Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815200501.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: G. G.,

D.. XX. XX. XXXX, N. U. XXX/XX, XXX XX S. D. H., zastúpená JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom,
AK, Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. O.. W. G., D.. XX. XX. XXXX, N.
A. XXX/XX, XXX XX S. D. H., zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK,
s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, 2. G. M.G., D.. XX. XX. XXXX,
N. XXX XX S. D. H., C. XXX/X, 3. Poľnohospodárske obchodné družstvo Vechec, 094 12 Vechec, IČO:
31 714 838, o neplatnosť zámennej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 09. 07. 2013 medzi účastníkmi G.D. M., D.. XX.

XX. XXXX, F.. Č..: XXXXXX/XXXX, N. C. XXX/X, XXX XX S. D. H. a Poľnohospodárskym obchodným
družstvom Vechec so sídlom vo Vechci, IČO: 317 14 838 o predaji spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
5/10 k parcele registra E parcelného čísla 1039/10 - ornej pôde vo výmere 5.552 m2 zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX k. ú. Č., je neplatná.

II.Súd určuje,žezámennázmluvazodňa10.07.2014spisovejznačkaV1351/2014-366/14uzavretá
medzi O.. W. G., D.. XX. XX. XXXX, A. XXX, XXX XX S. D. H. a Poľnohospodárskym obchodným

družstvo Vechec so sídlom Vechec, IČO: 317 14 838 k podielu 1/2 k parcele číslo 1039/10 o výmere
5.552 m2 - orná pôda zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. Č., je neplatná.

III. Žalovanú v 2. rade z a v ä z u j e uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, ktoré je táto
povinná uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté
o výške náhrady trov konania.

Žalovaných v 1. a 3. rade k úhrade trov konania žalobkyni n e z a v ä z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia podľa výroku II. tohto rozsudku a po podaní
návrhu na pripustenie na strane žalovaných ďalších účastníkov a to žalovaných v 2. a 3. rade a po
rozšírení o výrok o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy tak, ako je táto uvedená v bode I. výroku tohto
rozsudku, domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku a to z toho dôvodu ako uviedla vo svojej
žalobe a vo svojej výpovedi, že žalovaný v 1. rade je zapísaný ako spoluvlastník v podiele 1/2 k parcele
číslo 1039/10 - ornej pôde o výmere 5.552 m2 zapísanej na LV číslo XXX k. ú. Č.. Toto spoluvlastníctvo
nadobudol na základe zámennej zmluvy z 10. 07. 2014, ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva

pod číslom V 1351/2014-366/2014 s tým, že ona žalobkyňa je zapísaná na tomto liste vlastníctva ako
podielová spoluvlastníčka pod B4 v podiele 4/10 a pod B8 v podiele 1/10, ktoré spoluvlastnícke podiely
nadobudla darovacími zmluvami dňa 28. 12. 2009 podiel 4/10 a dňa 01. 12. 2014 podiel 1/10. Pred
žalovaným bola podielovou spoluvlastníčkou tejto parcely v podiele 5/10 žalovaná v 2. rade G. M.,ktorá svoj podiel predala kúpnou zmluvou z 09. 07. 2013 Poľnohospodárskemu obchodnému družstvu
Vechec - žalovanému v 3. rade spolu s inými nehnuteľnosťami, ktoré ale nie sú predmetom tejto žaloby.
Nadobúdateľ Poľnohospodárske družstvo Vechec - žalovaný v 3. rade bol zapísaný pod B6 na LV

XXX k. ú. Č. ako podielový spoluvlastník. Bývalá spoluvlastníčka G.Í. M. - teraz žalovaná v 2. rade
odpredala svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému v 3. rade bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne
ako spoluvlastníčky v čase uzavretia kúpnej zmluvy v podiele 4/10 a ďalšieho spoluvlastníčka A. B., ktorý
bol v čase predaja podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/10. Žalovaný jej
ako podielovej spoluvlastníčke v decembri 2014 „podstrčil“ dohodu o urovnaní vyhotovenú 11. 12. 2014

za tým účelom, aby jednak oni ako účastníci tohto konania spolu s G. M. a A. B. napravili pochybnosti
spočívajúce v absencii predchádzajúceho súhlasu s odpredajom podielu spoluvlastníčky G. M., ale
túto dohodu nikto z nich neakceptoval. Na druhej strane preukazuje chýbajúci predchádzajúci súhlas
k predaju podielu k nehnuteľnosti. Poukázala na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod
blízkej osobe. Predkupné právo žalobkyne, ako táto uvádzala, bolo v tomto prípade ignorované už pri

