Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115227152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: AB 2
B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 572 79 667,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: D. F., nar. XX.X.XXXX, bydliskom F. XX/X, XXX XX B.,
štátny občan SR, o zaplatenie 1.036,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti časti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/417/2015-58 zo dňa 15.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd návrh vo zvyšnej časti

zamietol a v časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobe žalobcu vyhovel, ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodujúc rozsudkom rozhodol tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %

ročne: zo sumy 0,76 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.11.2015 do zaplatenia,
zo sumy 16,67 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh vo zvyšnej časti zamieta. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa
31.08.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 9.9.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.036,37 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške
16,01 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.036,37 eur od 1.9.2015 do zaplatenia

a na náhradu trov konania vo výške 62,- eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie
konania a vo výške 167,52 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňovýsúdcitovalustanoveniaprávnychpredpisov,ktorépoužilvsúvislostisprávnymposúdením
veci. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákonov následne v písomnom odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie vo všetkých jeho výrokových častiach.
Súd tak vychádzal z toho, že HCS svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnila poskytnutím peňažnej
sumy 1.000,- eur odporcovi prevodom na účet odporcu dňa 14.4.2014 s tým, že odporca sa mal zaviazať

zaplatiť navrhovateľovi celkovú čiastku podľa cit. ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výške
1.674,- eur, spolu s poplatkom za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok v celkovej výške 89,40
eur (60 x 1,49 eur) a spolu s poplatkom za službu odložené splátky v celkovej výške 89,40 eur (60
x 1,49 eur), a to v 60 mesačných splátkach vo výške 30,88 eur (60 x 30,88 eur = 1.852,80 eur =1.674,- eur + 89,40 eur + 89,40 eur). Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi
účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal odporca HCS zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená

celková výška každej mesačnej splátky v sume 30,88 eur, výška poplatku za možnosť zmeny výšky a
počtu splátok vo výške 1,49 eur a výška poplatku za službu odložené splátky vo výške 1,49 eur, ktoré
boli súčasťou každej splátky a napokon aj celková čiastka splatná spotrebiteľom (t. j. celková čiastka,
ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť) v sume 1.674,- eur (ktorá sa rovnala súčtu všetkých 60-och splátok
bez poplatkov za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a poplatku za službu odložené splátky), nikde

však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške
30,88 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže
bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, je však v zmysle cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj
napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (t. j. bez poplatkov za možnosť

zmeny výšky a počtu splátok a za službu odloženie splátky, ktoré nepochybne súvisia s poskytovaním
a splácaním úveru). Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo HCS vrátiť len poskytnutú
peňažnú sumu 1.000,- eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi 60 mesačných splátok vo výške 16,67
eur so splatnosťou prvej splátky dňa 14.5.2014 (nie ako to bolo uvedené vo výpise čerpania, splátok
a úhrad dňa 17.5.2014, keďže prvá splátka mala byť splatná po mesiaci od poskytnutia úveru, k čomu

došlo dňa 14.4.2014) a poslednej 60. splátky dňa 15.04.2019 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Preto súd už bez ďalšieho s odkazom na konštatovanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru návrh v časti o zaplatenie sumy 66,10 eur ako
zmluvných úrokov spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 1,12 eur, ako aj o
zaplatenie sumy 4,47 eur ako poplatku za možnosť zmeny splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania

v kapitalizovanej sume 0,08 eur a aj o zaplatenie sumy 4,47 eur ako poplatku za službu odloženia
splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,08 eur a s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 27,74 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol, keďže na
navrhovateľa nemohla byť postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s HCS neexistentná
pohľadávka. Odporca, ako už bolo vyššie uvedené nesporne zaplatil celkovo sumu 299,30 eur, pričom

ku dňu zosplatnenia úveru zo strany HCS (24.4.2015) mal v zmysle vyššie uvedeného uhradiť HCS
len sumu 183,37 eur (16,67 eur x 11 splátok = 183,37 eur). Ku dňu zosplatnenia tak odporca nebol v
omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku z ÚZ a HCS tak nemohlo vzniknúť podľa ust. Hlavy 7 § 3
ÚZP právo požiadať odporcu o okamžité splatenie celého úveru. Ak tak HCS výzvou zo dňa 24.4.2015
urobila, tento jej právny úkon je v rozpore so znením cit. ust. § 53 ods. 9 OZ a teda z dôvodu tohto rozporu

