Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514010480
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514010480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Richarda

Molnára a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému J. Y., stíhaného pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/81/2014 zo dňa 11.08.2016, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 02.03.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
5T/81/2014 zo dňa 11.08.2016 v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c/ Tr. por. sa

obžalovaný J. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., N. Č.. XX, na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 2Kv 28/2013 zo dňa 31.07.2014,
pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najmenej však od roku 2012 až do 11.06.2013 J. Y. na viacerých miestach
Slovenskej republiky, najmä však v U. na X., ako aj na X. I. Č.. XX v areáli bývalej J. organizoval a
zabezpečoval predaj omamných a psychotropných látok, konkrétne metamfetamínu, pričom za týmto

účelom tento prechovával vždy v množstve minimálne 100 gramov a následne ho buď sám obvinený
J. Y. alebo prostredníctvom doposiaľ presne nezistených osôb odovzdával konečným odberateľom a to
tým spôsobom, že metamfetamín odovzdával konečným odberateľom osobne alebo formou tzv. mŕtvych
schránok, pričom pri vykonaní prehliadky iných priestorov dňa 11.06.2013 v U. na X.Z. I. Č.. XX v
areáli bývalej J. v G. Y., ktorého majiteľom je obvinený, boli zaistené psychotropné látky, konkrétne
metamfetamín v hmotnosti 98,554g, čo zodpovedá minimálne 1725 obvykle jednorazovým dávkam
drogy v celkovej hodnote najmenej XX.XXX euro, pri približnej cene XX euro až XX euro za jeden

gram metamfetamínu predpokladaná hodnota v hmotnosti 98,554g drogy predstavuje X.XXX,- euro až
X.XXX,-euro,pričommetamfetamínjezaradenývzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/ 81/2014 zo dňa 11.08.2016 bol
obžalovaný J. Y. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Krajskej

prokuratúry Bratislava sp. zn. 2Kv 28/2013 zo dňa 31.07.2014, pre skutok právne kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najmenej však od roku 2012 až do 11.06.2013 J. Y. na viacerých miestach

Slovenskej republiky, najmä však v U. na X., ako aj na X. I. Č.. XX v areáli bývalej J. organizoval a
zabezpečoval predaj omamných a psychotropných látok, konkrétne metamfetamínu, pričom za týmto
účelom tento prechovával vždy v množstve minimálne 100 gramov a následne ho buď sám obvinený
J. Y. alebo prostredníctvom doposiaľ presne nezistených osôb odovzdával konečným odberateľom a
to tým spôsobom, že metamfetamín odovzdával konečným odberateľom osobne alebo formou tzv.

mŕtvych schránok, pričom pri vykonaní prehliadky iných priestorov dňa 11.06.2013 v U. na X. I. Č.. XX
v areáli bývalej J. v G. Y., ktorého majiteľom je obvinený, boli zaistené psychotropné látky, konkrétne
metamfetamín v hmotnosti 98,554g, čo zodpovedá minimálne 1725 obvykle jednorazovým dávkam
drogy v celkovej hodnote najmenej XX.XXX,- euro, pri približnej cene XX,- euro až XX,- euro za jeden
gram metamfetamínu predpokladaná hodnota v hmotnosti 98,554g drogy predstavuje X.XXX,- euro až

X.XXX,-euro,pričommetamfetamínjezaradenývzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava
v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnila osobitným písomným podaním tak, že na rozdiel od súdu
prvého stupňa je názoru, že skutkový stav bol dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázaný. V
tomto smere poukázala na svedecké výpovede Z. N.Č. a R. R.. Svedkyňa N. spolupracovala s políciou
ako informátor a nie ako agent, pričom vypovedala, že k obžalovanému chodievala kvôli drogám. V deň,

keď bola razia bola u obžalovaného kupovať 100g pervitínu s tým, že u obžalovaného zopárkrát drogy
kupovala. Svedok R. R. vypovedal, že osobne obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel, pozná ho len
podľa mena J.. Na prelome rokov 2012 a 2013 viezol N. do bývalej J., pričom popísal spôsob ako prevzal
sáčok, ktorý doniesol do auta. Myslí si, že tam bol pervitín. Prokurátorka ďalej poukázala na svedeckú
výpoveď J. Č., ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného z predaja drog.

