Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 3, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214541
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:6115214541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu Z. I., V..

Z.., A. F. XXXX/XB, Ž., L.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou H. G., Z.. F.. P..,
A. Č.. X, N., proti žalovanému Š. Z., D.. XX. X. XXXX, H. N. H. XXXX/XX, N. N. - Z., A. N. A. XXX, A.,
v konaní o zaplatenie 199,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Stranám sporu sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 9.7.2015 (tunajšiemu súdu postúpené dňa
22.10.2015) žalobu o zaplatenie sumy 199,23 € s odôvodnením, že žalobca poskytol žalovanému

dodávky elektriny v zmysle ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a súvisiace služby v súlade s platným cenníkom a
vystavil žalovanému faktúry v celkovej sume 199,23 €. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a dlžnú
sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Taktiež si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z
jednotlivých dlžných súm a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku
zo žalobného návrhu.
2. K žalobe žalobca pripojil kópie vyššie uvedených faktúr, Obchodné podmienky dodávky elektriny pre

odberateľov elektriny v domácnosti a kópiu pokusu o zmier zo dňa 27.4.2015.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými faktúrami, obchodnými podmienkami
žalobcu a vyjadreniami sporových strán a zistil tento skutkový stav:

4. Za základnú spornú skutočnosť v zmysle § 179 ods. 2 CSP považoval súd tú skutočnosť, že ani
na výzvu súdu (ktorú právny zástupca žalobcu prevzal dňa 23.2.2016 a opätovne na pojednávaní dňa

13.7.2016) žalobca nezdokladoval pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Žalobca nepredložil súdu
Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa na ňu
vo svojich písomných vyjadreniach ako aj vyjadreniach na pojednávaniach odvolával. Dňa 18.7.2016
súdu výslovne oznámil, že ňou žalobca nedisponuje. Na druhej strane žalovaný argumentoval tým, že
od roku 1999 v predmetnom byte na adrese Tatranská 6337/22, Banská Bystrica - Sásová, nebýva,
pretože po rozvode s manželkou jej tento byt prenechal a odsťahoval sa z neho s tým, že ona vybaví
všetky prepisy potrebných dokumentov na seba. Súdu zároveň predložil kópiu rozvodového rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Ccu/4/2002-33 zo dňa 19.4.2002, ktorým bolo manželstvo
žalovaného rozvedené, pričom zo záhlavia tohto rozsudku je zrejmé, že už v čase rozvodu žalovaný
býval prechodne v Špenielsku.5. Súd pre teoretické objasnenie vecnej legitimácie odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6.
2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, v ktorom je jednoznačne uvedené, že: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo

(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v

konaní nezaoberal“.

6. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žalobca súdu ani na výzvu nepreukázal, že žalovaný
je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nepredložil súdu dôkazy, z ktorých by vyplýval ním
deklarovaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Tým žalobca v podstate nezdokladoval ani svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, pretože odkázal iba na ním vystavené faktúry a svoje Obchodné podmienky,

no nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.
7. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v spore nebol úspešný a úspešný žalovaný

si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.