so zákonom podľa ust. § 39 OZ neplatný. Odporca mal tak povinnosť aj naďalej splácať poskytnutý
úver v splátkach. Súčasne súd konštatuje, že vychádzajúc z vyššie uvedených úhrad odporcu, ako aj
výšky jednotlivej splátky 16,67 eur, ako aj ich splatnosti (1. dňa 14.5.2014 a ďalšie 15. deň v príslušnom
mesiaci), že odporca sa dostal do omeškania až pri 18. splátke splatnej dňa 15.10.2015, kde bol v
omeškaní s úhradou sumy 0,76 eur, a do dňa vyhlásenia rozsudku (15.1.2016) neuhradil ešte splátku č.

19splatnúdňa15.11.2015vovýške16,67eurasplátkuč.20splatnúdňa15.12.2015vovýške16,67eur.
Pokiaľ tak HCS účtovala odporcovi v dňoch: 22.9.2014, 20.10.2014 a 1.12.2014 poplatok za upomienku
I. v sume 5,- eur za každý prípad, celkovo tak 15,- eur a v dňoch 22.12.2014, 9.1.2015, 13.3.2015 a
8.4.2015 poplatok za upomienku II. v sume 12,- eur za každý prípad, celkovo tak 48,- eur, súd konštatuje,
že takýto nárok HCS podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP ani vzniknúť nemohol, keďže odporca nebol až do

16.10.2015nikdyvomeškanísplnenímsvojhozáväzkuzÚZ.PokiaľHCSajúčtovalaodporcoviuvedené
poplatky za upomienky I. a II. v celkovej výške 63,- eur, súd poukazuje na to, že navrhovateľ nijakým
spôsobomnepreukázal,žeodporcovizmluvnedohodnutýmspôsobomlistom(keďžepoplatokmoholbyť
účtovaný len za upomienku zaslanú odporcovi v listinnej podobe) takúto upomienku, na ktorú sa viazal
predmetný poplatok, vôbec HCS zaslala, resp., že takúto upomienku vôbec vyhotovila. Súd tak nemal

preukázané vôbec naplnenie tejto podmienky pre vznik nároku HCS na zaplatenie takýchto poplatkov.
Súd tak návrh navrhovateľa aj v tejto časti o zaplatenie sumy 27,74 eur (ako poplatkov za upomienky
II.) spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume 0,49
eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,74 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, ako
nedôvodný zamietol, keďže aj v tomto prípade navrhovateľ nemohol postúpením na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok uzavretej s HCS nadobudnúť neexistentnú pohľadávku. Rovnako súd konštatuje,
že pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania spolu vo výške
0,15 eur z navrhovateľom neuplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, ktorý nárok navrhovateľ
odvodzuje od ust. § 2 hlavy 18 úverových zmluvných podmienok spol. HSC, tak nakoľko zmluvnápokuta bola odporcovi vyrubená dňa 31.12.2014 (viď priložený výpis čerpania, splátok a úhrad na č.l.
40), t.j. v čase, kedy odporca nebol v omeškaní s úhradou žiadnej splátky ako to bolo konštatované
a zdôvodnené vyššie, nárok na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty navrhovateľovi nevznikol. Súd

tak v ďalšom konštatuje pri zohľadnení jednotlivých úhrad odporcu, že odporca sa dostal do omeškania
s plnením svojich peňažných záväzkov voči HCS, resp. voči navrhovateľovi po postúpení pohľadávok
HCS z úverovej zmluvy až dňa 16.10.2015, a to s peňažným plnením vo výške 0,76 eur [t. j. časti
18. splátky vo výške 16,67 eur, keďže odporca mal povinnosť ku dňu splatnosti 17. splátky zaplatiť
navrhovateľovi celkovo sumu 300,06 eur a zaplatil len sumu 299,30 eur], pričom následne sa dostal ku

dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci (15.01.2016) do omeškania ešte aj: s úhradou 19. splátky
(splatnej dňa 15.11.2015) v súdom určenej výške 16,67 eur, a to nasledujúcim dňom po splatnosti tejto
splátky, t. j. dňa 16.11.2015, s úhradou 20. splátky (splatnej dňa 15.12.2015) v súdom určenej výške
16,67 eur, a to nasledujúcim dňom po splatnosti tejto splátky, t. j. dňa 16.12.2015. Odporca tak ku dňu
rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, t. j. ku dňu 15.01.2016 bol v omeškaní s úhradou splátok v
celkovej výške 34,10 eur [0,76 eur + (2 x 16,67) = 34,10 eur]. V tomto rozsahu sumy 34,10 eur aj súd

návrhu na začatie konania vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť túto navrhovateľovi, keďže navrhovateľ
ako postupník zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s HCS ako postupcom podľa cit. ust. § 524
OZ nadobudol túto pohľadávku s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pokiaľ sa týka úhrady
ďalších splátok, a to 21. až 60. splátky, do dňa rozhodnutia súdu k omeškaniu odporcu s ich plnením
nedošlo, preto súd musel návrh v časti o zaplatenie sumy zodpovedajúcej súčtu týchto splátok, t. j. sumy

666,80 eur (40 splátok x 16,67 eur) pre jeho predčasnosť zamietnuť, keďže k omeškaniu plnenia tohto
peňažného záväzku na strane odporcu ešte nedošlo (to platí aj u 21. splátky splatnej v deň vyhlásenia
rozhodnutia súdu vo veci, t. j. dňa 15.01.2016, keďže odporca má zmluvnú povinnosť - možnosť - túto
splátku zaplatiť až do uplynutia tohto dňa, t. j. v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci mu dohodnutá
lehota na plnenie ešte neuplynula, táto uplynie dňa 15.01.2016 o 24.00 hod.). Súd pokiaľ sa týka návrhu

v časti o zaplatenie istiny úveru v celkovej sume 933,59 eur (istina 33,42 eur + zosplatnená istina 900,17
eur) vzhľadom na vyššie uvedené potom zamietol návrh v tejto časti v rozsahu zvyšnej sumy 899,49 eur
(celkovo uplatnená istina 933,59 eur - súdom priznaná istina 34,10 eur). Súčasne potom súd zamietol
aj návrh v časti o zaplatenie príslušenstva navrhovateľom uplatnenej pohľadávky na zaplatenie sumy
899,49 eur, t. j. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 899,49 eur

od 1.9.2015 do zaplatenia.
V dôsledku vyššie uvedeného omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku z predmetnej
ÚZ (ku dňu rozhodnutia súdu vo veci) v sume 34,10 eur (zodpovedajúcej výške súdom navrhovateľovi
priznaného nároku na zaplatenie časti 18. splátky vo výške 0,76 eur a 19. a 20. splátke každej vo výške
16,67 eur) tak navrhovateľovi vzniklo v zmysle dojednania účastníkov v ust. Hlavy 18 § 3 ÚZP právo na

zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, t. j. vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 a 3 ObZ v
spojeníscit.ust.§517ods.2OZacit.ust.§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,sozaplatenímkaždej
splátky zvlášť, a to dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej konkrétnej splátky až do jej zaplatenia.
Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že základná úroková sadzba ECB bola v období od
10.09.2014 až doposiaľ vo výške 0,05 % ročne. S poukazom na to, súd konštatuje, že navrhovateľovi (už

po postúpení pohľadávky) vznikol nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške 34,10 eur v
nasledovnom rozsahu úrokov z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 0,76 eur od 16.10.2015
do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.12.2015 do
zaplatenia.
Pokiaľ sa tak navrhovateľ domáhal zaplatenia kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 14,09

eur za obdobie od 15.5.2015 do 31.8.2015, ako úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny
úveru, súd s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti, že odporca sa za obdobie od 15.5.2015
do 31.8.2015nedostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov voči navrhovateľovi,
konštatuje, že za toto obdobie navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo, a
preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Na záver súd poznamenáva, že odporcom tvrdená

skutočnosť, že daný úverový vzťah bol poistený, odporca v priebehu konania nepreukázal, a z úverovej
zmluvy č. 4404000785 zo dňa 1.4.2014 jednoznačne vyplýva, že predmetný úver bol poskytnutý bez
poistenia. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom vychádzal
zároveň z toho, že odporca bol bezpochybne neúspešný len v pomerne nepatrnej časti konania. Z tohto
dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov konania. Toto právo si však v súlade