Na hlavnom pojednávaní následne zmenil výpoveď a uviedol, že obžalovaného nepozná s tým, že N. je
jeho sesternica. Svedok uviedol, že celá jeho výpoveď bola vymyslená. Podľa názoru prokurátorky bola
výpoveď predmetného svedka na hlavnom pojednávaní nepravdivá, pričom súd sa s touto výpoveďou
nevysporiadal. Vzhľadom k uvedenému je názoru, že bolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil
konania uvedeného v obžalobe. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave vykonal vo veci verejné zasadnutie, na ktorom prokurátor Krajskej prokuratúry
v Bratislave navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť opätovne okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňujú s výrokom súdu prvého stupňa. Navrhol, aby bolo
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný J. Y. uviedol, že sa pridržiava záverečného návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokuratúry je len čiastočne dôvodné.Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k

žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a
logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Ak prokurátor vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína,

že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t. j. ak dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž nie je možné

vytknúť napadnutému rozsudku žiadnu vadu (judikatúra R 53/1992).

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné
založiť len na indíciách, domnienkach, či len na, do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch
alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť

založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne
vyplýva z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní nemožno urobiť, bez rozumných pochybností, záver o vine obžalovaného zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutným aplikovať v
posudzovanejtrestnejvecizásaduindubioproreo.Súdprvéhostupňavšakpochybil,keďobžalovaného
oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por., nakoľko záveru o pochybnosti, či
žalovaný skutok spáchal obžalovaný zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm.
c/ Tr. por.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne
vyplýva, že pri vykonávaní prehliadky iných priestorov dňa 11.06.2013 v U. na X. I. Č.. XX v areáli
bývalej J. v G. Y. boli zaistené psychotropné látky a to metamfetamín v hmotnosti 98,554g, čo zodpovedá
minimálne 1.725 obvykle jednorazovým dávkam drogy v celkovej hodnote najmenej XX.XXX,- euro.

Tieto skutkové okolnosti pritom nepochybne napĺňajú znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Napokon, okolnosť, že v G., ktorého majiteľom je obžalovaný boli nájdené psychotropné látky v
uvedenom množstve ani nebola medzi stranami sporná. Z uvedeného vyplýva, že sa nepochybne stal
skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a to vo vyššie uvedenej časti. Pokiaľ bolo nepochybne preukázané,
že skutok uvedený v obžalobe sa stal aspoň z časti a že napĺňa znaky konkrétneho trestného činu,

potom nie je možné urobiť záver, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
a obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por. V tomto smere sa preto krajský súd stotožnil
s odvolacími argumentami prokurátorky a sám rozhodol tak, že po zrušení napadnutého rozsudku
obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Tento záver však nemení nič na tom, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nie
je možné bez rozumných (dôvodných) pochybností urobiť záver o vine obžalovaného zo spáchania
žalovaného trestného činu.

Krajský súd pripomína, že obžalovaný spáchanie trestného činu uvedeného v obžalobe poprel. Uviedol,

že drogy sa našli v šatni zamestnancov, kde aj spávajú. On tam chodí málokedy.

Výpoveď obžalovaného potvrdzuje miesto nálezu psychotropných látok v G., ktoré je prístupné nielen
zamestnancom autoservisu, ale v podstate aj klientom G.. Pokiaľ ide o zamestnancov G. (napríkladsvedkovia T. D., S. Y., G. A., J. N., H. W.), tak tí vypovedali, že nič o predaji drog nevedia, u obžalovaného
drogy nevideli, nevideli obžalovaného obchodovať s drogami a nevideli obžalovaného ani drogy užívať.
Rovnako tak vypovedali, že do šatne mali zamestnanci prístup ako aj obžalovaný s tým, že dvere sa

nezamykali. Nevedia odkiaľ sa drogy v G. zobrali.

Žiadne poznatky o možnej drogovej trestnej činnosti obžalovaného nevyplývajú ani z výsluchov ďalších
svedkov, ktorí boli s obžalovaným napríklad v telefonickom kontakte, pričom prítomnosť omamných, či
psychotropných látok nebola znaleckým skúmaním zistená ani z troch motorových vozidiel patriacich

obžalovanému. Znaleckým skúmaním bolo taktiež zistené, že na sáčku, v ktorom sa nachádzali zaistené
drogy, sa nachádza nešpecifický biologický materiál, ktorý pochádza najmenej od troch osôb, avšak
DNA profil nie je vhodný pre individuálnu identifikáciu.