kúpnej zmluve uzavretej dňa 09. 07. 2013 medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade. Tým, že
ona ako oprávnená nebola oslovená ústne ani písomne predávajúcou, sa kúpna zmluva stala neplatnou.
Potom ani prevod (zámenná zmluva) medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade nemôže byť
platný, pretože nikto nemôže previesť na iného viacej práv, ako ich sám vlastní. Žalovaný v 3. rade
nenadobudol podiel žalovanej v 2. rade platne, keďže prevod bol realizovaný bez jej vedomia ako

podielovej spoluvlastníčky, hoci v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bolo z listov vlastníctva jednoznačne
zistiteľné, že je podielovou spoluvlastníčkou. Išlo teda o prevody neplatné. Má naliehavý právny záujem
na usporiadaní tohto vlastníckeho vzťahu, pretože ak by bola oslovená ako oprávnená z predkupného
práva,bolabytovyužilaatedamázáujemnazachovaníjejpredkupnéhopráva.Kžalobedoložilavýpisz
LV číslo XXX k. ú. Č. týkajúci sa parcely číslo 1039/10 - ornej pôdy vo výmere 5.552 m2, kde pod B4 a B8

je zapísaná v podiele spolu 5/10 žalobkyňa a pod B7 v podiele 1/2 žalovaný v 1. rade. Taktiež predložila
kúpnu zmluvu o prevode práv k nehnuteľnostiam uzavretú medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3.
rade spolu s navrhovanou dohodou o urovnaní, ktorú uvádzala v podanej žalobe. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi mimo toho, čo bolo uvedené v žalobe, dodala, že s ňou sa nikto písomne nekontaktoval s tým,
že podľa jej názoru žalovaná v 2. rade, ktorá je jej príbuznou, ani nevedela, ktorý pozemok predáva.

Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby boli
nejaké nezrovnalosti v súvislosti s uzavretím zámennej zmluvy, teda principiálne žalobu žalobkyne
neuznával.Žalovanýv1.radevosvojejvýpovediuviedol,žebolvtom,pokiaľsatýkauzavretiazámennej
zmluvy, že všetko je v poriadku, pretože mal informácie, že žalovaný v 3. rade neodkupoval po prvýkrát

nehnuteľnosti od ľudí s tým, že zámenná zmluva bola výhodná tak pre neho ako aj pre žalovaného v
3. rade. Totiž žalovaný v 1. rade mal v užívaní nehnuteľnosti asi vo výmere 50 hektárov a mechanizmy
žalovaného v 3. rade museli obchádzať jeho nehnuteľnosti. Neskôr sa dozvedel, keď s tým, čo získal
zámennou zmluvou, chcel disponovať (previesť na dcéru), až vtedy vlastne zistil, kto sú podieloví
spoluvlastníci. Z toho dôvodu vstúpil do jednania s pánom A. B., ktorý udával, že nemá námietok, a tento

ho odkázal na pani G., s ktorou aj jednal. Spočiatku všetko bolo v poriadku s tým, že po prevode svojho
podielu A. B. na žalobkyňu, sa snažil jednať so žalobkyňou. Keď zistil, že k dohode nemôže dôjsť, preto
podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, po ktorej zo strany žalobkyne už
nebola žiadna ochota jednať. Má snahu sa dohodnúť aj teraz s tým, že pri jednaní so žalovanou v 2.
rade sa táto vyjadrila, že ona predávala niekoľko pozemkov, a vlastne ani nevedela, čo vlastne predáva.

Táto sa nezmieňovala o tom, či došlo k porušeniu predkupného práva terajšej žalobkyni.

Žalovaná v 2. rade so žalobou žalobcu súhlasila potvrdzujúc v podstate tvrdenia uvedené v žalobe
žalobkyne. Pokiaľ sa týka odpredaja pozemkov, uviedla, že keď počula v rozhlase, že žalovaný v 3.
rade mieni odkúpiť nehnuteľnosti, preto sa rozhodla, že tie, kde je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou

odpredá. Potom, čo žalovaný v 3. rade vybavil potrebné veci, podpísala kúpnopredajnú zmluvu o
odpredaji nehnuteľností, medzi ktorými boli aj predmetné nehnuteľnosti, o čom však ona nevedela,
pretože naraz predávala viacero parciel resp. svojich spoluvlastníckych podielov k týmto. Poukázala, že
predmetná nehnuteľnosť vlastne bola vydaná jej právnym predchodcom, o čom predložila aj žiadosť o
vydanie nehnuteľnosti datovanú dňom 27. 04. 1992 adresovanú Pozemkovému úradu vo Vranove nad

Topľou. Okrem toho nehnuteľnosti, ktoré boli vydané, jej rodina užívala, takže vôbec nepredpokladala,
že odpredala aj svoj podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Z toho dôvodu svoj podiel neponúkla ostatným
podielovým spoluvlastníkom.Žalovaný v 3. rade sa vo veci nevyjadril, pretože podľa jeho názoru konaním žalovaného v 3.
rade nedošlo k porušeniu žiadnych práv. Od žalovanej v 2. rade odkúpili jej podiel aj k predmetnej
nehnuteľnosti po zistení, že neexistujú žiadne ťarchy k predmetnej nehnuteľnosti. Dodal ďalej, že

oni chcú odkúpiť všetku poľnohospodársku pôdu, na ktorej plánujú hospodáriť, naviac, ak predmetný
pozemok nie je evidovaný ako stavebný pozemok. Z toho dôvodu ho aj odkúpili s tým, že podotkol, že
na základe dobrovoľnosti odkúpili pozemky minimálne od 500 ľudí.

