Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206005
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35855673,
so žalovanou V. J., X.. X.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XXX, o zaplatenie sumy 202,91 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 57,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 57,16 eur od 19.3.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanej domáhal zaplatenia sumy 202,91 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 202,91 eur od 19.3.2015 do zaplatenia, zamieta.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 24.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 202,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 202,91 eur od
19.3.2015 do zaplatenia.

2. Uvedený návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzavrel
so žalovanou zmluvu č. A8068388, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe predmetnej
zmluvy žalobca vypožičal žalovanej 1 kus SIM karty, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo,
a ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná
žalobcovi nezaplatila cenu za ním poskytnuté telekomunikačné služby v úhrnnej výške 57,16 eur.
Žalobca sa voči žalovanej tiež domáhal nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané

telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite vo výške 145,75 eur. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j.
škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatku k vyššie uvedenej zmluve sa zaviazala
používať telekomunikačné služby pod dobu viazanosti a za tieto platiť, a následne porušila tento záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Akciová cena pri uvedenom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom jeho
predajnátrhovácenaje160eur,ažalobcasi(pozohľadnenídobypoktorúžalovanázotrvalavzmluvnom
vzťahu) uplatnil nárok na náhradu škody v sume 145,75 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávkuzo 4.3.2015 žalovanej oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby vo
vyššie uvedenej výške a sumu vyššie uvedenej škody, pričom ju vyzval, aby uvedené sumy uhradila do
18.3.2015. Na túto výzvu však žalovaná nereagovala ani len čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si

uplatňoval tiež úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 19.3.2015.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil zmluvu č. A8068388
z 21.10.2014 (vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a

žalovanou, ďalej dodatok k tejto zmluve z 21.10.2014, ako aj príslušné faktúry k neuhradeným cenám
za poskytnuté telekomunikačné služby.

4. Iné prostriedky procesného útoku žalobca v konaní neuplatnil.

5. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchéhoprávnehoposúdeniavecianakoľkopreabsenciuvyjadreniažalovanejmožnopovedať,že
skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z.z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež

na názor právnej vedy vyjadrený síce v komentári k ustanoveniu § 177 Civilného sporového poriadku, C.
H. Beck, 2016, Števček a kol., s. 657, avšak logicky sa vzťahujúci aj na obdobne znejúce ustanovenie §
297 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné aj
v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril.

7. Následne súd 23.1.2017 podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto
verejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnejtabulisúduanawebovejstránkepríslušnéhosúdu.Rozsudok
bol na tunajšom súde verejne vyhlásený 31.1.2017.

8. Ako už bolo vysvetlené v ods. 6 odôvodnenia tohto rozsudku, súd dospel k záveru že skutkové

tvrdenia strán neboli sporné (čo bola jedna zo zákonných podmienok pre nenariadenie pojednávania
podľa § 297 CSP.) Nesporné skutkové tvrdenia sa však nedokazujú, a súd si preto potom mohol osvojiť
ako zistený skutkový stav, tieto nesporné skutkové tvrdenia (skutkové tvrdenia žalobcu.) Predsa nie
je možné pre účely rozhodnutia súdu o nenariadení pojednávania v zmysle § 297 CSP skonštatovať,
že je tu splnená podmienka nesporných skutkových tvrdení strán, a následne (mimo pojednávania)

vykonávať dokazovanie ohľadne týchto nesporných skutkových tvrdení ako to vyplýva z rozsudkov
niektorých súdov. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na názor právnej vedy vyjadrený v komentári
k ustanoveniu § 151 Civilného sporového poriadku, C.H.Beck, 2016, Števček a kol., s. 573, podľa
ktorého je de iure skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods.
1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec

(ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila.) V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie
nesporných skutkových zistení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový
stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Tento postup podľa § 151 ods. 1 CSP je podľa názoru
tunajšieho súdu možné uplatniť aj v spotrebiteľských sporoch, keďže podľa § 300 CSP sa na konanie v
spotrebiteľských sporoch primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní (teda vrátane § 151 ods. 1

CSP),akvosobitnýchustanoveniachokonanívspotrebiteľskýchsporoch(§290až300CSP)savtomto
smereneustanovujeinak,pričomvtýchtoosobitnýchustanoveniachsavtomtozmysleničneustanovuje.
Tento názor o „nedokazovaní“ (aj) vo vzťahu k (niektorým) spotrebiteľským sporom potvrdzuje ďalej
napríklad názor právnej vedy vyslovený v komentári k ustanoveniu § 297 Civilného sporového poriadku,
C.H.Beck, 2016, Števček a kol., s. 1035, v ktorom sa uvádza, že cieľom prvých dvoch znakov