Tak,akotovyplývaajzpodanéhoodvolania,prokurátorkapovažovalavinuobžalovanéhozapreukázanú
len zo svedeckých výpovedí Z. N., R. R. G. J. Č..

K uvedeným svedeckým výpovediam odvolací súd uvádza, že svedok R. R. vypovedal, že obžalovaného
nepozná, nikdy ho nevidel, pozná ho len pod menom J.. Z jeho výpovede vyplýva, že osobu pod menom
J. pozná v podstate len z rozprávania svedkyne Z. N., ktorú ako taxikár dva alebo trikrát viezol na
miesto, kde si prevzala sáčok, zrejme s drogami. Výpoveď tohto svedka teda nemožno považovať za

usvedčujúcu, pretože nikdy obžalovaného nevidel a teda ho nikdy nevidel ani manipulovať s drogami,
respektíve ho nevidel drogy predávať, či prechovávať. Takmer všetko, čo vypovedal boli svedkove
domnienky („myslí si, že v sáčku bol pervitín“ a podobne).

PokiaľideosvedkaJ.Č.,taktenpôvodnevystupovalakospoluobvinenýobžalovanéhoJ.Y..Bolotuteda

podozrenie, že tento svedok sa dopustil taktiež drogovej trestnej činnosti. Po vylúčení jeho trestnej veci
na samostatné konanie vypovedal v prípravnom konaní ako svedok, pričom vypovedal, že obžalovaný
predával pervitín. Videl ho predávať pervitín jedenkrát, potom o tom len počul. Na hlavnom pojednávaní
predmetný svedok zmenil svoju výpoveď tak, že to čo vypovedal v prípravnom konaní si vymyslel. Polícia
mu ponúkla vykúpenie zo stíhania ak bude usvedčovať obžalovaného. Svedkyňa N. je jeho sesternica

a s policajtmi spolupracovala.

Podľa názoru odvolacieho súdu je neprijateľné založiť odsúdenie obžalovaného na takejto svedeckej
výpovedi bývalého spoluobvineného, keď je celkom dobre možné, že svedok J. Č. vypovedal v
prípravnom konaní ako svedok proti obžalovanému skutočne z dôvodu, aby si „pomohol“ pri svojom

trestnom stíhaní. V tomto smere je nutné pripomenúť, že obžalovanému J. Y. bolo vznesené
obvinenie práve na základe výpovede v tom čase obvineného J. Č.. Výpoveď tohto svedka (bývalého
spoluobvineného) z prípravného konania, navyše z jeho strany aj zásadne zmenenú počas konania
hlavného pojednávania, preto celkom určite nemožno považovať za výpoveď dôveryhodnú, či výpoveď
nevzbudzujúcu žiadne dôvodné pochybnosti o jej pravdivosti.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Z. N., tak tá vypovedala na hlavnom pojednávaní, že bola nasadená
políciou ako agent (v skutočnosti išlo o informátora polície a osobu, ktorá s políciou spolupracovala) s
tým, že za obžalovaným chodievala kvôli drogám. V deň razie bola u neho v servise kúpiť 100g pervitínu.
Bola dohodnutá s políciou a mala to nechať v pneumatike pred Y. a tí policajti mu to dali naspäť, lebo

nič nenašli. Keď jej obžalovaný dal drogy, nechala ich v pneumatike a zavolala policajtov.

Odvolací súd konštatuje, že Z. N. má v posudzovanej trestnej veci procesné postavenie svedka, avšak
čiastočne v predmetnej trestnej veci plnila fakticky aj úlohy agenta, či skôr spolupracujúceho svedka.
Takýto postup je však v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, pretože Trestný poriadok nepozná

činnosť spolupracujúceho svedka.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku ešte nebola známa. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
To/15/2015 zo dňa 25.10.2016 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SR 1/2017 ako rozhodnutie č. 2), podľa ktorého môže osoba vystupovať v trestnom konaní v pozícii
svedka podľa § 127 Tr. por. len dovtedy, pokiaľ neoznámi skutočnosti nasvedčujúce tomu, že má byť
spáchaný trestný čin a nezačne byť riadená a ovplyvňovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože
od tohto momentu koná v podstate v rovnakom faktickom postavení ako agent v zmysle § 117 Tr. por. -ako agent de facto, nie je však agentom de iure. Od tohto momentu má len formálne postavenie svedka,
čo je však závažnejšie, na dôkaz získaný a predložený takýmto svedkom, či už v podobe výpovede
alebo inej (predloženie vecného dôkazu, listín a podobne), nie je možné v ďalšom konaní prihliadať.