Súd sa potom oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi tak, ako tieto boli uvedené vyššie, ako aj

pripojeným spisom Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou spisovej značky
V 1351/2014, fotokópiou spisu Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou V
1366/2014, ako aj V 1820/2009, pripojeným spisom Okresného súdu vo Vranove spisovej značky
3C/300/2015, a na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba
žalobkyne je opodstatnená.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 116, § 177 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenca

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva
dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v
pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

V ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je zakotvené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov,
z ktorého vyplýva, že prevádzajúci spoluvlastník musí svoj podiel najskôr ponúknuť ostatným
spoluvlastníkom a ponukové povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel predať korešponduje
právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho podielu (zákonné
predkupné právo). Zákonné predkupné právo má povahu vecného práva, t. j. spôsobilé voči právnym

nástupcom a týka sa len prípadu odplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu. K porušeniu zákonnej
povinnosti zo zákonného predkupného práva dochádza, keď zaviazaná osoba oprávnenej osobe podiel
na veci vôbec neponúkne alebo vtedy, keď zaviazaná osoba urobila oprávnenej osobe riadnu ponuku
s ohlásením všetkých podmienok ponúknutých treťou osobou, pričom oprávnený spoluvlastník ju s
ohľadom na obsah podmienok nepovažoval za prijateľnú a potom zaviazaná osoba podiel vo veci

previedla na tretiu osobu za podmienok výhodnejších, než aké boli obsahom ponuky oprávnenej osobe,
napr. za nižšiu cenu. V prípade porušenia zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka
môže sa tento spoluvlastník žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť
uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný
nadobudol spoluvlastnícky podiel, ak jeden z podielových spoluvlastníkov scudzí vec bez toho, aby ju

ponúkol ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi. Nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na
základe ktorej nadobúdateľ získal vec, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto
zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka alebo sa domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol
na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (relatívna neplatnosť), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľaustanovení§49a,140,§145ods.1,§479,§589,§701ods.1a§741bods.2,považujesaprávny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným

právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu znamená
v podstate ohlásenie námietky neplatnosti právneho úkonu vo forme jednostranného právneho úkonu,
ktorým dotknutý subjekt uplatňuje svoje právo a dôjdením tohto právneho úkonu účastníkovi neplatného
právneho úkonu dotknutý právny úkon stráca svoju účinnosť, pričom tento dôsledok nastáva priamo zo

zákona ex lege. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je dovolaním sa neplatnosti právneho
úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka.Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Preukázanienaliehavéhoprávnehozáujmuspočívavtom,žežalovanýpopieraexistenciuprávažalobcu

na plnenie alebo popiera existenciu právneho pomeru medzi ním a žalobcom, teda je tu stav, že
právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu možno vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosťprávnehoúkonumôžebyťúplnáalebočiastočná.Neplatnosťsamôžetýkaťibačastijedného
a toho istého právneho úkonu alebo konkrétnych celkov zloženého právneho úkonu. V prípade, že sa

neplatnosť právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaná v 2. rade si nesplnila
vyššie uvedenú povinnosť, keď žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke neoznámila a teda neponúkla
podiel, ktorý mienila odpredať žalovanému v 3. rade, nekontaktovala sa s touto a bez všetkého tento
podiel odpredala žalovanému v 3. rade. Po odpredaji žalovaný v 3. rade uzavrel so žalovaným v 1.

rade zámennú zmluvu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti, a keďže na základe vyššie uvedeného
je neplatnou kúpnopredajná zmluva o odpredaji podielu žalovanej v 2. rade žalovanému v 3. rade,
neplatnou je aj zámenná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. a 3. rade. Na základe vyššie uvedeného
preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že neplatnosť oboch právnych
úkonov v podstate zapríčinila žalovaná v 2. rade, z toho dôvodu zaviazal túto uhradiť žalobkyni trovy

konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením jej zákonného nároku. Keďže mal za to, že žalovaní
v 1. a 3. rade sa na vzniku neplatnosti právneho úkonu nepodieľali, pretože to nezapríčinili, a priznanie
trov proti týmto by podľa názoru súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi, z toho dôvodu trovy konania
proti žalovaným v 1. a 3. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.