Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/477/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913218448.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. právnym zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: E. M., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom R. V., V. R. XXXX/X, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5,

Prešov, IČO: 42 176 778, zast. právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK
Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 2 122,50 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/209/2014-69 zo dňa 24. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdzuje.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkynetrovyodvolaciehokonania

vo výške 23,02 € k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2
prvá veta OSP tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v

sume 238,39 € za dva úkony právnej služby po 91,29 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo
veci samej) a 2 x režijný paušál po 8,04 €, plus 20 % DPH.

Proti rozhodnutiu okresného súdu v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 238,39 €
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, podal navrhovateľ v súlade s § 204 ods. 1 OSP

odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR v uznesení zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6Mcdo 5/2013, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že
vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil

v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne
významných skutočností, podanie, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet
sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a nie sú
významné pre posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez
znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Vedľajší

účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovaťzodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia
možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov (okrem iného aj zastupovanie spotrebiteľov
v občianskom súdnom konaní). Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a

vôľu odporcu nemajúc žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozhodnutie potvrdiť, jeho podania sa
týkajú určitého súdneho konania. Nie je možné vypracovať podania bez kvalifikovanej analýzy veci,
ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Vedľajší účastník nemôže obdržať relevantné
podklady zo strany súdu bez vstupu do súdneho konania za účelom posúdenia dôvodnosti žalobného
návrhu. Uviedol, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný aj v dôsledku jeho aktivity, a teda
z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy

konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná
náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k
ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov. Ak by nemajetnému združeniu
bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov združením. Poukázal na to, že v právnej veci sú uplatňované nároky proti

spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní
nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy; zmluvu uzavrel odporca ako spotrebiteľ a právny predchodca navrhovateľa v postavení
dodávateľa. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov, ktorý vstup do konania oznámil pred 31.12.2014.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú
doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu.
Novela zákona zák. č. 353/2014 Z. z. účinná od 01.01.2015 nezakotvila žiadne prechodné ustanovenia;

v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na
všetky neskončené súdne konania, podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných
úkonov,ktorénastalipodľaprávnehostavuúčinnéhodo31.12.2014,zostávajúvtýchtokonaniachvplnej
miere zachované, a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou
úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala pre vstup vedľajšieho účastníka do

konania (súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu

(spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Keďžeust.§93ods.4OSPvýslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
akoakýkoľvekhlavnýúčastník)jednakprávonaprávnupomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme
má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností

patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.

Vdanejvecidošlokzastaveniukonania,preto,ženavrhovateľvzalnávrhvcelomrozsahuspäťbeztoho,
aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že k tomuto procesnému úkonu pristúpil po
tom, čo ustálil, že jeho nárok nie je dôvodný.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je
v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, v
prvom rade musí skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia.Ust.§146ods.2OSPukladápovinnosťnahradiťtrovykonania,tomuktozavinil,žekonanie
muselo byť zastavené. V tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť

bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu,
že zistil, že jeho nárok nie je oprávnený treba konštatovať, že k späťvzatiu došlo v dôsledku procesného
zavinenia navrhovateľa.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 142 až § 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o

náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva.

Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,

resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď

účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania 18.12.2013, až po doručení
návrhu s prílohami podal vyjadrenie vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený
navrhovateľom, nešlo o všeobecné podanie. Navrhovateľ zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu.
Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať za nevyhnutný

a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí
oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v konaní.
Trovy vynaložené vedľajším účastníkom konania boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ichvynaložením sa sledovala procesná ochrana proti uplatnenému nároku. Nešlo o podania hromadné,
všeobecné, nadbytočné.

Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je
potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a
výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným

činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou
preodborovéorganizáciepodľa§2ods.4zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov)môžuzdružovať
akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky
činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého
účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom

konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom
advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa
pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť
by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc
aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší

účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak
ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony
nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka (i odporcu) vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa o
neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka, a to ani na základe úvahy, že vedľajší účastník by používal
rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní neoprávnenosti nároku uplatneného navrhovateľom, keďže

sám navrhovateľ uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia a právnu argumentáciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP, keď výška priznaných trov právneho zastúpenia v konaní

nebola zo strany navrhovateľa namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Preto navrhovateľovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu

trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vo výške
23,02 € Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 23,02 € za jeden úkon právnej
služby, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa spolu s paušálnou náhradou
výdavkov (režijný paušál) za uvedený úkon právnej služby podľa vyčíslenia vedľajším účastníkom - za

jeden úkon právnej služby 10,79 €, s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej aj "Vyhláška"), režijný paušál 8,39 € (§ 16 ods. 3 Vyhlášky),
a DPH.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.