(jednoduché právne posúdenie veci a nespornosť skutkových tvrdení - pozn. súdu) je, aby pojednávanie
nebolo potrebné nariaďovať, v zásade v takých (spotrebiteľských - pozn. súdu) sporoch, kde nie je
potrebné dokazovanie. Teda právna veda výslovne pripúšťa, že aj v (niektorých) spotrebiteľských
sporoch sa nemusí vykonávať žiadne dokazovanie. Prípadný protiargument vychádzajúci z ustanovenia
§ 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie veci, tu neobstojí, pretože toto ustanovenie možno aplikovať len v prípade
ak nejaké dokazovanie vôbec prichádza do úvahy (a potom sa upravuje, že takéto dokazovanie prebieha
nielen na návrh strán, ale aj ex offo súdom), čo však nie je tento prípad, pretože vzhľadom na nespornosť
všetkých skutkových tvrdení žalobcu, tu dokazovanie ako také vôbec neprichádza do úvahy.9. Súd teda zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu č. A8068388 , ktorej
súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 1

kus SIM karty, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo, a ktoré žalovanej umožňovali využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná žalobcovi však nezaplatila cenu za niektoré
ním poskytnuté služby v úhrnnej výške 168,27 eur. Žalovaná prevzala telekomunikačné zariadenia
za zvýhodnenú akciovú cenu a následne porušila zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom počas celej dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť mu cenu za poskytnuté služby.

Akciová cena pri prvom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom jej predajná
cena je 160 eur. Akciová cena pri druhom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro,
pričom predajná cena je 110 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávku z 16.3.2015 žalovanej
oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo vyššie uvedenej
výške a sumu vyššie uvedenej škody, pričom ju vyzval, aby uvedené sumy uhradila do 30.3.2015. Na
túto výzvu však žalovaná nereagovala ani len čiastočnou úhradou pohľadávky.

10. Po takomto zistení skutkového stavu, súd pristúpil k jeho právnemu posúdeniu.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) účastníci
môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu

alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník

je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s použitím § 51 Občianskeho zákonníka (vrátane
príslušného dodatku k tejto zmluve.) Žalovaná však v rozpore s ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uvedenou
zmluvou nezaplatila žalobcovi v zmluve dojednanú cenu za niektoré poskytnuté služby spolu vo výške

57,16 eur, preto súd v tejto časti vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy žalobcovi.

18.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba U.J. M. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaná sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania so zaplatením dlžnej
sumy 57,16 eur deň po uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti určenej žalobcom v pokuse o pokonávku

zo 4.3.2015, t.j. dňa 19.3.2015. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavovala výška percentuálnej sadzby
zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka 5,05 % ročne, a preto súdpriznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne z dlžnej sumy 57,16 eur od 19.3.2015 do zaplatenia.

22. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 145,75 eur za poskytnuté
telekomunikačné zariadenie, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa niekto domáha náhrady
škody, je povinný preukázať splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 Občianskeho zákonníka protiprávny
úkon (porušenie právnej povinnosti), spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať len z právneho predpisu, ale môže súvisieť
aj s porušením zmluvy (zmluvnej povinnosti.) Žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu vzniknutého
rozdielu medzi obvyklou trhovou cenou mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho
zníženou akciovou cenou (pri súčasnom žalobcovom zohľadnení počtu celých mesiacov, počas ktorých
žalovaná zotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom.) Súd je však toho názoru, že za škodu nie je
možné považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu

cenu ako je jeho skutočná trhová cena, v očakávaní, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu po celú
dobu viazanosti. Vzniknutý rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je
následkom nejakého protiprávneho úkonu žalovaného (ako základného predpokladu pre vznik jeho
zodpovednosti za škodu), ale je výlučne následkom ich zmluvného konsenzu. Žalovaný síce porušil
zmluvnú povinnosť zotrvať po dohodnutú dobou v zmluvnom vzťahu, tento protiprávny úkon však nebol

príčinou vzniku uvedenej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Medzi touto škodou a porušením právnej
povinnosti tak chýba príčinná súvislosť. Z tohto dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu neobstojí.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na
sumu 202,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 202,91 eur od 19.3.2015
do zaplatenia, avšak súd mu priznal iba sumu 57,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 57,16 eur od 19.3.2015 do zaplatenia. Žalobca tak bol úspešný na 28,17% a žalovaná
na 71,83%. Súd by preto (keby žalovanej nejaké trovy konania vznikli) náhradu trov konania medzi
strany pomerne rozdelil, a teda priznal žalovanej ako úspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 43,66 % (71,83% - 28,17%), avšak keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol,
že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania (v tejto súvislosti súd poukazuje tiež na názor právnej

vedyvyslovenývkomentárikustanoveniu§262Civilnéhosporovéhoporiadku,C.H.Beck,2016,Števček
a kol., s. 961.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.