Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Oros Nemešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/188/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116209180
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116209180.1
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: S.. O. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Pavol Záhorský, advokát so sídlom Malinová 13, 040 01 Košice,
proti žalovanému: F.. O. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. Q. XXX, H., v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podaním označeným ako návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu užívania
spoločnej veci - chaty a záhrady na základe § 146 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, doručeným
Okresnému súdu Košice I dňa 20.4.2016, žiadala súd, aby rozsudkom v súlade s ust. § 74 až 76
ako aj § 88 ods. 1. písm. a), b) Občianskeho súdneho poriadku upravil spôsob užívania nehnuteľností
ležiacich v obci H. - I. Q. v k.ú. J. Ú., zapísané na X. Č.. XXXXX ako parcela č. XXXX/XX (L. - XXX
S.X), parcely č. XXXX/XX (L.É. K. M. J. - XX S.X) a U. súpisné číslo XXX ležiaca na parcele č. XXXX/
XX tak, že počnúc právoplatnosťou rozsudku je vyššie uvedené nehnuteľnosti oprávnená užívať
žalobkyňa po dobu 5 rokov, nie však dlhšie, ako do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 34C/15/2015.
2. Návrh žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že po uzavretí manželstva dňa 8.6.1996,
bolo toto manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C/235/2011-81 zo dňa
6.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2012. Žalovaný sa žalobou zo dňa 22.1.2015
podanou na Okresný súd Košice I a tam vedenou pod sp.zn. 34C/15/2015 domáha vyporiadania
rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasný právny stav medzi
účastníkmi konania je vzhľadom na vyššie uvedené taký, že bezpodielové spoluvlastníctvo bolo síce
rozvodom zrušené, avšak doposiaľ nedošlo k jeho vyporiadaniu, a to či už dohodou alebo právoplatným
súdnym rozhodnutím. Za tohto stavu treba právny status vecí patriacich do zrušeného bezpodielového
spoluvlastníctva posudzovať podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na majetok BSM, keďže vzhľadom na
ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, teda
ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve (porovnaj R 17/1967, Zhodnotenie Najvyššieho súdu
ČSSR z 3.2.1972 sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Jednou z viacerých vecí patriacich do BSM bývalých
manželov sú aj nehnuteľnosti - U. N. K. ležiaca v Košiciach - I. Q. v k. ú. J. Ú., zapísaná v H. J. X. Č..
XXXXX ako parcela č. XXXX/XX (L. - XXXm2), parcela č. XXXX/XX (L. K. M. J. - XXm2), ako aj chata
súpisné číslo XXX ležiaca na parcele č. XXXX/XX. Žalovaný počas trvania manželstva dňa 1.7.2011
opustil spoločnú domácnosť a ubytoval sa na spornej chate s tým, že tam bude bývať niekoľko mesiacov,
kýmsizadovážibývanie.Krátkonatopožiadalorozvodmanželstva.Svojsľubohľadomodsťahovaniasa
zchatynedodržal,prihlásilsatamnatrvalébydliskoadodnestambývaspoluspriateľkou,čímjejna dlhé
roky znemožnil užívanie spoločne nadobudnutého majetku. Žalovaný nehnuteľnosti - chatu a záhradu
užíva výlučne sám, už bezmála 5 rokov, spoločné užívanie nehnuteľností pre obmedzené priestory
v chatke, ako aj jej viacnásobné fyzické napadnutie, vrátane ohrozovania zbraňou v prítomnosti jehopriateľky, neprichádza do úvahy. Ak má mať osoh z predmetnej spoločnej chaty a záhrady aj s dcérou,
ktorá jej bola súdom zverená do opatery, je potrebné upraviť spôsob užívania týchto nehnuteľností, aby
ich mohla ďalších 5 rokov užívať teraz s dcérou ona, nie však dlhšie ako do právoplatného skončenia
konania o vyporiadanie BSM.
3. Okresný súd Košice I dňa 27.4.2016 postúpil vec na Okresný súd Košice II ako súdu miestne
príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu
Košice II, a taktiež sa tu nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania.
4. Okresný súd Košice II vyjadril dňa 19.5.2016 prípisom nesúhlas s postúpením veci a uviedol, že
predmetom konania je návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu užívania spoločnej veci -
chaty a záhrady, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré síce bolo zrušené, avšak nedošlo
k jeho vyporiadaniu, a teda predmetom konania jednoznačne nie je spor, ktorý by odôvodňoval aplikáciu
výlučnej miestnej príslušnosti podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, a
tedapreurčeniemiestnejpríslušnostivpredmetnomkonaníjerozhodujúceznenieustanovenia§88ods.
1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je miestne príslušný Okresný súd Košice I.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.5.2016 vydaným pod č.k. 14NcC/14/2016-13 rozhodol
tak, že miestne príslušný je Okresný súd Košice I vzhľadom k tomu, že zo spisu nevyplýva, že by
žalobkyňa vystupovala v rôznych veciach opätovne ako žalobkyňa, alebo že by miestnu príslušnosť
namietal žalovaný.
6. Podľa ust. § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pred začatím konania môže súd nariadiť
predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
7. Podľa ust. § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej
osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci
zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby,
ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.
8. Podľa ust. § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu ohrozuje,
i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená,
j)sanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaleboibaobmedzenepribližovalkosobe,ktorejtelesnáintegrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
9. Z dôvodu rekodifikácie civilného práva procesného nadobudol dňa 1.7.2016 účinnosť nový právny
predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
13. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo.
14. Podľa ust. § 471 ods.1 Civilného sporového poriadku predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
15. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, to znamená, že Civilný
sporový poriadok súd aplikuje na všetky konania, a to aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom účinnosti
Civilného sporového poriadku.
16. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.20. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia§ 325 ods. 1, inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22.Podstatuneodkladnýchopatrenítvorípotrebabezodkladneupraviťpomeryaleboobava,žeexekúcia
bude ohrozená. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej (ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Predpokladom nariadenia
neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, to je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu
dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia
sa nevytvorí nezvratný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide
o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv
dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež musí
vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované neodkladné opatrenie plniť.
23. Súdom nariadené neodkladné opatrenie však môže žalovaného obmedziť len v takej miere, aby
splnilo svoj účel, nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. V súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami sa súd zaoberal odôvodnením potreby neodkladnej úpravy faktických a právnych
pomerov strán i primeranosťou požadovaného neodkladného opatrenia.
24. Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34C/15/2015 vyplýva
skutočnosť, že Okresnému súdu Košice I bol dňa 22.1.2015 doručený návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z podaného návrhu je nesporné, že okrem hnuteľných vecí
je predmetom návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj U. súpisné číslo
XXX na parcele č. XXXX/XX, druh stavby - XX, popis stavby - U., zastavané plochy a nádvoria na parcele
č. XXXX/XX, o výmere XX S., záhrady na parcele č. XXXX/XX, o výmere XXX S.2. Z vyjadrení oboch
procesných strán je zrejmé, že v súčasnej dobe užíva predmetnú nehnuteľnosť žalovaný, ktorý aj v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sp.zn. 34C/15/2015 navrhol prikázať
nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. K tomuto návrhu sa priklonila aj žalobkyňa podaním zo
dňa 22.1.2016 (č.l. 134 spisu), pričom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť jej na
vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 36.862,89
Eur predstavujúcu 50% z ceny nehnuteľností vrátane sumy 8.287,91 Eur predstavujúcu rozdiel hodnoty
hnuteľného majetku prisúdenému žalovanému. Podaním zo dňa 31.3.2016 žalobkyňa upravila petit v
časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej vyrovnávací podiel tak, že tento bude predstavovať
50% z ceny nehnuteľnosti vrátane sumy 12.022,60 Eur, ktorá predstavuje rozdiel hodnoty hnuteľného
majetku prisúdeného žalovanému (č.l. 247 spisu).
25. Ak žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný užíva predmetné
nehnuteľnosti sám (po dobu 5 rokov) a jej prítomnosť a prítomnosť dcéry neprichádza do úvahy z dôvodu
jej fyzického napadnutia vrátane ohrozovania zbraňou, tak tieto skutočnosti žalobkyňa neosvedčila v
konaní žiadnym spôsobom (napr. podaním trestného oznámenia, lekárskymi správami a pod.).
26. Z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z podaní strán vyplýva
skutočnosť, že žalovaný dňa 1.7.2011 opustil spoločnú domácnosť vedenú so žalobkyňou na adrese
E.Á. XX I. H.. Ide o byt, ktorý stranám dali do užívania krátko po sobáši rodičia žalobkyne, ktorýmvzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve ÚBD Ťahanovce, a s tým spojený spoločný
nájom družstevného bytu. V uvedenom byte býva žalobkyňa doposiaľ, pričom existuje tu predpoklad
s ohľadom na vyjadrenia strán o ich investíciách do uvedeného bytu počas trvania ich manželstva, že
žalobkyňa bude dlhodobo a naďalej uspokojovať svoju potrebu bývania v predmetnom byte. Žalovaný po
odchode zo spoločnej domácnosti býva vo vyššie uvedenej chate, ktorá je aj predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
27. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 143 a nasl. vychádza zo zásady,
že majetok ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva je ich spoločným majetkom. Obsah
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zhoduje s obsahom vlastníckeho práva jednotlivca -
každý z manželov je úplným spoluvlastníkom spoločnej veci, pričom vlastníctvo jedného manžela
je obmedzené rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Spoločné užívanie veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov platí v prípade, že spoločný majetok manželov síce zanikol, ale nebolo ešte
vykonané jeho vyporiadanie.
28. Súd však pri nariadení neodkladného opatrenia musí skúmať všetky aspekty jeho nariadenia a musí
zvážiť aj to, či v dôsledku neodkladného opatrenia nepôjde o neprimeraný zásah do práv dotknutého
účastníka nad nevyhnutnú mieru. V danom prípade by išlo o neprimeraný zásah, nakoľko žalobkyňa
má zabezpečené bývanie spolu s dcérou, a žalovaný predmetnú nehnuteľnosť využíva na bývanie,
kde nariadením neodkladného opatrenia by bola ohrozená jeho existencia bývania. V danom prípade
vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti je obmedzené len v jeho jednej zložke - ius
utendi, t.j. práva užívania, pričom ostatné práva zostávajú zachované.
29. Súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil potrebu bezodkladne upraviť pomery
účastníkov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko vo svojom návrhu žalobkyňa iba uvádza,
že z predmetných nehnuteľností má osoh len žalovaný, ktorý ich užíva na bývanie, čím si zabezpečuje
základnú existenciu bývania. Preto súd rozhodol v súlade s ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
30. Pre úplnosť treba poznamenať, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia datovaný
žalobkyňou dňa 19.4.2015 (doručený súdu dňa 20.4.2016) nespĺňal náležitosti návrhu na nariadenie
predbežnéhoopatreniavzmysleust.§75ods.2Občianskehosúdnehoporiadku. Zdôvodurekodifikácie
civilného procesného práva súd postupoval v súlade s ust. § 324 a nasl. Civilného sporového
poriadku, pričom neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nejde o vady návrhu
(žalobkyňa navrhuje vydať rozsudok v súlade s ust. § 74 až 76 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré
by bránili pokračovaniu v konaní a nebolo by na mieste tak aplikovať ust. § 327 Civilného sporového
poriadku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie
na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach
(§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 CSP), že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.