Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Alena Ernestová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/792/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215339
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614215339.2
Uznesenie
OkresnýsúdSpišskáNováVesvexekučnejvecioprávnenejUnionzdravotnápoisťovňa,a.s.,Bratislava,
Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnej M. H., O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., R. XXXX/X, vedenej
u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Ondrejkovej, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Vrútocká 12,
pod sp. zn. EX 6850/14, o vymoženie istiny 665,14 Eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. Andrei Ondrejkovej, Exekútorský úrad Bratislava,
Vrútocká 12, trovy exekúcie.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdnej exekútorky, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.6.2014 vydaného oprávnenou z titulu nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení, vydal dňa
17.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 097592 pre súdnu exekútorku JUDr. Andreu
Ondrejkovú, Exekútorský úrad Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 665,14 Eur a trov
exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu dňa 12.12.2014 doručený návrh povinnej na zastavenie
exekúcie.Povinnávnávrhunavrhlazastaviťexekúciuvplnomrozsahu,keďžedňa9.9.2014malauhradiť
pohľadávku oprávnenej z exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2014 na
jej bankový účet. Keďže pohľadávka bola v plnej výške uhradená pre vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, povinná navrhla zastaviť exekúciu a na trovy exekúcie zaviazať oprávnenú. Prílohou návrhu
na zastavenie exekúcie bola fotokópia príkazu na úhradu na sumu 665,14 Eur, ktorá bola banke povinnej
doručená na realizáciu dňa 9.9.2014.
Súd následne zaslal návrh povinnej na zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenej s tým, aby sa
v lehote 10 dní vyjadrila k návrhu a k skutočnosti, či bola pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie,
platbou povinnej uhradená dňa 9.9.2014. Vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 26.1.2015 oprávnená uviedla, že exekučné konanie začalo dňom 12.8.2014, keďže povinná
dobrovoľne neuhradila sumu dlžného poistného predpísanú výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo
dňa 26.6.2014, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 19.7.2014. Pohľadávka oprávnenej
bola povinnou uhradená až dňa 9.9.2014, t. j. po začatí exekučného konania, bankovým prevodom
z účtu. Oprávnená preto má za to, že exekúcia bola dôvodná a začala oprávnene. V čase začatia
exekučného konania dňa 12.8.2014 pohľadávka nebola uhradená ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené
oprávnená uviedla, že nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie.Súdna exekútora si v podaní doručenom súdu dňa 18.3.2014 uplatnila trovy exekúcie v celkovej sume
39,83 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.
Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že po vydaní exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2014, zaniklo právo ním priznané, a to splnením dlhu zo strany povinnej,
ktorá vymáhanú peňažnú sumu uhradila dňa 9.9.2014. Skutočnosť, že došlo k zániku záväzku povinnej
voči oprávnenej, mal súd preukázanú z vyjadrenia oprávnenej doručeného súdu dňa 26.1.2015, rovnako
takzfotokópiepríkazunaúhradu,ktorýpovinnádoručilasúduakoprílohunávrhunazastavenieexekúcie
dňa 12.12.2014. Súd na základe vyššie uvedeného rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami
Exekučného poriadku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania
skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške
ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v
prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových výdavkov.
Súdna exekútorka si v podaní doručenom súdu dňa 18.3.2015 uplatnila trovy exekučného konania spolu
vo výške 39,83 Eur vrátane DPH v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“).
Súd vyčíslené trovy preskúmal. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania a vyššie citované
ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie, keďže tá si v rámci trov exekúcie
uplatnila len minimálnu odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie vrátane DPH, keďže súdna
exekútorka je registrovanou platkyňou DPH.
Súdu sa v danom prípade žiada dodať, že aplikácia ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky v prípade
zániku vymáhanej pohľadávky jej uhradením povinným pred doručením poverenia súdu súdnemu
exekútorovi vzhľadom na výkladové pravidlo „ lex superior, derogat legi inferiori“ neprichádza
do úvahy, keďže zákon je všeobecne záväzným právnym predpisom väčšej právnej sily ako vyhláška.
Zákonodarca novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od
1.1.2012zmenilzneniedruhejvety§47ods.3Exekučnéhoporiadku,atotak,žeexplicitneuviedol,žedo
doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanienávrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Úmyslom
zákonodarcuboloodstrániťvýkladovérozporypriaplikáciiustanovenia§47ods.3Exekučnéhoporiadku
účinnomdo31.12.2011vprípadezánikuvymáhanejpohľadávkypreddoručenípovereniasúdusúdnemu
exekútoroviazakotviťpravidlo,žesúdnyexekútorvprípadezánikuvymáhanéhonárokupreddoručením
poverenia súdu súdnemu exekútorovi nemá nárok na odmenu ako pri upustení od vykonania exekúcie,
t. j. podľa § 5 ods. 2 vyhlášky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. 4
O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - §
203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové
pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. o zastavení exekúcie j e prípustné odvolanie do 15 dní od
dňa doručenia uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach,
v troch vyhotoveniach.
Proti výrokom II. a III. o trovách odvolanie n i e j e prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.