Najvyšší súd SR v citovanej judikatúre pripomína, že podľa § 127 ods. 1 Tr. por. je svedkom osoba, ktorá
svojimi zmyslami vnímala a zapamätala si a môže z toho reprodukovať, čo je jej známe o trestnom čine a
o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Podľa § 10 ods. 20 Tr. por. je agentom
príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora

alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov
uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len korupcia), trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť
agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta
alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra SR.

Z uvedeného najvyšší súd vyvodzuje, že svedok sa nemôže nijako zúčastňovať na páchaní trestného
činuvakejkoľvekforme,podobe,čištádiu.Procesnépostavenieagentajeoprotiprocesnémupostaveniu
svedka osobitné a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočúvaný ako svedok.

Najvyšší súd SR uzatvára, že ak osoba nebola použitá ako agent na základe príkazu v zmysle § 117
Tr. por. (pričom okrem výnimky uvedenej v ustanovení § 10 ods. 20 Tr. por. môže byť agentom iba
príslušník PZ) nemôže táto osoba a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v
páchaní trestného činu na účel usvedčenia páchateľa dotknutého trestného činu. Ak ku takému konaniu
došlo, nie je možné výpoveď svedka vo vzťahu k takýmto okolnostiam použiť v trestnom konaní ako

dôkaz a nie je možné použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré sa obsahovo viažu na činnosť osoby vo faktickom,
nie však právne (procesne) podloženom postavení agenta.

Citovaná judikatúra Najvyššieho súdu SR je primerane použiteľná aj v posudzovanom prípade, nakoľko
Z. N. mala procesné postavenie svedka a aj napriek tomu zasiahla na žiadosť polície do časti priebehu

skutkového deja spôsobom (inštruovanie zo strany polície, postup v súlade s pokynmi polície, nákup
drog a zanechanie drog na mieste dohodnutom dopredu s políciou), ktorý Trestný poriadok pripúšťa
len vtedy, ak by bola v postavení agenta. Svedkyňa IT. N. pritom v danej trestnej veci ani nemohla
pôsobiť ako agent, pretože nie je príslušníkom PZ a nešlo ani o vyšetrovanie trestných činov korupcie,
či terorizmu, pri ktorých môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník PZ. Postup polície, ktorá využila

svedkyňu Z. N. fakticky ako agenta (hoci agentom právne nebola a inštitút spolupracujúceho svedka
Trestný poriadok nepozná) na páchanie trestnej činnosti bol teda v rozpore so zákonom a všetky dôkazy,
ktorébolistoutonezákonnoučinnosťoupolícieobsahovospojenésúvkonanípredsúdomnepoužiteľné.
Odvolací súd uzatvára, že ani výpoveď svedkyne Z. N. nie je vzhľadom k uvedenému spôsobilá založiť
odsúdenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nie je možné nepochybne,
t. j. bez rozumných pochybností, ustáliť, že metamfetamín, ktorý bol zaistený v G. patriacom
obžalovanému patril, či prechovával práve obžalovaný a že to bol obžalovaný, ktorý predával, či
organizoval predaj drog v čase uvedenom v obžalobe (odvolací súd opakuje, že práve tieto skutkové

okolnosti boli podstatou trestnoprávne relevantného deja a práve o týchto skutkových okolnostiach
existuje dôvodná pochybnosť). Práve z týchto dôvodov bolo na mieste uplatnenie zásady in dubio pro
reo a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. V tomto smere
odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci,
o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne

zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia
(R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre
odsudzujúci výrok.

Odvolací súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov,
ktorý by jednoznačne a nepochybne usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku uvedeného v obžalobe
(teda, že sa nepodieľal na predaji, či prechovávaní drog), ale konštatuje, že nebolo bez rozumnýchpochybností preukázané, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil (teda, že drogy predával, či
prechovával). Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia
zásady in dubio pro reo, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.