežného výživného, ktoré plnenie by
mohol súd od zročného výživného odpočítať. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že doteraz určené
výživné pre mal. Adriána nezodpovedá ani ustanoveniu § 62 odsek 3 Zákona o rodine, teda výške

minimálneho výživného, ktoré predstavuje 27,13 eur mesačne.Zročné výživné súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100,-eur prihliadnuc na vek mal.
dieťaťa ako i výšku príjmu otca a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Pokiaľ otec čo i len jednu splátku
zročného výživného nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o
veci starostlivosti súdu o mal. dieťa, ktoré konanie sa môže začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.