s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.2. Proti časti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a to voči tej časti, v ktorej súd návrh
čiastočne zamietol a v časti o náhrade trov prvostupňového konania. V odvolaní okrem iného uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení

neupravuje taký postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu, v prípade vyhlásenia úveru za bezúročný a za
bez poplatkov, prepracovať splátkový kalendár a spätne podľa neho posudzovať postup navrhovateľa.
Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bez poplatkov znamená len toľko, že navrhovateľ
sa nemôže od odporcu domáhať ani úrokov ani žiadnych poplatkov, ale iba vrátenia sumy rovnajúcej
sa výške poskytnutého úveru (iba zaplatenia poskytnutej istiny úveru). Pokiaľ odporca ako spotrebiteľ

neuhradil celú výšku poskytnutého úveru, ale zaplatil iba časť, má navrhovateľ nárok domáhať sa
zaplatenia rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo navrhovateľ aj v tomto
konaní urobil. Pritom je v samotnom závere na tomto mieste dôležite poukázať na skutočnosť, že týmto
rozsudkom súd dovolil odporcovi sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť. Odporca čerpal sumu
1.000,- eur, uhradil 299,30 eur a súd zaviazal odporcu rozsudkom uhradiť navrhovateľovi sumu 34,10
eursúrokmizomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy0,76eurod16.10.2015dozaplatenia,zosumy

16,67 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, a to všetky do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keď vezmeme do úvahy doteraz uhradené platby so sumou,
ktorou zaviazal súd odporcu vo výške 34,10 eur, odporca sa týmto spôsobom a rozsudkom bezdôvodne
obohatí na úkor navrhovateľa o sumu 666,60 eur. Postup, ktorý zvolil súd, je v rozpore s princípmi
právneho štátu a v záujme princípom právneho a demokratického štátu, je takýto rozsudok nezákonný.

Existuje všeobecná zásada, že ten, kto na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká
záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie, aj
keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len
výnimočne a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť, čo súd v tomto prípade

vôbec nezohľadnil, pričom sám v odôvodnení konštatoval, že odporca mal HCS vrátiť len poskytnutú
peňažnú sumu 1.000,- eur. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd v
odvolaním napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že mu bude v tomto rozsahu nárok priznaný, t.j. aby
odvolacísúdzaviazalodporcu,abynavrhovateľovizaplatilsumu700,70eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 18.5.2015 do zaplatenia a trovy konania, prípadne aby

odvolací súd v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri

svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §

470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré

začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na základe
spotrebiteľa.

14. Odvolací súd preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci
v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p., keď vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec
aplikoval predovšetkým ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a prislúchajúcu právnu úpravu v Občianskom
zákonníku, ktorá upravuje spotrebiteľské vzťahy, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS, ako aj príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež

náležitým spôsobom odôvodnil a to tak, ako má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom v odôvodnení
svojho rozsudku sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie
a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa preto so závermi a dôvodmi rozhodnutia
súdu prvého stupňa v napadnutej časti stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a na vyvrátenie argumentov, na ktorých

odvolateľ založil svoje odvolanie, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že pri posúdení zmluvy o
spotrebiteľskomúveresúdprvéhostupňasprávnevychádzalztoho,ževpredmetnomprípadeišlomedzi
účastníkmi konania o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Z právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská
zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, ktorú najmä zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, aleaj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany
- spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný čl. 153 o založení Európskej

únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom
spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa, na ochranu svojich záujmov.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku bola implementovaná
smernica EÚ č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv
(úradný vestník európskych spoločenstiev L095, 21/4/1993), pričom podľa čl. 6 bodu 1 tejto smernice,

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok. Zo smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, kde spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za

spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ
so spotrebiteľom. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že charakteristickým znakom spotrebiteľských
zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch.
Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľných
zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedené správne potom prvostupňový súd určil, ktoré
neprijateľné podmienky obsiahnuté v predmetnej úverovej zmluve sú neplatné. Aj odvolací súd zastáva
názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Tak sa to stalo aj v preskúmavanej veci.

16. S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako
vecne správny.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojitosti ust. § 262 ods.
1,2 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne podľa uvedených ustanovení súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)